Diaľnice za každú cenu. Na rade je vzácne rašelinisko v Rojkove

Od čias mečiarizmu nemuseli vedci toľkokrát verejne protestovať proti rozhodnutiam vládnej moci ako teraz. Po protestoch proti navrhovanej zonácii Tatranského národného parku a pokuse o útok na podstatu pralesných systémov v Zadnej Poľane, bojujú za záchranu európskeho unikátu - Rojkovského rašeliniska, ktoré ohrozuje stavba diaľnice.

Rojkov - Vedci z Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied upozorňujú, že Slovensko smeruje k ďalšej medzinárodnej ekologickej blamáži. Jedno z najstarších rašelinísk v strednej Európe leží v Rojkove pri Stankovanoch v Liptove a má takmer 15-tisíc rokov. Ohrozuje ho však výstavba diaľnice na úseku medzi Turanmi a Hubovou.

Na svahy krútiaceho sa Váhu, z ktorých ťažké stroje postupne odstraňujú zem a zvyšky stromov, sa z bilbordu s nápisom Pre ľudí, za Slovensko usmieva premiér Fico. Vedec z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici Ján Topercer cestou neskrýva obavy.

Nenávratne stratené

„Tu sa začína diaľnica," ukazuje niekoľkokilometrový úsek na druhom brehu Váhu s množstvom pňov, odstránenou zeminou a niekoľkými ťažkými strojmi. „Už sme tu prišli o niekoľko biotopov európskeho významu," hovorí.

Neďaleko tabule obce Rojkov lemuje brezový háj nedávno vykopaný dlhý kanál plný vody a vypílené vŕby. Len niekoľko desiatok metrov od rašeliniska sa začína rysovať budúci portál rojkovského diaľničného tunela. Absurdnosť situácie pointuje tabuľa so štátnym znakom a nápisom Prírodná rezervácia, ktorá zakazuje ľuďom zbierať lesné plody a trhať kvety.

„Rojkovské rašelinisko je európsky unikát. Kanál, ktorý tu vykopali, ho už teraz ohrozuje. Odvádza totiž z neho vodu. Čo bude ďalej, sa dá len predpokladať. Stavba môže narušiť vodný systém a chémiu vody v okolí rašeliniska. O niekoľko rokov môžeme už len ukazovať budúcim vedcom a študentom, že sme tu mali európsky unikát. Pritom už v tridsiatych rokoch minulého storočia ho skúmal významný český vedec Klika, spoluzakladateľ slovenskej vedy o rastlinných spoločenstvách. Keď sa na to pozriete, tak tabuľa prírodná rezervácia je ako z absurdného filmu," dodáva vedec, ktorý sám štvrťstoročie skúma rašelinisko.

Staršie ako plesá v Tatrách

Daniel Dítě zo Slovenskej akadémie vied tiež sleduje s obavami budovanie „diaľnic za každú cenu". Tak akosi sa podľa neho vyjadril premiér Fico k vládnej téme číslo jeden.

„Rašelinisko začalo vznikať v čase, keď Tatry ešte pokrývali ľadovce. Je to unikátne územie s vývermi plynov a minerálnych prameňov, s množstvom vzácnych chránených druhov rastlín. Viaceré z nich rastú len tu. Botanici na tomto území zaznamenali 17 rastlinných spoločenstiev. A potom prišli Ficove pamätné slová, diaľnice za každú cenu, či v roku 2010 bude diaľnica v Košiciach. Diaľnica tam nie je, bohužiaľ, týchto dní sa nedožili lesy nad hladinou Váhu a dnes je viac než otázny osud rašeliniska," zhodnotil situáciu znepokojený Daniel Dítě.

Vedci tvrdia, že Rojkovské rašelinisko je najstaršie živé rašelinisko na Slovensku. Je staršie ako írske alebo severoeurópske rašeliniská. Pri jeho sotva trojhektárovej výmere, výnimočnej biodiverzite a citlivosti najmä na zmeny vodného režimu spôsobí akýkoľvek negatívny zásah nenahraditeľné straty na európskej úrovni.

Uprednostnili cenu

„Bola by obrovská medzinárodná hanba, keby rašelinisko, ktoré existovalo 15-tisíc rokov, neprežilo," obáva sa Topercer a kolega Daniel Dítě z Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied dodáva: „Poškodenie chráneného územia v takomto rozsahu je pravdepodobne trestný čin. Snáď sa ním budú zaoberať aj orgány a organizácie, ktoré si platíme z daní. V každom prípade je to však čin hulvátsky. Bez pardonu."

Ministerstvo dopravy o možnom ohrození rašeliniska vedelo a namiesto toho, aby zvolilo prírode priateľskejší variant s tunelom popod prírodnú rezerváciu Korbeľka, vybralo si variant lacnejší.

„Najvýznamnejším dopadom výstavby diaľnice sú možné zmeny vodného režimu a vplyvy na Prírodnú rezerváciu Rojkovské rašelinisko. Avšak na základe hydrogeologického posudku, za predpokladu zmierňujúcich opatrení, sa toto riziko nepovažuje za významné," uvádza jedna zo štúdií, ktorú malo ministerstvo k dispozícii.

Ministerstvo možné likvidačné vplyvy stavebných prác na rašelinisko bagatelizuje.

Výstavbu diaľnice v rámci prvého balíka PPP projektov na úseku Turany - Hubová kritizujú mimovládne organizácie, odborníci aj vedci už niekoľko mesiacov. Podľa ich analýzy navrhnutý variant D1 v tomto úseku vážne ohrozuje štyri mimoriadne cenné územia európskeho významu na severe Slovenska. Vedci sa obávajú, že dopad stavebných prác bude omnoho drastickejší, ako očakávali.

Dúfajú v pomoc z Bruselu

„Z komunikácie so zástupcami Európskej komisie v Bruseli vieme, že listom požiadali slovenské orgány o vysvetlenie, ako hodnotia dopady na územia NATURA 2000 a aké opatrenia slovenská strana prijala na ich zmiernenie," hovorí Roman Havlíček z Organizácie Priatelia Zeme-CEPA.

„Európska komisia zatiaľ nedala súhlas s úverom Európskej investičnej banky na financovanie 1. balíka projektov PPP, pokým tieto problémy nebudú vyjasnené. Výkop v oblasti Rojkovského rašeliniska však môže celý problém posunúť do inej roviny a zodpovední by mali prace ihneď zastaviť a prestať s odvodňovaním rašeliniska," dodáva Havlíček.

Extrémnu citlivosť rašelinísk na zmeny vodného režimu preukázali už rozsiahle úpravy a odvodňovanie mokradí v nedávnej histórii Slovenska. Dítě tvrdí, že podobné aj krátkodobé zásahy by mali byť v európskych krajinách úplne neprípustné, pretože rašeliniská patria medzi jedny z najohrozenejších biotopov v celosvetovom meradle. Vedci preto naliehavo žiadajú, aby národné i európske inštitúcie zabránili ďalšej degradácii najstaršieho slovenského rašeliniska.

Posledným malým „svetielkom na konci tunela" je pre vedcov neexistujúci tunel Korbeľka. Tento variant by podľa Dítě ušetril Krpeliansku úžinu, úpätie masívu Kraľovianskej kopy aj Rojkovské rašelinisko. Sú to chránené územia zaradené do siete NATURA 2000.

Európska investičná banka údajne stopla peniaze na výstavbu diaľnice D1. Nepozdáva sa jej zámer ministerstva dopravy stavať cestu v úseku Turany - Hubová po povrchu, a nie tunelom, práve popod prírodnú rezerváciu Korbeľka.