Doprastav má na dosah najväčšiu železničnú zákazku v histórii

Úsek na Považí chcel modernizovať aj Váhostav zo sféry vplyvu oligarchu Juraja Širokého, ale zo súťaže firmu vylúčili.

BRATISLAVA. Začiatkom minulého roka stavebná spoločnosť Doprastav definitívne odpísala svoje miliónové dlhy.

Teraz, viac ako rok po reštrukturalizácii, smeruje podnik k prvej veľkej verejnej stavebnej zákazke.

Na dosah má modernizáciu železničného úseku na Považí. Podľa informácií denníka SME Doprastav, ktorý je lídrom konzorcia spolu s firmou TSS Grade a spoločnosťou Metrostav, dal najnižšiu ponuku. V súťaži ponúkol cenu približne 365 miliónov eur.

„V stredu bolo otváranie obálok s kritériom cena. Konzorcium, ktorého sme členom, podalo najnižšiu ponuku,“ povedal SME generálny riaditeľ TSS Grade Dušan Chovanec.

Rozhodujúci akcionársky vplyv na Doprastav má podľa Registra konečných užívateľov výhod podnikateľ Dušan Mráz.

Týždenník Trend v auguste 2014 zverejnil informáciu, že skutočný vplyv na podnik má cez záložné práva Miroslav Výboh - lobista, podnikateľ, diplomat a priateľ premiéra Roberta Fica. Ten to odmietol.

Na TSS Grade má zas podľa Registra konečných užívateľov rozhodujúci vplyv podnikateľ Branislav Gábriš, ktorý sa podľa Trendu často objavuje v biznise po boku finančníka Františka Hodorovského.

Vyše pol roka

Ak by Doprastav s TSS Grade a Metrostavom uspeli, TSS Grade by sa tak spolupodieľala na tretej veľkej železničnej stavbe.

V rôznych konzorciách modernizuje úsek medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou pri Trenčíne a medzi Považskou Teplou a Žilinou.

Rovnako ako Doprastav aj TSS Grade sa v minulosti borila s problémami. Obe stavebné spoločnosti si prešli odpisovaním dlhov. TSS spláca z celkových dlhov 15 percent, pričom ich bude platiť ešte niekoľko rokov.

Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej, ktorý radil premiérke Ivete Radičovej hovorí, že firmy, ktoré si v minulosti prešli odpisovaním dlhov zákazky potrebujú.

„Každá zákazka a každá robota môže pomôcť reštrukturalizáciu zvládnuť,“ dopĺňa Matej.

Keď dochádza k otváraniu obálok s cenovými ponukami, znamená to, že súťaž sa pomaly blíži ku koncu. Štátny správca tratí a niektorých železničných staníc - Železnice Slovenskej republiky - teraz bude cenu  vyhodnocovať.

Obálky sa otvárali sedem mesiacov po tom, čo železnice súťaž na modernizáciu tohto úseku vypísali. Hodnotu zákazky vtedy odhadli na 368 miliónov eur, teda ponuka Doprastavu je iba o niečo nižšie než tieto odhady.

Ide o najväčšiu zákazku v histórii štátnych železníc.

K otváraniu s obálok s cenami dochádza tesne pred marcovými parlamentnými voľbami. Kedy železnice plánujú tento tender uzavrieť, nekomentovali.

„Až do skončenia výberového konania sa nebudeme vôbec vyjadrovať,“ povedala hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.

Zabrzdiť celý proces môžu prípadné námietky stavbárov. ŽSR zo súťaže vylúčili Strabag s Váhostavom.

„Váhostav podal ponuku spolu so Strabagom. S otázkami týkajúcimi sa tejto zákazky je nutné obrátiť sa na lídra združenia, teda na Strabag,“ konštatoval hovora Váhostavu Tomáš Halán. So spoločnosťou Strabag sa do uzávierky spojiť nepodarilo.

Do tendra sa však podľa informácii denníka SME zapojili aj ďalšie firmy. Medzi nimi boli napríklad Porr, Eurovia, OHL ŽS.

V novembri ŽSR nepotvrdili, či tieto spoločnosti do súťaže išli. Pavliková vtedy len skonštatovala, že do súťaže sa prihlásilo celkovo päť konzorcií.

Štátne železnice plánuje v rámci tejto zákazky modernizovať viac ako 16-kilometrový úsek. Na trase po novom vyrastú dva nové železničné tunely, ako aj 14 mostných objektov vrátane rekonštruovaných.

Modernizácia úseku má trvať viac ako štyri roky. Predpokladá sa teda, že celá trať z Bratislavy do Žiliny by sa mala dokončiť v roku 2020.

Ďalšie úseky

Ak by sa tento úsek stihol podpísať, kým je ministrom dopravy Ján Počiatek zo Smeru, celkovo by spustil modernizáciu troch železničných úsekov.

Počas štyroch rokov jeho ministrovania sa začal s rekonštrukciou spomínaného úsek pri Trenčíne a úsek od Považskej Teplej po Žilinu.

Hoci modernizáciu koľajníc a priľahlých staníc väčšinou platí štát z eurofondov, úsek neďaleko Trenčína (Zlatovce - Trenčianska Teplá) hradí zo štátneho rozpočtu.

Štát sa eurofondov vzdal pre súdne spory, pričom krajine hrozí aj žaloba od Európskej komisie. Podnet do Bruselu podala spoločnosť Skanska, ktorá považuje celý proces výberu stavbárov za diskriminačný.

Vlani na jeseň navyše vypukol spor o zaplatenie peňazí za práce na tomto úseku. Konkrétne išlo o spor medzi TSS Grade a Euro Continental Building.

Plán je, aby štát modernizoval aj ďalšie železničné úseky, teda od Žiliny po Košice. Kedy sa tak stane, správa tratí nespresnil. Čaká na štúdie realizovateľnosti.