Dom za dom. Na férový obchod štát pristal po dlhých rokoch

Príbeh rodiny z Prešova je odstrašujúcim príkladom aj inšpiráciou v boji za vlastnícke práva

Bratislava -  „Do konca septembra,“ odpovedala v júli predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková na otázku, kedy súd rozhodne, či prijme podnet proti vyvlastňovaciemu zákonu na ďalšie rozhodovanie. Dnes už jej tvrdenie neplatí.

Do konca septembra podpredseda súdu Milan Ľalík, ktorý je v tomto prípade sudcom-spravodajcom, len predloží materiál predsedníčke. Tá ho následne zaradí na program pléna. Hovorca súdu Jozef Skybjak potvrdil, že dnes sa ním sudcovia zaoberať nebudú.

Zatiaľ čo Ľalík dvadsať mesiacov chystá podklady na rozhodovanie, poslanci stihli zákon, ktorý umožňuje stavať diaľnice na cudzom pozemku, rozšíriť na ďalšie územia a dotkne sa tak vyše 80-tisíc ľudí. Mnohých čakanie odradilo, radšej sa štátu podvolili.

„Zákonodarca ľuďom nastavil pascu,“ hovorí právnička Eva Kováčechová. Majitelia pozemkov sú dnes pri vyvlastňovaní v nevýhodnejšej situácii.

Zástupca opozičných poslancov Daniel Lipšic z KDH nerozumie, prečo príprava trvá súdu tak dlho. V rovnakom čase ako podanie opozície prišiel ústavným sudcom aj koaličný podnet proti Špeciálnemu súdu. V tomto prípade sudcovia stihli konanie nielen začať, ale v máji tohto roku ho aj ukončili.

Sú unavení z boja, no štát porazili

„Keby som tušil, že boj za spravodlivé vyrovnanie bude taký traumatizujúci, budeme sa roky súdiť a pre kopu ľudí sa staneme nepriateľmi, asi by som sa zariadil inak.“ Tak opisuje pocity zo sťahovania do nového rodinného domu Richard D r u t a r o v s k ý z Prešova.

Rodina D r u t a r o v s k ý c h sa o tom, že ich dom má s ďalšími desiatimi ustúpiť obchvatu Prešova, dozvedela v roku 1994. Odvtedy bojovali za zdanlivo banálnu vec – získať za dom, ktorý im štát vo verejnom záujme zbúra, dom porovnateľný.

Väčšina ľudí z ulice ustúpila

Ako vzniká cesta

1994: mesto schvaľuje obchvat;

1998: Slovenská správa ciest (SSC) získava územné rozhodnutie;

1999: SSC núka ceny podľa vyhlášky, majitelia domov nesúhlasia;

2000: mesto ponúka doplatenie sumy na nové byty; D r u t a r o v s k í chcú dom za dom; okresný úrad ich vyvlastní; D r u t a r o v s k í napadajú rozhodnutie na súde;

2002: Ústavný súd posudzuje vyvlastňovaciu vyhlášku;

2004: označí ju za neplatnú; krajský súd vyvlastnenie ruší;

2006: mesto, SSC a D r u t a r o v s k í dohodnú výmenu dom za dom;

2009: nový dom stojí, práce na stavbe obchvatu sa môžu začať.

Keď mestskí poslanci pred pätnástimi rokmi odobrili preloženie štátnej cesty I. triedy zo Sabinova do Košíc ďalej od centra Prešova, Slovenská  správa ciest ako investor v roku 1998 získala pre stavbu územné rozhodnutie. Predpokladalo zbúranie jedenástich domov na ulici Pod kalváriou.

Domy ohodnotil podľa vtedajšej vyhlášky znalec. D r u t a r o v s k í mali za veľký dom s dvoma bytmi a garážou získať 677-tisíc korún.

