Dušan Faktor: Nemôžem povedať, že sľub je nesplniteľný

Slovenská vláda prisľúbila juhokórejskej automobilke Kia Motors diaľnicu do Žiliny a termín – jeseň roku 2006. Sľuby politikov bude musieť splniť riaditeľ Slovenskej správy ciest Dušan Faktor.

Riaditeľ Slovenskej správy ciest upozorňuje, že za rýchlosť pri stavbe diaľnice do Žiliny musí štát priplatiť

Slovenská vláda prisľúbila juhokórejskej automobilke Kia Motors diaľnicu do Žiliny a termín – jeseň roku 2006. Sľuby politikov bude musieť splniť riaditeľ Slovenskej správy ciest Dušan Faktor.

Ako vidíte realitu splnenia sľubov? Podľa našich prepočtov to bude viac ako komplikované...

Snažím sa byť úprimný. Vláda na seba vzala záväzok a my ako fyzickí realizátori nemôžeme deklarovať, že záväzok je nesplniteľný.

Asi by vás odvolali.

Zrejme áno, minimálne by som mal problémy. No záväzok nie je úplne prehnaný a totálne nerealizovateľný.

V teoretickej rovine je to realizovateľné...

Presne tak. Dávajme si smelé ciele, aby sme aspoň dve tretiny splnili. Beriem to ako dobrý motivačný záväzok. Koncentruje to sily a myslenie. Slúži aj ako nástroj na riešenie problémov, ktoré by za normálnych okolností trvalo dlhšie.

Pozrime sa na sľúbenú diaľnicu konkrétne. Zatiaľ chýba napríklad územné rozhodnutie na stavbu v Považskej Bystrici.

V procese prípravy máme niekoľko míľnikov, ktoré ukazujú, koľko času ostáva. Napríklad štúdia vplyvu na životné prostredie EIA alebo fixácia trasy a územné rozhodnutie. Očakávame, že územné rozhodnutie bude do konca mája. To zafixuje trasu, kadiaľ pôjde diaľnica. Všetci vieme, čo máme urobiť. Mesto sa už stotožnilo s koncepciou. Ak bude územné rozhodnutie, objednáme dokumentáciu pre stavebné povolenie.

Očakávajú sa problémy pri odkupovaní pozemkov. Na mnohých miestach zatiaľ nie sú jasní vlastníci.

Zatiaľ poznáme iba parcely, nie vlastníkov. Je to štandardný problém. Je dobre, že máme nástroj, ktorý uľahčuje vyvlastnenie. A síce, že budeme v takom prípade platiť trhové ceny. Nebude to pre vlastníkov také strastiplné, ako pri vyhláškovej cene. To bolo mimoriadne kruté. Najväčší problém je však nedokonalosť evidencie, neukončené dedičské konania, neznámi vlastníci...

Neexistuje ani výberové konanie na firmu, ktorá bude robiť majetkové vyporiadanie. Nie je pripravený geologický prieskum, lebo nie je známa úplne presná trasa diaľnice vedúcej cez Považskú Bystricu.

Všetko bude závisieť od toho, ako sa bude dariť v prvom kroku. Ak sa bude oneskorovať vydanie územného rozhodnutia, bude treba zvoliť havarijné postupy. Geologický prieskum sa dá robiť jednoduchšie, no potom bude konečná cena diela nepresná. S tým sa treba zmieriť. Keď sa doba stavby skracuje, cena narastá najprv lineárne, potom exponenciálne, až nakoniec je nezmyslom. Navyše, každý takýto projekt má určitý technický čas realizácie. Neplatí premisa, že ak desať robotníkov urobí stavbu za sto dní, tak sto ľudí to urobí za desať dní a tisíc za jeden deň.

Budú chcieť stavebné firmy ísť do akcie, ak bude taký krátky čas na dodávku? Alebo pôjdu s extrémne vysokými cenami?

Myslím, že budú mať záujem. Cenu budeme strážiť. Pevná cena bude iba jeden rok. Potom zvolíme systém ekonomicky oprávnených nákladov. Presnosť dokumentácie pre ponuku, s ktorou dnes súťažíme, je iná ako kedysi.

Cena však ani teraz nebude presná.

Dôležité sú jednotkové ceny stanovené súťažou. Stavba takéhoto charakteru sa bez dodatkov nedá postaviť. Je tu množstvo neznámych ako náhodné káble, vedenia, dodatočné požiadavky investora. Jednotkové ceny sú však tvrdá vec. Položené štvorcové metre asfaltu, kubické metre premiestnenej zeminy či metre vykopaného rigola, cena betónu. Je ťažké si navymýšľať.

