Do ceny za obchvat Bratislavy by mohol štátu hovoriť jeden záujemca

Pri nových diaľničných projektoch, ktoré bude štát splácať súkromníkom, sa môžu točiť tie isté firmy ako v predražených PPP projektoch z minulosti.

BRATISLAVA. Stavbár si zoženie peniaze, postaví diaľnicu, istý čas ju prevádzkuje a štát mu jej výstavbu aj prevádzku postupne spláca. Tak fungujú PPP projekty, s ktorými máme z minulosti aj zlé skúsenosti.

Keď sa do nich kedysi pustil vtedajší minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer), z troch projektov, ktoré mali vyjsť na 20 miliárd eur, sa ukončil iba jeden, rýchlostná cesta od Nitry na Banskú Bystricu.

Ďalšie dva PPP projekty zrušila nastupujúca vláda Ivety Radičovej s odôvodnením, že sú predražené.

Teraz sa vláda Roberta Fica chystá rozbehnúť nové PPP projekty. Má ísť o obchvat Bratislavy stavbou ciest D4 a R7 na Dunajskú Stredu.

Z minulosti

• 1. balík PPP projektov: 75 km na D1 medzi Martinom a Prešovom. Stavba a prevádzka mali vyjsť na 9,1 mld. eur za 30 rokov.
• 2. balík PPP: 50 km R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a obchvat Banskej Bystrice za vyše 3 mld. eur.
• 3. balík PPP: asi 30 km diaľnice D1 pri Žiline. Mali vyjsť na 8,5 mld. eur.
• 1. a 3. balík zrušila Radičovej vláda, 2. balík je hotový.
• Nový balík PPP má tvoriť obchvat Bratislavy D4 a R7.

Možno zostal len jeden

Je už tesne pred výberom konzorcia, ktoré bude ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi radiť, aby to s cenou nedopadlo zle. Za rady je štát ochotný dať 6,1 milióna eur.

„Predpokladáme, že súťaž v polovici septembra ukončíme,“ povedal štátny tajomník ministerstva Viktor Stromček.

Informácie o tom, z koľkých cenových ponúk poradenských firiem bude vyberať, odmietol upresniť s tým, že tender ešte prebieha.
Poradcovia pri PPP projektoch u Počiatka sa zrejme nebudú príliš odlišovať od tých, ktorí radili Vážnemu.

Neoficiálne sa hovorí, že konzorcium, súčasťou ktorého je Deloitte, od zákazky odskočilo a ponuku nepredložilo.

Deloitte povedal toľko, že bol súčasťou konzorcia piatich firiem a neurčoval jeho stratégiu.

Prípadným záujemcom mohlo prekážať napríklad to, že nebolo jasné, koľko hodín by mal poradca robiť, a teda ako ponuku naceniť.

Najpravdepodobnejšou alternatívou, ktorá v tomto tendri mohla zostať ako jediná, je konzorcium firiem ako PwC či Wood & Company, ktoré radili aj pri PPP projektoch v minulosti.

Podmienky, ktoré museli potenciálni záujemcovia o poradenstvo pri týchto projektoch spĺňať, pritom naznačovali, že bez účasti na pôvodných projektoch, ktoré sa robili v minulosti, sa na tie nové záujemcovia len ťažko kvalifikujú.

Z poradcov, ktorí sa zapájali do historických PPP projektov, zostala mimo advokátska kancelária Ružička Csekes, ktorá môže dať o sebe vedieť v inej fáze budovania diaľnic.

Tvrdí, že chce skúsenosti s poradenstvom tentoraz využiť na opačnej strane, teda pri pomoci stavbárom.

Štát má dve možnosti

To, čo by mal od stavbárov štát chcieť, aké podmienky by im mal nastaviť a aké limity im pri určovaní ceny za výstavbu dať, bude ovplyvňovať práve nový poradca, ktorého si teraz vyberá štát.

Ak sa potvrdí informácia, že nemal veľký okruh firiem, z ktorých mohol vyberať, môže tender pre nízku účasť zrušiť. Druhou možnosťou je dôsledne odôvodniť, prečo sa aj tak chystá podpísať zmluvu.