Diaľnice v slepej uličke

Kysuce, Orava, Turiec či Šariš čakajú, či sa politici dohodnú na financovaní diaľnic v ich regiónoch. Namiesto toho, aby sa rýchlo konalo, sa však politikárči. Vláda na viaceré úseky diaľnic nemá peniaze a požičať si nemôže pre ústavný zákon o dlhovej brzde. Jeho zmiernenie by umožnilo zaplatiť veľké stavby, bez ktorých sa mnohé časti Slovenska nepohnú zo súčasnej ťažkej ekonomickej situácie. Dlh krajiny by sa dočasne dvihol, ale neskôr by štátna kasa profitovala z rastu zamestnanosti v ťažko skúšaných regiónoch.

Súčasná koalícia plánuje zmeniť ústavný zákon z čias Radičovej vlády, opozičná SaS ju však nemieni podporiť. O hlasy poslancov z extrémistickej strany sa zase nechce uchádzať minister financií Peter Kažimír (Smer).

Minister to včera potvrdil pre denník Pravda. Kažimír však zároveň zdôrazňuje, že bez zmeny ústavného zákona sa nebudú viaceré diaľnice stavať vôbec. Klub ekonomických analytikov aj časť opozície navrhli ministrovi, aby sa dlhová brzda nemenila a radšej šetril na ministerstvách a tak financoval diaľnice. Všetky vlády v doterajšej histórii však šetrili maximálne milióny až desiatky miliónov, ale na diaľnice chýbajú stámilióny. Aj súčasné prehodnocovanie výdavkov napríklad v zdravotníctve sa pre dosahy na pacienta ukazuje skôr ako nereálne.

„Dlhová brzda je politický projekt, ktorý nevznikol na pôde Klubu ekonomických analytikov, ale v parlamente. Som trpezlivý pri rokovaniach o zmene zákona, ktorý vznikal dva roky. Budeme pokračovať s konzultáciami,“ dodal Kažimír.

Minister financií už predtým naznačil, že práve investície sú v ďalších rokoch jeho prioritou, ak sa nájdu voľné zdroje. „Kľúčovo by sme peniaze navyše dali na investície, ktoré by som uprednostnil pred daňovými či odvodovými úľavami,“ naznačil Kažimír kroky do budúcna.

Premiér Robert Fico považuje doterajší prístup opozície k dlhovej brzde za politikárčenie. „Podľa opozície platí, že čím horšie, tým lepšie,“ povedal tento týždeň premiér.

Fico ešte vlani naznačil, že ak opozícia neustúpi, diaľnice dostanú prednosť pred nízkym deficitom verejných financií. Deficit teraz klesá, čo je dobré pre dlh, ktorý zostane na pleciach budúcich generácií. „Vyrovnaný rozpočet nie je mantra. Je otázka, ako budeme nahrádzať to, že krajina nebude mať dostatok eurofondov na rozvoj. Musíme hľadať dohodu s opozíciou ohľadom dlhovej brzdy, aby sme našli zdroje na ďalšie infraštrukturálne projekty,“ povedal vlani Fico.

Opozícia vyčíta vláde predraženú výstavbu diaľnic. Dôkazy však na stôl zatiaľ nedala. Polemizuje sa napríklad o analýze, podľa ktorej sa vraj dá ušetriť 450 miliónov eur z 900 miliónov určených na obchvat Prešova.

V skutočnosti však ide o zmanipulovanú analýzu, keďže tá počíta s nereálnou trasou cez soľné bane či polovičnými profilmi obchvatu, ktoré by však tretiemu krajskému mestu nepomohli. Koľko obchvat bude stáť, pritom nie je jasné, keďže zatiaľ sa vytendroval len jeden úsek za 356 miliónov eur.

Mnohí analytici v Klube ekonomických analytikov podporujú také úsporné opatrenia, aké robil v Radičovej vláde niekdajší minister financií Ivan Mikloš. Ten mal v prieskumoch u ľudí nízku popularitu. „Ústavný zákon o dlhovej brzde je v súčasnosti najsilnejším a prakticky jediným právne záväzným pilierom, ktorý stráži stabilitu našich verejných financií. Namiesto toho, aby sme k nemu pridali ešte ďalšie piliere, napríklad výdavkové limity, objavujú sa správy, že aj ten jeden pilier treba podpiľovať,“ konštatoval na margo úvah o uvoľnení dlhovej brzdy predseda Klubu ekonomických analytikov Juraj Kotian.

Podľa analytikov totiž uvoľnenie dlhovej brzdy zhorší pripravenosť Slovenska čeliť nákladom, ktoré prinesie starnutie populácie, oddiali potrebný tlak na obmedzenie plytvania a zefektívnenie verejných výdavkov a v konečnom dôsledku povedie k nárastu deficitov a hrubého verejného dlhu.

Šetriť alebo investovať?

