Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce peniaze. Slovensko je v patovej situácii. Tie najdôležitejšie úseky nie a nie dostavať, lebo sú nedostatočne administratívne pripravené. A, naopak, tie, čo sú nachystané, zase nie sú až také významné. Problémom sú hlavne neusporiadané pozemky pod diaľnicami.

Rozseknúť by to mala novela cestného zákona z dielne rezortu ministra dopravy Andreja Doležala. Tá predlžuje lehotu vyvlastňovania vo verejnom záujme o ďalších desať rokov. Podľa terajšej legislatívy je to len do konca tohto roka. Novela prešla v polovici septembra pripomienkovým konaním. Vyslúžila si 68 pripomienok, viac ako polovica je zásadných. Platiť má od januára budúceho roka.

Slovensko má podľa riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja na rozdiel od okolitých krajín, ako je napríklad Česko, extrémne rozdrobené parcely. "Štát preto nie je schopný ukončiť majetkovoprávne usporiadanie pre výstavbu nadradenej cestnej a železničnej infraštruktúry,“ vysvetľuje. Práve to je podľa Mateja hlavný dôvod, prečo je až 80 percent diaľnic a rýchlostných ciest len v takzvanom predčasnom užívaní. Stačí totiž, že jeden alebo dvaja majitelia miniparciel sa zatnú a celý proces sa zastaví. Len pre zaujímavosť – v Česku trvá príprava diaľnice vrátane majetkovoprávneho usporiadania od návrhu až po prvý výkop štyri až sedem rokov. U nás 14 rokov.

Kauzy, ktoré skomplikovali výstavbu diaľnic

Boj o kolektory na križovatke Triblavina (od 2017)

Občianske združenie Triblavina žiadalo pri plánovanom rozšírení diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou výstavbu pozdĺžnych kolektorov. Aktivisti výstavbu opakovane napadli, napríklad aj formou rozkladu voči predĺženiu platnosti územného rozhodnutia napojenia križovatky na cestu prvej triedy. Ich rôzne námietky spôsobili výrazné omeškanie stavby strategickej križovatky.

Kauza domu Latkovcov (2011 – 2019)

Výstavba diaľnice D3 s 19 mostmi a tunelom v náročnom teréne si vyžiadala búranie 22 rodinných domov. Jediný, ktorý pre spory nestihli zdemolovať v stanovenom termíne, patril manželom Latkovcom. Ich odmietavé stanovisko skomplikovalo práce v úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec. Diaľničiari sa pre zdržanie vyhrážali manželom, že im dajú nahradiť niekoľkomiliónové náklady na pretrasovanie diaľnice. Nakoniec prišlo k dohode a dom bol februári minulého roku zbúraný.

Problémový úsek Hubová – Ivachnová na D1 (2014 – ?)

Úsek je dlhý približne 15 kilometrov a po dokončení má vytvoriť obchvat mesta Ružomberok. Aktivisti napadli prístup na stavbu mimo obce a argumentovali environmentálnymi rizikami, ktoré z výstavby vyplývajú. Kvôli námietkam aktivistov a aj technickým problémom nebude tento úsek hotový skôr ako v roku 2023. Problematická je aj stavba tunela Čebrať, kde pre západný portál ešte nemá zhotoviteľ stavebné povolenie. Ďalším problémom je zosuv pôdy v časti diaľničného úseku.

Kontaminovaná zemina na D4R7 (2019 – 2020)

Aktivisti a aj Nadácia zastavme korupciu opakovane upozorňovali, že na stavbu sa vozí kontaminovaná zemina, nevhodný materiál či odpad z nelegálnych skládok z okolia Bratislavy. Hrozilo preto výrazné predĺženie stavby. Navyše pri tomto úseku trestné oznámenia kvôli údajne nelegálnej ťažbe štrku podávali aj aktivisti z OZ Triblavina. Poukázali na to, že štrk sa ťaží bez toho, aby peniaze zaň dostávali obce a štát.

Meškanie pre stavebné povolenie (2019 – ?)

V plánovanom termíne na jeseň tohto roka nebudú kompletne dokončené ani zvyšné úseky D4 Bratislava, Jarovce – Rusovce – Ketelec vrátane dunajského súmostia a R7 Bratislava, Prievoz – Ketelec. Zhotoviteľ to zdôvodňuje ročným meškaním s vydaním stavebných povolení. Ubezpečuje však, že príde k skráteniu na osem, deväť mesiacov. Úseky by tak chcel zhotoviteľ dokončiť do leta 2021.

Porušený zákon vo Višňovom (od 2015)

Národná diaľničná spoločnosť porušila zákon o verejnom obstarávaní pri zákazkách na inštaláciu kovových zábran na dočasné uzatvorenie rúr tunela Višňové na rozostavanom úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Nakúpila ich oproti trhovej hodnote vraj až desaťnásobne drahšie. S touto stavbou boli spojené aj ďalšie nejasnosti pri verejných obstarávaniach. Stavbu výrazne zdržalo ich vyšetrovanie a objasňovanie.