Problém bude faktor rýchlosti. Čo ak to Slovensko nestihne?

Zmluvu s Kiou nepoznám. Neviem, či sú tam nejaké sankcie. Ani som sa nepýtal. Ak existuje zväzok, nepýtam sa hneď, čo sa stane, ak ho nesplním. Zatiaľ to nepripúšťam. Rozhodnutie, buď zaplatíme za stavbu viac, alebo prídu sankcie, keď to bude neskôr, však niekto bude musieť prijať.

V Dopravoprojekte tvrdia, že zatiaľ presne nevedia, čo chcete.

To je pravda. Zatiaľ je iba dokumentácia pre územné rozhodnutie.

Takže zatiaľ napríklad nie je jasné, aký typ technológie bude pre mosty potrebný, ktoré firmy budú mať podľa zvolenej technológie výhodu.

Nepredbiehajme.

Rok 2006 príde veľmi rýchlo.

Dali sme si tvrdý a smelý záväzok.

Má už nejaká stavebná firma záujem o diaľnicu cez Považskú Bystricu, ktorá bude pod tvrdým časovým tlakom?

Cítiť tlak zahraničných spoločností. Popri firmách ako Strabag a Skanska určite prídu aj ďalšie zo susedných štátov. Zahraničným účastiam však nerozumiem. Hrnú sa sem za lacnejšou pracovnou silou. A tak nechápem, ako domáca firma môže prehrať. Jediné, čo je lacnejšie, je štrk a pracovná sila. Neviem, ako im môže byť tvrdým konkurentom zahraničná firma.

A stalo sa to?

Už aj na stavbe Viedenská cesta – Prístavný most v Bratislave neboli Španieli ďaleko od výhry. Firma pritom nemá na Slovensku ani manažment, ani stavenisko. Ako si to vysvetliť, že dáva dobrú cenu? Naše firmy sa budú musieť uskromniť.

Poďme sa pozrieť na financovanie. V kontrakte medzi Slovenskou správou ciest a ministerstvom dopravy je napísané, čo sa bude stavať, čo financovať. Okrem úseku Ladce – Sverepec sú tam na ďalšie úseky smiešne sumy.

Kontrakt sme pripravovali vtedy, keď ešte nebol záväzok. Pritlačila nás tvrdá požiadavka, že ani pre požiadavky Kie nebudeme meniť priority, aby sme nepopudili ostatné regióny. Z iných stavieb sme nepresunuli ani korunu, hoci o ich prioritnom význame v porovnaní s Kiou by som mohol polemizovať. Napríklad úsek cesty Budča – Kováčová alebo tunela Čadca dokončíme. A ide tam veľa peňazí. Hneď by som vedel ušetriť sedemsto miliónov korún, no neurobili sme to. Na Ladce – Sverepec sme chceli alokovať signifikantný objem peňazí, čo je v tomto prípade nad jednu miliardu korún. A to aj bez rozhodnutia o príchode automobilky. Jednou z možností, ako začať financovanie úseku Sverepec – Vrtižer, sú napríklad nevyčerpané prostriedky, ktoré sa vždy vyskytujú. Zatiaľ sa nepamätám, že by sa minulo všetko. Získame takto dvesto, tristo miliónov korún.

Myslíte vážne, že stavebné firmy neprestavajú všetko, čo im pripravíte?

Stavebné firmy majú veľké oči. Neminú toľko, koľko je nachystané. Najmä pri stavbách, ktoré sa začínajú. To je logické. Mobilizácia kapacít chvíľu trvá a v tomto roku chceme začať tri stavby. V prípade úseku Rudno – Žarnovica máme stavebné povolenie a beží výber dodávateľa. Súťaž Mengusovce – Jánovce vyhlasujeme v týchto dňoch a začneme stavať až v septembri, ak dostaneme stavebné povolenie. Začiatok stavby Svinia – Prešov-Západ je naplánovaný na jeseň.

Ak sa pozrieme do minulosti, stavebné firmy vedeli vyfakturovať aj viac, ako urobili. Napríklad taký Hydrostav.

Hydrostav mi nespomínajte, lebo budem plakať.

Na úseku Ladce – Sverepec, ktorý staval Hydrostav, ste niečo zaplatili, no subdodávatelia peniaze nevideli. Vraj existujú aj zaplatené a neurobené veci. Dnes je tam nový dodávateľ, ktorý musí tieto problémy riešiť.