Niektorí analytici majú však aj iný názor. "Nie je bohatý ten, kto šetrí, ale ten, kto investuje. Len zo škrtov Slovensko v budúcnosti nezaplatí vysoké náklady na zdravotníctvo a penzijný systém. Na vytvorenie konkurencieschopnej ekonomiky musíme investovať a prípadné uvoľnenie dlhovej brzdy je výhodné v prípade financovania projektov zvyšujúcich ekonomický rast a výber daní,“ povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Tomu sa nepáči, že aktuálne sa problém dlhovej brzdy zúžil len na financovanie diaľnic a vôbec sa neuvažuje o podpore projektov budujúcich znalostnú ekonomiku. "Projekt hodnota za peniaze sa zameral len na to, koľko peňazí môžeme ušetriť lacnejším stavaním rýchlostných ciest a diaľnic. Žiaľ, nikde som nečítal, aké prínosy bude mať pre daný región vybudovanie cestnej infraštruktúry. Niekde vybudované cesty naozaj môžu pritiahnuť nových investorov a inde pre odchod kvalifikovanej pracovnej sily už veľmi nepomôžu,“ dodal Baláž.

Napríklad kórejský výrobca pneumatík postavil fabriku mimo Slovenska pre chýbajúce diaľničné spojenie medzi Žilinou a Ostravou. "V Kórei som bol na rokovaniach s výrobcom pneumatík Nexen a spoločnosť sa svoju fabriku rozhodla nakoniec umiestniť mimo Slovenska práve pre chýbajúce diaľničné spojenie,“ povedal v minulosti pre Pravdu bývalý minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

Slovensko si dnes môže požičiavať na finančných trhoch peniaze za historicky najnižšie úroky. Investori napríklad bežne kupujú desaťročné dlhopisy s ročným úrokom okolo 1 percenta. Pri takto vysokom úroku štát z pôžičky vo výške 6 miliárd eur každý rok zaplatí na úrokoch približne 60 miliónov eur. O pár rokov neskoršie po ukončení tlačenia peňazí si Slovensko na finančných trhoch pravdepodobne opäť bude požičiavať za úroky vo výške okolo 3 percent za rok.

Na druhej strane ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nie je presvedčená o výhodnosti uvoľnenia dlhovej brzdy pre potrebu financovania slovenských ciest a diaľnic. "V prvom rade je potrebné, aby verejné výdavky boli využité efektívne na projekty, ktoré majú z dlhodobého hľadiska prínos pre slovenskú ekonomiku.

Neznamená to, že takýmito projektmi je len budovanie ciest a diaľnic. Navyše ak sme v situácii, keď zatiaľ nevieme preukázať efektívnosť týchto výdavkov. Rovnako sa ekonomike môžu vrátiť aj investície napríklad do vzdelania. Z uvedeného dôvodu je na zváženie, či by investície do cestnej infraštruktúry mali byť preferované pred inými typmi investícií,“ uviedol predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko.

Peniaze na ďalšie úseky

Minister financií Kažimír navrhuje, aby sa schválené investície nezapočítavali do štrukturálneho deficitu. "V prípade presadenia týchto zmien by veľké investície nezvyšovali deficit ani verejný dlh Slovenskej republiky,“ dodal Baláž. Nateraz je zatiaľ v aktuálnom štátnom rozpočte naplánovaný pokles verejného dlhu z vlaňajšej úrovne 53 percent výkonu ekonomiky na 49 percent v roku 2019. Mnohé európske krajiny majú však podstatne vyšší dlh.

Eurofondy do roku 2020 sú už v rámci dopravy vyčlenené na úseky, ktorých výstavba prebieha alebo sa onedlho začne. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) má však v zálohe pripravených niekoľko ďalších úsekov, na ktoré môže začať pripravovať súťaž o zhotoviteľa. Diaľničiari na svojej internetovej stránke informujú, že súťaž aktuálne pripravujú pre úsek rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná. V procese stavebného konania je niekoľko úsekov rýchlostných ciest a diaľnic.

Pri zabezpečení financovania by tak nová diaľnica mohla začať vznikať na Kysuciach v úsekoch D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto a D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Najviac takto pripravených úsekov je na rýchlostnej ceste R2. Ide o rôzne časti od križovatky s diaľnicou D1 až po koniec rýchlostnej cesty v Košických Oľšanoch. Štát má teda pripravený aj úsek R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou, vďaka ktorému by sa vodiči prostredníctvom tunela mohli vyhnúť horskému priechodu Soroška.

Dva úseky rýchlostnej cesty R3 sú pripravené aj na Orave. V procese stavebného konania je aj rýchlostná cesta R4 Prešov, severný obchvat. Štát však bude potrebovať ďalšie stovky miliónov eur na výstavbu úseku D1 Turany – Hubová, ktorý je v súčasnosti kľúčovým úsekom na dokončenie diaľnice D1. Jeho výstavbu v roku 2013 zastavil zosuv pri Šútove a príprava štvorprúdovky sa vrátila na začiatok.

Dodatočné finančné prostriedky si pravdepodobne vyžiada aj nadväzujúci úsek D1 Hubová – Ivachnová, kde je pre hroziace zosuvy pozastavená výstavba tunela Čebrať. V budúcnosti však štát bude musieť nájsť finančné prostriedky aj na predĺženie rýchlostnej cesty R7 smerom na Dunajskú Stredu a dokončenie diaľnice D4 s tunelom Karpaty.