Z Bratislavy do Košíc do desiatich rokov?

"Predĺženie termínu je nevyhnutné vzhľadom na časovo, technicky a personálne náročný proces majetkovoprávneho usporiadania pozemkov,“ obhajuje novelu samotný rezort dopravy. Tvrdí, že práve pre náročnosť nie je "v možnostiach jednotlivých správcov pozemných komunikácií spracovať a predložiť návrhy na vyvlastňovacie konanie do konca roka“. Ak novela prejde, dostanú navyše ďalšiu desaťročnicu.

Výsledkom by malo byť citeľné zrýchlenie výstavby diaľnic. A azda konečne aj cesta, čo spojí dve najväčšie slovenské mestá. Tá sa začala stavať ešte v roku 1972 a stavia sa dodnes. Kedy bude diaľnica z hlavného mesta do Košíc stáť, to sa neodvažuje odhadnúť ani samotné ministerstvo dopravy. "Na túto otázku nie je možné jednoznačne odpovedať, keďže na poslednom nerozostavanom úseku D1 Turany – Hubová dochádza k neustálym odvolaniam sa účastníkov územného konania,“ uviedol rezort.

Čím neskôr, tým drahšie

Predĺženie lehoty má však aj svoj druhý rozmer – ceny pozemkov. „Už v roku 2004, v čase, keď sa zakladala Národná diaľničná spoločnosť, mala Slovenská správa ciest nevysporiadané pozemky odhadom za 650 miliónov eur. Dnes sú to takmer štyri miliardy,“ upozorňuje expert na manažment stavieb a bývalý generálny riaditeľ Cestnej infraštruktúry, pozemných komunikácií a investičných projektov na ministerstve dopravy Milín Kaňuščák. O ďalších desať rokov to môže byť podľa neho možno aj viac ako dvojnásobok.

Je za tým ustavičný rast trhových cien pozemkov, a teda aj administratívnych nákladov na ich usporiadanie, vysvetľuje expert. Ide napríklad o geometrické plány, zmluvy a nové dedičské, správne či súdne konania. Štátu sa preto opakovane odkladať tento problém veľmi neoplatí, bremeno z neusporiadaných pozemkov totiž stále narastá.

"Hlavný problém je prebyrokratizovaný proces, v ktorom sa môže verejnosť síce demokraticky zapojiť do povoľovacích procesov, no je tu pomerne veľa skupín zneužívajúcich túto možnosť,“ upozorňuje Kaňuščák. Druhým problémom, prečo sa u nás stavia pomaly, je podľa neho skutočnosť, že diaľničiari občas ignorujú fakt, že proces environmentálneho posudzovania treba začať v predstihu. A to aj šesť až sedem rokov.

Ministerské priority

Za posledných 14 rokov sa na Slovensku ročne dokončili priemerne tri diaľničné projekty a pribudlo 21 kilometrov diaľnic. Toto tempo by sa malo výrazne zrýchliť. "Prioritou sú všetky projekty označené ako TEN-T – teda slovenské úseky transeurópskej siete. A, samozrejme, rozostavané úseky a úseky vo fáze verejného obstarávania,“ tvrdí ministerstvo dopravy. Práve tie už pre vysoké štádium prípravy vypadli z posudzovania Útvarom hodnoty za peniaze. Najkomplikovanejším z nich je úsek Turany – Hubová, no vysokú prioritu má aj časť D3 Žilina-Brodno – Kysucké Nové Mesto či rozšírenie diaľnice D1 medzi Sencom a Trnavou. A tiež rekonštrukcie ciest 1. triedy v celkovej dĺžke vyše 1 300 kilometrov.

Do legislatívy sa dostane definícia cesty

Novela cestného zákona by však mala okrem predĺženia lehoty na vyvlastnenie pozemkov priniesť aj ďalšie dôležité zmeny. Medzi nimi aj jednoznačnú definíciu toho, čo je a čo nie je cesta. V terajšej legislatíve nie je totiž jasne pomenovaná.

Takže po novom z pohľadu zákona slúži cesta na dopravné prepojenie obcí, okresov a krajov s mimoúrovňovými alebo úrovňovými križovatkami. „Táto zmena cestného zákona odstráni problémy a nejasnosti v niektorých definíciách, budú len diaľnice a cesty,“ povedal pre denník Pravda dopravný analytik Jozef Drahovský. Novela prináša podľa neho aj ďalšiu podstatnú zmenu. Ak sa výstavbou preruší cesta, chodník alebo cyklochodník, tak bude mať staviteľ povinnosť vybudovať náhradnú trasu.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...