Druhá verzia Vážneho diaľničnej novely je opäť protiústavná

Ministerstvo vsunulo až dodatočne po skončení verejného pripomienkovania do druhej verzie novely ďalšie nové opatrenia, ku ktorým sa verejnosť a ani ostatné rezorty už nemohli vyjadriť. Viaceré z nich hodnotí Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie za vyložene protiústavné.

Minister dopravy Ľubomír Vážny predložil na rokovanie legislatívnej rady vlády upravenú verziu novely zákona „o opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá“.

Ministerstvo vsunulo až dodatočne po skončení verejného pripomienkovania do druhej verzie novely ďalšie nové opatrenia, ku ktorým sa verejnosť a ani ostatné rezorty už nemohli vyjadriť. Viaceré z nich hodnotí Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie za vyložene protiústavné.

Prvým z dodatočne vsunutých opatrení chce ministerstvo zo zákona znemožniť vlastníkom pozemkov plánovaných pod budúce cesty a diaľnice svoje pozemky prenajímať, predávať, zakladať a zaťažovať vecným bremenom. To všetko skôr, ako sa rozhodne o definitívnej výstavbe a bez akejkoľvek kompenzácie.

Nové je tiež opatrenie, ktorým sa má znemožniť účasť združení občanov z okolia budúcich komunikácií v povoľovacích konaniach. Takýto postup je v rozpore s medzinárodným Aarhuským dohovorom, ktorý Slovensko ratifikovalo a má prednosť pred slovenskými zákonmi. Je tiež v rozpore s právom Európskej únie.

V návrhu novely ostalo tiež sporné ustanovenie z prvej verzie pred pripomienkovaním. Ním chce vláda vziať obciam, mestám a VÚC vplyv na rozhodovanie o trasách budúcich diaľnic a rýchlostných ciest na ich území. Ministerstvo tak urobilo napriek vyjadreniu zásadného nesúhlasu zo strany Únie miest Slovenska v pripomienkovom konaní.

Rovnako nevyhovelo ani niektorým ďalším pripomienkam rezortov. V návrhu tak zatiaľ ostáva, že odvolanie vlastníka proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu nebude mať odkladný účinok a bude okamžite po vydaní rozhodnutia vykonateľné.

V návrhu tiež ostáva princíp retroaktivity, podľa ktorého sa vyvlastňovacie konania začaté pred účinnosťou navrhovanej novely majú dokončiť podľa nových navrhovaných pravidiel.

Podľa občianskej iniciatívy (OI) „Za spravodlivé vyvlastňovanie“ je zverejnená verzia novely v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska, ktoré majú z ústavy prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. Je tiež v rozpore s legislatívou Európskej únie. Bezprecedentný je aj zásah do ustálených originálnych kompetencií miest a obcí spôsobom, že dôležitú časť z nich odníma obyvateľom a zastupiteľským orgánom na miestnej úrovní v prospech centrálnej vlády.

OI „Za spravodlivé vyvlastňovanie“ považuje vsúvanie nových protiústavných ustanovení v legislatívnom procese až dodatočne po skončení pripomienkového konania za veľmi neférový krok, v dôsledku čoho sa k takým návrhom už nemohli vyjadriť iné ministerstvá a ani verejnosť.

Nová forma protiústavného vyvlastnenia, aká na Slovensku doposiaľ nebola. Žiadna náhrada, žiadny verejný záujem.

Minister Vážny v zverejnenom paragrafovom znení navrhuje: „Odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice nemožno diaľničný stavebný pozemok zaťažiť vecným bremenom, prenajať, dať do výpožičky, ani založiť; previesť vlastníctvo možno len na stavebníka diaľnice.“

Znamená to, že okamihom vydania právoplatného územného rozhodnutia vlastníci prichádzajú o možnosť svoj pozemok predať, prenajať, založiť, zaťažiť vecným bremenom alebo požičať. Územné rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým sa určí umiestnenie budúcej diaľnice na konkrétnych pozemkoch. Územné rozhodnutie je podkladom pre ďalšie konania a samo osebe neznamená a ani negarantuje, že diaľnica sa bude stavať a ani to, kedy sa bude stavať. Platnosť územného rozhodnutia je možné predlžovať prakticky neobmedzene.

