Érsek: Ak poviem v Prešove, že im nepostavím obchvat, možno ma zakopú

Ministrovi dopravy sa nepáčilo zavedenie cestovania zadarmo. Rušiť však vlaky zadarmo neplánuje.

Obchvat Čadce sa minister dopravy ÁRPÁD ÉRSEK rozhodol podpísať. Urobí tak napriek tomu, že INEKO konečnú cenu označil za predraženú. Cena za výstavbu jedného kilometra totiž vychádza na približne 40 miliónov eur. S výstavbou obchvatu Prešova zatiaľ čaká.

Na post šéfa Národnej diaľničnej spoločnosti plánuje vypísať výberové konanie. „Na tých postoch by mal byť schopný manažér, ktorý je oboznámený so situáciou a vie spraviť pozitívne kroky, ktoré firmy posunú dopredu,“ vraví v rozhovore pre SME Érsek.

IC vlaky začnú o mesiac opäť premávať. Keď ste oznámili ich návrat, povedali ste, že to bolo politické rozhodnutie. Je dobré, aby o obchodných spoločnostiach, hoci aj štátnych, rozhodovali politici?

 „Berte to tak, že to bolo v programovom vyhlásení vlády. Na druhej strane treba povedať, že keď skončili IC vlaky, ľudia sa pýtali na dôvod.

Ministrovi Počiatkovi asi vychádzali červené čísla a nechcel ísť do sporu s RegioJetom, keďže sa handrkovali o cenách. Keď som sedel s riaditeľom ZSSK (štátny železničný osobný dopravca), dôrazne som ho vyzval, aby pripravili projekt, ktorý neráta so štátnou dotáciou.“

Ani predtým sa IC-čka nedotovali.

„Ale skončili v strate. My máme trochu iný obchodný model. Podstatné je, čo najrýchlejšie prepojiť západ s východom. Vďaka tomu, že sme zrušili zastávky v Trenčíne a v Liptovskom Mikuláši budeme rýchlejší ako RegioJet, prejdeme túto trasu za 4 hodiny a 40 minút. Získame časový pozitívny posun.

Z dát z roku 2015 totiž vyplýva, že keď stáli IC vlaky na viacerých zastávkach, zaplnili sa napríklad cestujúcimi do Trenčína. A odtiaľ išiel poloprázdny vlak do Košíc.“

Takto ich chcete dostať do zisku?

„Okrem rýchlosti a komfortnosti, práve tým, že obsadíme vlaky hlavne cestujúcimi do Košíc a nie do medzi-zastávok. Do Trenčína chodia okrem toho každú hodinu rýchliky len s 20-minútovým rozdielom medzi IC vlakmi. Takto by sme IC vlaky mohli udržať v normálnych číslach.“

Čo to znamená?

„V niekoľkých najbližších rokoch sa musia dostať na nulu. Bol by som veľmi rád, keby to tak bolo.“

Ak sa vám to nepodarí do roka, čo potom?

„Asi to nebude za rok, ale musí byť badateľný trend posunu k lepším výsledkom.

Čiže ak tie vlaky nebudú postupne naberať cestujúcich, tak budeme zvažovať, čo s týmto projektom ďalej.“

Je v hre aj opätovné zrušenie IC vlakov?

„Ak nebude jasný pozitívny trend v určitom čase a budem vidieť že tam niečo neklape, budem sa tým zaoberať.“

Bude mať verejnosť prístup k číslam, ktoré povedia, ako sa darí IC vlakom?

„Určite.“

Ale za rok 2015 nechce ZSSK zverejniť hospodárske výsledky IC vlakov.

„Neviem o tom. Možno zvažujú, že nechcú prezrádzať RegioJetu svoje dáta. Pretože ide o obchodnú súťaž.“

A teda o pol roka sa dozvie verejnosť hospodárske výsledky?

„Čo nám zákon ukladá, to budeme dávať. Ale ide o komerčný produkt a nechcite, aby sme prezradili náš know-how.“

Keď ste boli v opozícii, kritizovali ste lístky zadarmo, ste s nimi teraz stotožnený?

„Nie som. Lebo sú okresy, je ich asi päť na Slovensku, kde nie je vlaková doprava. A títo ľudia, ktorí sú takí istí daňoví poplatníci, nemajú benefity, čo majú tí, ktorí majú vlak prechádzajúci cez ich okres.