Na tom úseku je veľa čiernych oviec.

Budete musieť znova platiť niektoré postavené časti?

Je tam množstvo problémov. Budeme ich musieť zaplatiť znova alebo zaplatiť niečo navyše. Degradovali sa niektoré dlho stojace piliere mostov. Treba robiť skúšky. Sú mosty, ktoré neboli korektne dokončené a musíme stanoviť, či sú prefabrikáty použiteľné. Žiaľ, treba znášať škody. V trme-vrme, pri krachu Hydrostavu stavebný dozor niečo preberal, niečo nie. Sú tam veci zaplatené a neurobené, aj urobené a nezaplatené. Míny sa budú objavovať. Nevylučujem, že niečo nám bude chcieť predať Hydrostav Šaľa, ktorý staval po Hydrostave. Už máme požiadavku a rokujeme o tom.

Napriek tomu, že ste zaplatili, mali by ste si to znova kúpiť?

Nevylučujem ani takéto problémy. Hľadanie pravdy nemôže byť na úkor toho, že sa stavba zastaví. Nemôžeme čakať napríklad päť rokov, kým sa skončí konkurz Hydrostavu. Musíme robiť aj zložité a ťažké rozhodnutia. Fungovanie Slovenskej správy ciest nie je dimenzované na to, že jej skrachuje dodávateľ. Ideme podľa rozpočtových pravidiel, a tie takúto situáciu nepredpokladajú. Musíme prijímať aj rozhodnutia na hrane možností.

O koľko sa pre takéto problémy zvýši cena úseku Ladce – Sverepec?

Neviem. Máme dohodnuté ekonomicky oprávnené náklady. No budú to stovky miliónov korún.

Nám to vychádza tak, že v tomto roku sa vám na náročný úsek Sverepec – Vrtižer nepodarí vybrať dodávateľa. Potrebujete čas na tendrovú dokumentáciu. Dopravoprojekt bude rozmýšľať o projektoch a minimálne pol roka bude trvať výberové konanie.

V tomto roku určite dodávateľa nevyberieme. Môže to byť v prvom polroku budúceho roka. Potom nám ostane pol druha roka na technickú realizáciu. Pri takýchto typoch dodávky sa nemôžeme hrať na dni. Je to technicky ťažký úsek.

Stavba sa bude pravdepodobne rozbiehať z úveru od Európskej investičnej banky (EIB). Kto si tento úver vezme?

Pevne verím, že Diaľničná spoločnosť [vznikne transformáciou Slovenskej správy ciest].

Zatiaľ nie sú jasné ani obrysy Diaľničnej spoločnosti.

Máme paragrafové znenie zákona. EIB dávala k zákonu pripomienky. Povedali sme: Pozrite sa, či budete takúto spoločnosť financovať. Pripravujeme sa.

Sú jasné budúce príjmy a výdavky Diaľničnej spoločnosti?

Zámerom vzniku Diaľničnej spoločnosti je zvýšenie objemu investícii do infraštruktúry. Nie je to preto, aby štátny rozpočet mohol povedať, že financovanie diaľnic si bude riešiť Diaľničná spoločnosť. S peniazmi zo štátneho rozpočtu rátame.

Lenže východiská budúcoročného štátneho rozpočtu na financovanie diaľnic zišli prudko dole, takmer na polovicu tohto roka.

Východiská sú katastrofálne. Viem, že minister dopravy s tým nesúhlasí. Ak sa to nezmení, začaté stavby nevieme dokončiť. Verím, že ešte pôjdu hore, lebo doterajšie predstavy sú zlým vtipom. Nerátali sme s tým, že peniaze z EÚ a súkromné zdroje majú nahrádzať štátne.

Bude teda Diaľničná spoločnosť nadviazaná na štátny rozpočet?

Nepochybne áno. Formou štátnej pomoci. Rozpočet musí dávať toľko peňazí, koľko dával aj dosiaľ. A taký bol aj záväzok, že tých 8,5 miliardy korún, ktoré tiekli do diaľnic ostatné roky, bude aj v roku 2005. A navyše pribudnú európske peniaze a možno aj súkromní investori.

Ak však chcete súkromné zdroje, musí vzniknúť model spoplatnenia diaľničnej siete...

Nepredbiehajme. Budeme mať nakontrahovaného poradcu. Zatiaľ súkromné peniaze...

... treba brať s rezervou.