Podľa právnej teórie je vlastnícke právo tvorené štyrmi neoddeliteľnými piliermi. Jedným pilierom je právo vlastníka voľne disponovať so svojim majetkom. Sem patrí právo pozemok predať, prenajať, požičať, zaťažiť vecným bremenom alebo založiť. Navrhovaná novela chce toto právo tisíckam vlastníkov vziať na neurčitú dobu bez akejkoľvek náhrady alebo kompenzácie. Terminológiou ústavy ide „o obmedzenie vlastníckeho práva“, v tomto prípade však bez akejkoľvek náhrady. A to ústava nepripúšťa, nakoľko v čl. 20 ods. 4 sa zrozumiteľne píše, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Ktorým slovám z ústavy pán minister nerozumie?

Minister Vážny presadzuje protiústavné obmedzenie vlastníckeho práva bez primeranej náhrady a nad rámec ústavnej definície nevyhnutnej miery. Neexistuje totiž nijaký ústavne akceptovateľný dôvod, prečo by mal byť vlastník bez akejkoľvek náhrady obmedzený v nakladaní so svojim majetkom oveľa skôr, ako tento pozemok predá stavebníkovi diaľnice resp. mu bude vyvlastnený. V takom postupe sa nedá nájsť ani verejný záujem, ktorý je tiež jednou z ústavných podmienok prípustnosti vyvlastnenia.

Navyše, ak by aj vlastník chcel pozemok predať (lebo napríklad potrebuje hneď peniaze a má kupca), bude ho môcť podľa návrhu novely predať iba stavebníkovi diaľnice. Ten však povinnosť vykúpiť pozemok od vlastníka nemá. Vlastník tak bude ťahať za kratší koniec, o trhovej cene sa pri takej nevyváženosti nebude dať hovoriť. Z paragrafového znenia nevyplýva ani to, že obmedzenie vlastníckeho práva sa ukončí po skončení právoplatnosti územného rozhodnutia, ak sa v dobe jeho platnosti nezačne stavať.

Problémom navrhovaného princípu obmedzovania vlastníckeho práva je aj to, že k nemu dôjde okamihom vydania právoplatného územného rozhodnutia v územnom konaní. O takomto obmedzení vlastníckeho práva sa teda nebude rozhodovať vo vyvlastňovacom konaní, ale v územnom konaní. Základnou charakteristikou územného konania pre verejnoprospešné stavby je, že práve kvôli verejnoprospešnosti sa v nich zo zákona potláčajú námietky vlastníkov pod budúcou verejnoprospešnou stavbou a v územnom konaní sa na ne neprihliada. Pôjde teda o obmedzovanie vlastníckeho práva bez akejkoľvek možnosti vlastníka brániť sa.

Verejnosť príde o možnosť ovplyvňovať stavbu diaľnic a rýchlostných ciest. EÚ však presadzuje presný opak, Slovensko dokonca o tom ratifikovalo medzinárodnú zmluvu.

Minister chce v návrhu zrušiť možnosť združení občanov, chrániacich životné prostredie alebo bývajúcich v okolí plánovanej diaľnice, byť účastníkmi konania o povolení stavby ciest a diaľnic. Ich postavenie sa má zmeniť z doterajšej pozície plnohodnotných účastníkov na tzv. „zúčastnenú osobu“, ktorá sa síce konaní môže zúčastniť, avšak iné reálne práva nemá. Úrad sa jej námietkami vôbec nemusí zaoberať. Nemusí vysvetliť, prečo ich neakceptoval. Ak úrad poruší zákon, nebude s tým združenie občanov môcť nič urobiť. Ide iba o vytvorenie zdania, že verejnosť sa môže na konaní zúčastniť. Tento návrh umožňuje úradu „hodiť do koša“ pripomienky obyvateľov, ktorí budú stavbou diaľnice výrazne ovplyvnení.

Zrušenie účastníctva pre občianske združenia je v priamom rozpore s medzinárodným Dohovorom o účasti verejnosti na rozhodovaní, ktorý Slovensko ratifikovalo a je pre štát záväzný (tzv. Aarhuský dohovor, publikovaný aj v zbierke zákonov, teda všeobecne známy a záväzný). Návrh je tiež v rozpore so smernicou Európskej únie 2003/35/ES, ktorá od členských krajín vyžaduje, aby občianske združenia, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia, mali postavenie plnoprávneho účastníka konania a možnosť domáhať sa nápravy nezákonnosti.

Ak by bolo ministrom navrhované ustanovenie prijaté, Európska únia by proti Slovensku zrejme začala konanie za to, že náš zákon je v rozpore s európskou legislatívou. Navrhovaný zákon by pravdepodobne mohol nadobro skončiť aj na ústavnom súde, pretože je v rozpore s medzinárodným Dohovorom o účasti verejnosti na rozhodovaní.