Za takú cenu sa  nedal kúpiť ani primeraný byt v paneláku. Obyvatelia nesúhlasili a do prípadu vstúpilo mesto. Slovenskej správe ciest predalo pozemky pod štátnymi cestami a získané peniaze ľuďom ponúklo na doplatenie ceny bytov v bytovke.

D r u t a r o v s k í by za rodinný dom získali byt v hodnote necelých dvoch miliónov. Napriek nepomeru hodnoty domu a bytu väčšina ľudí, zväčša dôchodcov, mestu a správe ciest ustúpila.

Chceli len dom a slušnú cenu

„Chceli sme ostať v dome. V paneláku sme boli predtým, rodičia si na dom zobrali pôžičku, opravili ho a mali ísť zase do bytovky,“ vysvetľuje ich syn Richard, prečo nesúhlasili.

Správa ciest podala na okresnom úrade návrh na vyvlastnenie D r u t a r o v s k ý c h. „Bolo to veľmi tvrdé, na meste nám dali nôž na krk, že keď dôjde k vyvlastneniu, mesto nám už nič nedá a my zostaneme na ulici so znaleckými 677­tisícmi.“

Vyvlastnenie trvalo okresnému úradu pár dní. Rodina sa odvolala na krajský úrad. Ten vyvlastnenie potvrdil.

Súdna cesta

D r u t a r o v s k ý m ostala posledná nádej – súd. „Podali sme žalobu proti rozhodnutiu o vyvlastnení a požiadali sme o odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia až do definitívneho verdiktu.“  Súd zároveň vyzvali, aby požiadal Ústavný súd o posúdenie vyvlastňovacej vyhlášky s ústavou. Tá totiž zaručuje za obmedzenie vlastníckych práv „primeranú náhradu“.

Výstavba cesty sa tak opäť musela odložiť. Investor odmietal vymeniť „dom za dom“ a čakal na verdikt súdu. A ten šokoval. Ústavný súd v roku 2004 zistil, že vyvlastňovacia vyhláška bola už od roku 1995 neplatná a nemalo sa podľa nej vyvlastňovať. Krajský súd preto vyvlastnenie D r u t a r o v s k ý c h zrušil.

Celá procedúra sa tak začala odznovu. Po komunálnych voľbách do sporu vstúpil nový primátor Prešova Pavol Hagyari, ktorý sa chcel dohodnúť. Za stolom sa po dlhom čase stretla poškodená rodina so zástupcami správy ciest a mesta. Rokovania boli náročné, no dohodli sa, že správa ciest D r u t a r o v s k ý m zaplatí za dom podľa nového znaleckého posudku a čo bude chýbať na výstavbu nového domu, doplatí mesto. D r u t a r o v s k í tak na dom dostali 5,9 milióna korún. Postavili si ho na vlastnom pozemku, len kúsok od pôvodného. Dom je dnes tesne pred dokončením, sťahovanie i práce na obchvate sa tak môžu začať.

Cesta mešká a je drahá

„Žili a platili sme dane ako ostatní. Kým iní ľudia žili vo svojich bytoch a domoch a venovali sa rodinám a koníčkom, my sme pre rozšírenie cesty pre dobro všetkých toľko šťastia nemali.  Pre tvrdohlavosť úradníkov a politikov sme boli zatiahnutí do zbytočného konfliktu, ktorý nás stál veľa času, energie a peňazí,“ opisuje pocity po skončení boja D r u t a r o v s k ý.

Víťazom nie je ani štát. Cesta mešká desať rokov a jej cena bude zrejme vyššia o milióny eur.

Rezignácia znamená prehru

Pri boji o vlastný dom pomáhala D r u t a r o v s k ý m právnička EVA KOVÁČECHOVÁ. Verí, že tento príbeh môže pomôcť aj iným.

V čom je prípad D r u t a r o v s k ý c h výnimočný?

„V tom, že sa tu stretlo niekoľko prvkov, ktoré sú dôležité preto, že sa tá kauza skončila úspešne.“

Aké?

