Dusno pod cestou

Diaľnici cez Považskú Bystricu musela ustúpiť policajná stanica, zopár domov, bytovka, autoservis. Výstavba však „zbúrala“ aj VZŤAHY ĽUDÍ v meste.

Osemdesiatročná Vlasta Kalašová bývala vlani v pokojnej považskobystrickej uličke vo svojom rodinnom dome. Dnes jej začínajú stavať jeden pilier diaľničnej estakády pred domom, druhý vedľa. Jej dom sa po dostavbe ocitne takmer pod diaľnicou, ktorá bude vo výške približne dvadsať metrov. „Radšej by som išla preč, ako znášať toto,“ hovorí vo svojej záhrade. Musí hovoriť hlasnejšie, aby ju cez hluk stavebných strojov bolo počuť. „Viete, čo to bolo, keď búrali susedné domy? Koľko prachu? Strašidelné,“ ukazuje na dva vedľajšie pozemky, kde stáli rodinné domy. Oproti zrútili osembytovku. Na ich miestach sú dnes jamy, z ktorých onedlho vyrastú vysoké nosné stĺpy. Keď Vlasta Kalašová zistila, že ponad jej dom povedie diaľnica, ktorú budú stavať 27 mesiacov, ponúkla diaľničiarom na odpredaj aj svoj dom. Odpísali, že jej dom nepotrebujú a diaľnica bývanie neznehodnotí.

Bývanie pri jamách

Rodín v Považskej Bystrici, ktorým diaľnica priamo zasiahla do života, je dvadsať, možno tridsať. Niektoré domy sú pár metrov od jám, v ktorých budú pylóny. Miestni sa sťažujú: Pri stavbách sa niekedy nedá bývať! Keď robotníci strojmi zatĺkali do jám železné tyče, dva týždne sa vo svojich bytoch nevedeli porozprávať. Aj riady v linkách drnčali. „Ale, prosím vás, oni trochu preháňajú. Počujete teraz nejaký hluk, pre ktorý by sa tu nedalo žiť?“ hovorí muž, ktorý práve prišiel k osembytovke. Tá má vchod asi desať metrov od stavby. Vlastní tam byt, ale býva inde. Meno prezradiť nechce. „Samozrejme, nie je príjemné, keď vám desať metrov od domu postavia stĺp a naň diaľnicu. Ale každý má iný názor. Keď sa opýtate desiatich, každý povie iné. Mám kolegu, ktorý býva pri terajšej hlavnej ulici a hovorí, že keď dokončia diaľnicu, konečne sa po rokoch pokojne vyspí pri otvorenom okne. Minimálne od roku 1950 vieme, že cez Považskú Bystricu pôjde diaľnica,“ tvrdí.

Narušili pokoj

Stavbári pôsobia vystresovane, hlavy stiahnuté medzi plecia, niektorí chodia ako bosí po klincoch. Na tvárach im vidieť nervozitu. Odkedy stavajú diaľnicu pár metrov od bytov a domov, každý deň si ich niekto fotí, stále ich napádajú za hluk, prach, špinu na ceste. Zvyknutí na to nie sú, mnohí z nich diaľnicu v meste budujú prvýkrát. Nákladné autá často zablokujú ulicu, ľudia sa hnevajú. Robotníci musia robiť chirurgicky, aj tak im za všetko nadávajú. Narušili totiž pokoj, v ktorom doteraz ľudia bývali. Eve Pozníkovej býva v osembytovke pri stavbe mama. „Bola tu akási pani z diaľničnej spoločnosti a hovorila – veď estakáda bude nádherná, krásne osvetlená. Mama sa opýtala, či si s ňou teda vymení byt, keď bude taká nádhera bývať pod diaľnicou. Samozrejme, že nesúhlasila,“ hovorí Pozníková. Jej mama práve prichádzala ulicou od známych. Rozčúlená. „Každý sa ma len pýta – a kedy sa budete sťahovať? Aké náhradné byty vám ponúkli? To je jediná otázka, ktorá ich zaujíma. V televízii videli, že nám možno dá mesto náhradné bývanie, kým diaľnicu postavia. Nik si neuvedomuje, že v náhradnom byte by som musela platiť za energie, ale aj vo svojom prázdnom byte by som musela aspoň temperovať. To si z dôchodku nemôžem dovoliť. Keby som sa odsťahovala, musela by som stále chodiť do svojho bytu, či je všetko v poriadku, či ho nevykradli alebo sa doň nenasťahovali bezdomovci,“ vysvetľuje. So zlodejmi a s bezdomovcami majú skúsenosti. Vedľa, na mieste staveniska, predtým stála ďalšia osembytovka. Národná diaľničná spoločnosť byty od majiteľov vykúpila. Tí odišli, ale bytovka ešte ostala stáť. Nasťahovali sa do nej bezdomovci. Vykrádali pivnice, kradli káble. V ulici chvíľu nefungovali telefóny. Bezdomovci totiž odrezali drôty a odviezli do výkupu. „A ľudia už vôbec nechápu, že hodnota bytu, ponad ktorý pôjde v dvadsaťmetrovej výške diaľnica, klesne,“ hovorí Eva Pozníková.