Obce, mestá a VÚC stratia vplyv na rozhodovanie o trase diaľnic a ciest v prospech vlády. Prečo mlčia?

V paragrafovom znení ministerstvo navrhuje okrem iných aj ďalšie veľmi problematické paragrafy.

Prvý znie: „§ 1a - Umiestnenie stavby diaľnice sa v územnom pláne obce vyznačí na základe jej technického riešenia v mierke M 1:10 000 podľa stavu aktuálneho v čase spracúvania územného plánu. Technické riešenie obstará na vlastné náklady investor stavby diaľnice a bezodplatne ho odovzdá obci.“

Druhý znie: „§ 2 ods. 2 - Ak ku dňu začatia územného konania nie je schválený územný plán alebo ak v schválenom územnom pláne nie je diaľnica umiestnená na základe technického riešenia podľa § 1a, podkladom na vydanie územného rozhodnutia je okrem podkladov podľa osobitného zákona aj projekt výstavby diaľnic schválený vládou Slovenskej republiky.“

Ako sa dajú tieto paragrafy vyložiť v kontexte existujúcej legislatívy? Doposiaľ platí, že územný plán ako súčasť územnoplánovacej dokumentácie je najvyšším demokratickým nástrojom, ktorým občania nepriamo prostredníctvom svojich volených zástupcov na miestnej a regionálnej úrovni rozhodujú o území kde žijú. Územné plány sa vyhlasujú všeobecne záväznými nariadeniami, čo je ústavou (čl. 68 ústavy) a zákonom garantované právo miest, obcí a vyšších územných celkov.

Územné plány musí rešpektovať každý, vrátane štátnych orgánov. Nie je možné povoliť a postaviť stavbu v rozpore s územným plánom. Tak je zabezpečený demokratický charakter rozhodovania a ústavná deľba moci.

Ministrova novela túto rovnováhu rúca a stavia vôľu vlády a ňou zriadených štátnych investorských organizácií nad rozhodovacie kompetencie územnej samosprávy. Doposiaľ platí, že pri určovaní trás rýchlostných ciest a diaľnic sa hľadá také riešenie trasy, ktorá vyhovuje nielen investorovi stavby, ale aj obci či mestu cez ktorú má cesta viesť. Prostredníctvom volených zástupcov zatiaľ môžu občania tento proces ovplyvňovať.

Navrhovaná novela bude obci (mestu, VÚC) prikazovať, že do územného plánu sa umiestnenie diaľnice musí bezvýhradne zakresliť tak, ako si to predstavuje investor stavby. Súhlas a ani schválenie zastupiteľstvom viac nebude potrebné. Ministerstvo si poistilo aj situáciu, ak by obec (mesto, VÚC) napriek tomu predstavu investora do územného plánu nezakreslila, napríklad preto, že s ňou nesúhlasí, že je pre obec nevýhodná alebo má inú predstavu. V druhom vyššie citovanom paragrafe sa rieši práve táto situácia. Ak obec (mesto, VÚC) nezakreslí do územného plánu trasu podľa predstáv vládou riadeného investora resp. je v územnom pláne trasa zakreslená inak, v tom prípade sa územnom konaní trasa diaľnice a rýchlostnej cesty povolí tak, ako si to predstavuje vláda. Väčší pes „žerie“ menšieho. V tomto prípade centralizácia moci „žerie“ samosprávny princíp.

Proti uvedeným ustanoveniam protestovala v medzirezortnom pripomienkovaní iba Únia miest Slovenska. Ministerstvo jej pripomienku neakceptovalo, čo je uvedené vo verejne prístupnom dokumente o vyhodnotení pripomienok. Napriek vážnosti situácie sa k tomuto bodu nevyjadrilo Združenie miest a obcí Slovenska, hoci bolo vládou oslovené a k iným bodom novely sa vyjadrovalo. Vyššie územné celky neboli ministerstvom priamo požiadané o pripomienku, avšak ani jeden z vyšších územných celkov nevyužil svoje právo iniciatívne sa vyjadriť.

Mlčanie ZMOS-u a všetkých vyšších územných celkov je znepokojujúce, nakoľko prídu práve o tú časť svojej kompetencie, ktorá má na život obyvateľov najväčší vplyv a je obyvateľstvom citlivo vnímaná.

Zrušenie odkladného účinku odvolania – protiústavná diskriminácia?