„Vytrvalosť na strane D r u t a r o v s k ý c h, využívanie všetkých možných právnych prostriedkov, ktoré im zákon umožňoval, a tretím do mozaiky je vyjednávanie alebo hľadanie dohody so všetkými zúčastnenými, lebo len vďaka tomu sa im podarilo dosiahnuť to, čo chceli od začiatku. Neboli proti tomu, aby sa tam postavila cesta, ale mali problém s tým, aby im zobrali dom za úplne smiešnu cenu.“

Môže ich príbeh pomôcť aj druhým?

„Som presvedčená, že je inšpiratívny aj pre druhých. Neviem, či priamo niekomu pomohol alebo inšpiroval, ale rozhodne pomôcť môže.“

Dokáže vytrvalý človek uspieť aj dnes, keď sa už zákony zmenili?

„Myslím si, že ešte stále. Hoci je tá situácia ťažšia, je možné dosiahnuť nie úspech, ale výsledok, ktorý môže byť akceptovateľný pre obe strany.“

Mnohí občania sa však teraz pod tlakom nového zákona podvolili. Dá sa im to zazlievať?

„Ten zákon sám osebe je taký nôž na krk. Na jednej strane povie, že ak nesúhlasíte, tak vám to vezmeme, ale rozhodnutie a peniaze uvidíte ktovie kedy. Alebo na druhej strane súhlasiť môžete a dostanete o 20 percent vyššiu cenu. Takýmto spôsobom núti ľudí ísť proti sebe. Ich vyjednávacia pozícia je slabšia.“

Oplatí sa teda byť vytrvalý  a nepodľahnúť?

„Jednoznačne, lebo akákoľvek rezignácia je prehrou.“

Veronika Prušová

Na polia vtrhli buldozéry

Ústavný súd nerozhodol, ako sa k vyvlastňovaciemu zákonu postaví. Jeho nečinnosť odradila od boja za vlastné pozemky mnohých ľudí. Radšej si ich nechali od štátu zobrať.

1. Výstavba rýchlostnej cesty R1 z Nitry do Tekovských Nemiec berie ľuďom nielen domy a pozemky, ale aj úrodu. V júni buldozéry zničili pole so sladovníckym jačmeňom pri Nitre roľníkovi Jozefovi Ďurišovi. Práce mu nikto neoznámil. Prišiel tak o úrodu  asi za 10-tisíc eur iba pár dní pred žatvou.

2. Juhovýchodný obchvat Nitry pôjde cez pozemky, ktoré patria 1600 vlastníkom. Všetci sú už podľa Národnej diaľničnej spoločnosti „vyrovnaní“, teda sa už dohodli alebo ich vyvlastnili. Pre obchvat zbúrajú napríklad rodinný dom v Krškanoch, do ktorého sa majitelia nasťahovali pred piatimi rokmi a investovali do rekonštrukcie. V Krškanoch zasa iná rodina príde o chatu so sadom.

3. Pôdu buldozéry zobrali aj majiteľovi polí z Volkoviec v okrese Zlaté Moravce. Stroje najskôr odstránili ornicu a začali so stavebnými prácami. Proti vyvlastneniu sa majiteľ odvolal na Krajský stavebný úrad v Nitre, na prípad upozornil aj Generálnu prokuratúru. Odpoveďou Národnej diaľničnej spoločnosti bolo, že stavebníci postupujú v súlade so zákonom.

4. Svoje pozemky obetovalo aj vyše tristo obyvateľov severoslovenskej obce Šútovo. Diaľnica v úseku Turany – Hubová na Turci rozdelí dedinu na dve časti. Ako protihodnotu mali majitelia za svoj majetok dostať 1,2-násobok znaleckej ceny. Cesta povedie na pilieroch nad cintorínom obce.

Podrobne monitorujeme:

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie

2007/669 O opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic - zákon

Prešov, Nábrežná komunikácia