Hnev a radosť

Melánii Rýpalovej diaľnica pravdepodobne prekryje časť záhrady. „Zvláštne, že sa nám skoro všetci obrátili chrbtom. Okrem primátora, ktorý sa snaží pomôcť, ako sa dá, a aktivistu Juraja Smatanu. Od ostatných cítim výsmech. Stretnem na ulici známych a uškŕňajú sa – no čo, už vám postavili ten pilier v záhrade?“ krčí plecami pani Rýpalová. „My vieme, že diaľnice treba. Aj nám sa lepšie po nich jazdí. Lenže chceme, aby diaľnice stavali normálne. Od Národnej diaľničnej spoločnosti sme dostali listy, že diaľnicou dotknutí nie sme, životné prostredie znehodnotené nebude a bývanie pod estakádou bude v poriadku,“ hnevá sa Melánia Rýpalová. Najlepšie dopadli tí, ktorým vykúpili domy a presťahovali sa. Najhoršie tí, čo pri stavbe museli ostať, lebo ich domy stavbári vykúpiť nechceli. A Považskobystričania, ktorí bývajú na druhej strane mesta, sa z budúcej diaľnice skôr radujú. Z centra zmiznú kolóny kamiónov, ktoré roky trápili mesto.

Efektná asi nebude

Diaľnica vojde do mesta v tridsať- až štyridsaťmetrovej výške a postupne bude klesať za obývanú zónu. Prvý stĺp estakády postavia na mieste niekdajšieho autoservisu a rodinného domu, ktoré zbúrali. Bývalý obyvateľ domu spáchal samovraždu. Niektorí tvrdia, že vinou diaľnice. Iní to popierajú, pripisujú to skôr alkoholu a osobným problémom. Nezanechal list na rozlúčku. Druhý stĺp bude na mieste obvodnej policajnej stanice, ktorú takisto zlikvidovali. Obvodných policajtov presťahovali do budovy ku kolegom z okresu. Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť tvrdili, že estakáda bude efektná, aká na Slovensku ešte nie je. Pekne osvetlená, moderné nadštandardné tvary. Snažili sa nahnevaných ľudí upokojiť. Lenže Národná diaľničná spoločnosť 22. septembra úradne požiadala o „zmenu stavby pred dokončením“. Ani poriadne nezačali stavať. O dva dni neskôr začalo ministerstvo dopravy konanie o zmene. Zmena sa síce týka technického zlepšenia, ktoré by malo zvýšiť životnosť, ale zmení sa aj tvar. Pravdepodobne k horšiemu.

Mýty

O stavaní diaľnice cez Považskú Bystricu sa šíri množstvo mýtov. Jeden z nich je, že miestni stavbu diaľnice roky blokovali. Mýtus živili politici. Za Dzurindovej vlády obviňovanie Považskobystričanov politikmi vyvrcholilo. Štát totiž sľúbil kórejskej automobilke Kia, že diaľnicu z Bratislavy do Žiliny postaví do konca roka 2006. Nedarilo sa, lebo nebolo územné rozhodnutie mesta na stavbu estakády ponad domy. Politici sa začali vyhrážať, že postavia diaľnicu pred Považskú Bystricu, v meste bude prerušená a pokračovať bude za ním. Lebo sa vraj s mestom a obyvateľmi nedá dohodnúť. Pravda však bola, že nebolo sa o čom dohodnúť. Od roku 1996 existovalo jednoznačné stanovisko mesta, že diaľnica má ísť tunelom poza Považskú Bystricu. Vtedy totiž odborníci prvýkrát posudzovali možnosti a najlepšie vyšiel práve tunel poza mesto, druhý najlepší variant bol tunel na inom mieste. Až za nimi boli ostatné varianty vrátane estakády. Slovenská správa ciest teda pred vyše desiatimi rokmi mohla požiadať Považskú Bystricu o územné rozhodnutie na obchvat mesta. Vtedajší primátor by ho s radosťou podpísal. Správcovia ciest mohli začať pripravovať stavbu, ale zdalo sa im to drahé a technicky náročné. Navrhli nové varianty a znova sa začalo posudzovať, čo trvalo štyri roky. Lenže zasa vyhral ako najlepší variant tunel, druhý bol obchvat poza mesto, až za nimi estakáda.

Rúra v obývačke

Miestny aktivista Juraj Smatana z Občianskeho združenia Diaľnica a príroda hovorí, že na stavbu v Považskej Bystrici sa nečakalo, ale posudzovalo sa: „My sme si mysleli, že je to dobré pre verejnosť, aby sa mohla vysloviť. V skutočnosti to viedlo k vyhroteniu situácie. Nebol žiadny rozdiel medzi Mečiarovou, Dzurindovou či Ficovou vládou. Preto hovorievam, že Považskú Bystricu ,uposudzovali’. Ako keď pozvete niekoho na obed do reštaurácie, on si pozrie jedálny lístok a povie – guláš. Opýtate sa ho – nedáš si niečo iné? On trvá na guláši. Tak ho zoberiete do inej reštaurácie a on si zasa vyberie guláš. Takto by ste ho vodili po reštauráciách pol dňa a potom by zjedol aj suchý chlieb. To urobili s Považskou Bystricou,“ prirovnáva Smatana. „Ale tunel, prípadne obchvat, nebolo niečo, čo sme vymysleli my. Bola to požiadavka ministerstva životného prostredia, aby neťahali diaľnicu stredom mesta. Je logické, že by ju mali stavať mimo miest, aby odviedli dopravu preč. Lenže stavbárom sa do toho nechcelo. Tunel poza mesto nebola žiadna utópia, teraz sa v tej istej trase plánuje tunel pre vysokorýchlostnú železnicu. Ja som za stavbu diaľnic, ale ak sa už rozhodnú pre taký variant ako v Považskej Bystrici, ľudí by mali odškodniť. Lebo mnohým spôsobili problémy,“ tvrdí. Smatana prirovnáva diaľnicu cez mesto k stavbe domu – ako keby v nových domoch robili vodovodné potrubia zdola nahor stredom obývačky a nezasekávali by ich do steny. Lebo zasekávanie do steny je drahšie a prácnejšie. V Považskej Bystrici diaľnicu nezasekali. Cesta bude nad hlavami ľudí v centre mesta. Ako rúra v strede obývačky.