Ďalší kontroverzný paragraf ministrovej novely znie: „Odvolanie proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemá odkladný účinok.“

V jednej z oficiálnych pripomienok sa mohol minister dozvedieť aj toto: Vyvlastnenie je jednou z najzávažnejších foriem zásahu štátu do vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu nie je možné, aby opravný prostriedok voči rozhodnutiu o vyvlastnení nemal odkladný účinok. K výkonu vyvlastnenia by tak fakticky dochádzalo na základe prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Tento fakt je o to významnejší, že pri výkone tohto typu rozhodnutia, často nie je možné navrátenie do pôvodného stavu, ani keby rozhodnutie o vyvlastnení bolo zrušené odvolacím orgánom.

Okrem toho aj podľa stavebného zákona (§ 114 ods. 3): „Odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemožno vylúčiť.“

Z uvedeného je zrejmé, že aj stavebný zákon priznáva odvolaniu proti rozhodnutiu o vyvlastnení odkladný účinok. Obdobnú ochranu musia mať aj vlastníci, ku ktorých vyvlastneniu prišlo v súvislosti s výstavbou diaľnic v zmysle predloženého návrhu, pretože vlastnícke právo každého občana musí byť zabezpečené a chránené v rovnakej miere.

Toľko oficiálna zverejnená argumentácia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie má na vec presne rovnaký názor.

V praxi bude po prijatí Vážneho novely možné, že vlastník ešte ani nebude mať v ruke vyvlastňovacie rozhodnutie a po jeho pozemku alebo dome už bude premávať buldozér. Nebude vedieť, že jeho pozemok bol vyvlastnený a nebude poznať ani podmienky za akých sa to stalo.

Retroaktivita – alebo – na hodinu zhasneme svetlo a potom sa uvidí?

Ďalší sporný navrhovaný paragraf znie: „Konanie začaté do 31. mája 2007 sa dokončí podľa tohto zákona v znení po úprave účinnej od 1. júna 2007.“

Vyvlastňovacie konania, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. mája 2007, by mali byť dokončené podľa doterajších predpisov a nie podľa tohto návrhu zákona. Mohla by totiž byť namietaná neústavnosť tohto ustanovenia z hľadiska spätnej účinnosti zákona a jeho negatívnych dopadov na účastníkov vyvlastňovacieho konania. Ľudovo sa tomu hovorí, že počas hry sa pravidlá nemenia, čo by malo platiť aj v práve.

Posledný zhasína?

Zdalo by sa chvályhodné, že ministrovi záleží na tom, čo má jeho rezort v náplni – zabezpečiť podmienky na vybudovanie čo najväčšieho počtu kilometrov diaľnic a ciest, preinvestovať čo najviac dostupných peňazí. Ako člen vlády je ústavným činiteľom... Ústavným činiteľom... Ústavným činiteľom... Preto toľko dôrazu na ústavu, lebo ako člen vlády je povinný nielen poznať jej články od prvého až po ten s číslom 156, ale ich pri svojej práci aj bezpodmienečne dodržiavať. To platí aj pri príprave návrhov zákonov, čo patrí do jeho hlavnej pracovnej náplne. Ak ústavu dodržiavať nemieni alebo ju nepozná, nerobí svoju robotu dobre. Jeho šéf by mal začať uvažovať o jeho výmene, pretože v právnom štáte je osud a význam pochybnej barličky v podobe protiústavného zákona na podporu výstavby ciest a diaľnic otázny. Diaľničný ošiaľ v jeho podaní sa totiž môže skončiť oveľa skôr ako sa začne stavať ďalší nový úsek. Iba čo narobí množstvo ďalších problémov, ktoré budú zaťažovať súdy a tisíce vlastníkov ďalšie roky, a budú nútiť štát platiť odškodné občanom a stavebným firmám. On si to uvedomovať nemusí, nie je právnik. Jeho šéf však áno.

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie hodnotí druhú verziu návrhu novely ministra Vážneho ako protiústavnú vo všetkých spomenutých sporných oblastiach návrhu.

Minister dostal šancu na ďalší reparát. Legislatívna rada vlády SR prerušila 20. 2. 2007 rokovanie o tomto návrhu, odporučila ho ministrovi prepracovať a opätovne predložiť na rokovanie legislatívnej rady. Aká bude tretia verzia, uvidíme. Čo všetko prekážalo legislatívnej rade vlády sa verejnosť z oficiálne zverejneného komuniké nedozvedela.