Tak. Model financovania Diaľničnej spoločnosti musí byť jednoznačný. Zákon ešte neprešiel. Chceme, aby bol zadefinovaný aj príjem z časti spotrebných daní. Od príjmu definovaného zákonom je závislá bonita firmy. Ak sa povie, že príjem bude z nálepiek a budúceho mýta, vieme namodelovať, koľko to bude. Ak sa povie, že pribudne percento zo spotrebnej dane, je to geniálne. Súkromný investor príde prostredníctvom koncesnej firmy. Tá uzatvorí zmluvu s Diaľničnou spoločnosťou. Napríklad, že koncesná firma postaví úsek a dvadsať rokov to bude prevádzkovať.

Neskončíme pri takomto systéme podobne ako v Maďarsku, kde úseky súkromných investorov nakoniec musel čiastočne odkúpiť štát?

Koncesná firma bude vyberať mýto. A Diaľničná spoločnosť bude doplácať metódou tieňového mýta rozdiel medzi tým, čo sa vyberie, a tým čo treba, aby sa úsek do konca koncesie zaplatil. To je model, ktorý by aj u nás mohol byť celkom dobre funkčný. Úroveň mýta totiž stanovuje štát. Aj súkromným firmám vo Francúzsku či v Taliansku. Ak to stanovuje štát, determinuje to ekonomiku súkromných firiem. Som presvedčený, že súkromný investor dokáže prísť. Len neviem, či to bude pre štát zaujímavé.

Naznačujete, že to nemusí byť ekonomicky výhodné?

Všetko sa dá predať a kúpiť. Je len otázka, za akú cenu a či to bude pre nás ako štátneho investora zaujímavé a ekonomicky stráviteľné. Platí, že neexistuje súkromná firma, ktorá dokáže diaľnicu postaviť lacnejšie ako štátny investor. Ide len o to, aký bude pomer ceny. Ak to bude dvojnásobok, niekto bude musieť povedať, že to pre nás nie je zaujímavé. Potom bude lepšie vziať úver od EIB, dať garancie a postaviť to v mene štátu.

V krátkom čase teda príchod investorov neočakávate?

V roku 2005 by sme už mohli mať výberové konanie. Bude u nás robiť poradca. A uvidíme, kto sa prihlási.

Na konkrétny úsek?

Chceme dať súkromným investorom postaviť úsek od Hričovského Podhradia po Ivachnovú. Je to 75 kilometrov a tri tunely. Niekde ešte nie je fixovaná trasa. Všetko závisí od toho, či budú podmienky pre štát akceptovateľné.

Dôležitý podtatranský úsek spolufinancovaný z európskych peňazí Mengusovce – Jánovce mešká s prípravou.

Príprava je stále problémom. Zasiahla nás zmena legislatívy. Zrušilo sa vyvlastnenie podľa vyhlášky. Nebolo jasné, za koľko sa bude vyvlastňovať. Keď sa to vlastníci dozvedeli, prestali kooperovať. Spôsobilo to polročné zdržanie. Na stavebné povolenie potrebujeme vlastníctvo na všetky pozemky, cez ktoré diaľnica prechádza. Potrebujeme aj nájomné zmluvy na dočasné zábery.

A čo diaľničný úsek Važec – Mengusovce? Odkedy základný kameň poklepkal Vladimír Mečiar s mladým Belmondom, stavba stojí. Jej ceny sa vďaka indexom posúvajú stále nahor a dodávateľ sa teší.

Zmluva platí. Budeme tu zbytočne púšťať perie. Bolo to obdobie, keď bolo treba poklepávať základné kamene.

Dušan Faktor

Dušan Faktor (38) je riaditeľom Slovenskej správy ciest od polovice decembra roku 2002. Do funkcie ho po predchádzajúcom úspechu vo výberovom konaní menoval minister dopravy Pavol Prokopovič. Vyštudoval mikroelektroniku na Elektrotechnickej fakulte na Slovenskej vysokej škole technickej (dnes Slovenská technická univerzita) v Bratislave. Jeho prvým pôsobiskom bolo miesto vysokoškolského pedagóga na jeho alma mater. V rokoch 1993 – 1997 bol ekonomickým riaditeľom bratislavskej s.r.o. EuroComp. Nasledujúce tri roky riadil spoločnosť Transfinance Slovakia, a.s., Bratislava. Po polročnom pôsobení vo funkciách predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Sofix, a.s., Bratislava sa v januári 2000 stal štátnym tajomníkom ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.