A preto sa treba zamyslieť, aký benefit im vieme dať. Lámem si nad tým hlavu, či by to mohli byť autobusy, alebo niečo iné.“

Je to len tento sociálny rozmer, ktorý vám prekáža pri vlakoch zadarmo? Alebo aj to, že Železničnej spoločnosti to spôsobuje finančné výpadky?

„Spôsobuje to finančné výpadky, lebo čo je zadarmo, to je najdrahšie v konečnom dôsledku.“

Nie je cesta obmedziť lístky zadarmo alebo ich zrušiť?

„Toto podlieha veľkej analýze. Čo už raz dáte zadarmo a idete to zrušiť, to nie je dobré. Navyše s tým neráta ani programové vyhlásenie vlády.“

Viacerí ľudia však majú dojem, že lístky zadarmo sa už teraz obmedzujú. Nevedia si ho „kúpiť“, lebo ho už nemajú na predaj. Pred časom tento problém nemali. Začali sa viacej obmedzovať?

„Možno iba začalo cestovať viac ľudí na lístky zadarmo. Napríklad teraz si viac odstavujú autá na trase Komárno – Bratislava, lebo cesta je už preplnená a vlakom sa dostanú, kam potrebujú rýchlejšie.

Preto na druhej strane sú vlaky zadarmo aj dobrá vec, lebo my chceme, aby sa ľudia naučili na kombinovanú dopravu, teda na prestupovanie z auta do vlaku. Ale vlakové spoločnosti musia vytvoriť aj určitý komfort, aby ľudí do vlakov prilákali. A nie je to vždy len o lístku zadarmo.“

Máte už predbežné dáta, koľko budú vlaky zadarmo stáť tento rok štátny rozpočet?

„Presné čísla budú až budúci rok na jar, ale rozpočet ráta s približne rovnakou sumou ako v minulom roku.“

Má vedenie ZSSK vašu dôveru? Nebola to vaša nominácia.

„Musíme počkať, nech ukážu, čo dokážu. V tomto momente nemám na programe ich výmenu, musím to zvažovať.“

Ale napriek tomu, šéfa NDS Róberta Auxta ste vymenili. Tibor Šimoni tiež skončil ako generálny riaditeľ ŽSR.

„Auxta som odvolával z jedného dôvodu. Spravil rovnakú chybu ako jeho predchodca, a síce že podpísal diaľničný tender, napriek tomu, že vedel, že prichádza nový minister. Mohol s tým pokojne počkať. To je jeden z hlavných dôvodov. O ostatných odborných veciach sme sa mohli radiť. Nehovorím, že mal zlé myšlienky.“

Nominovali ste do vedenia NDS dočasne Juraja Valenta.

„Je to odborník. Nič iné celý život nerobil, len cesty a diaľnice. Okrem toho bude tento týždeň vypísané výberové konanie na generálneho riaditeľa. Na tých postoch by mal byť schopný manažér, ktorý je oboznámený so situáciou a vie spraviť pozitívne kroky, ktoré firmy posunú dopredu.“

Ale napríklad generálnym riaditeľom Železníc Slovenskej republiky sa stal Martin Erdössy, ktorý bol 16 rokov direct sales manager v spoločnosti Orange a rok pracoval v Dopravnom podniku mesta Bratislavy. To nekorešponduje s vašou predchádzajúcou tézou.

„Ani predchádzajúci riaditelia Auxt (Róbert Auxt, nominant Romana Brecelyho, pozn. red.) a Gajdoš (Milan Gajdoš, ktorý bol nominantom Jána Počiatka, pozn. red.) neboli cestári. Erdössy sa mi zdá byť dobrý manažér. Ale aj na jeho miesto bude po zákonom stanovenej dobe vypísaná súťaž, a ak nebudem vidieť, že to funguje, budem reagovať.

Ja som tiež bol učiteľ telesnej výchovy, ale už osem rokov pôsobím na doprave. Ale ak sa neosvedčím alebo sa ukáže, že moje vedomosti sú na túto pozíciu krátke, alebo nemám manažérske schopnosti a predpoklady, nech sa páči.“

Môže sa stať, že by ste sa aj sám porúčal z ministerskej stoličky?

„Nemám s tým problém.“

Čo by vás k tomuto kroku motivovalo? Napríklad, ak sa vám nepodarí s ministrom financií nepodarí vyrokovať peniaze na dostavbu diaľnic? Chýba vám šesť miliárd eur.

„Financovanie je veľká téma. My zatiaľ napríklad ani nie sme projektovo pripravení na takej úrovni, ako by sme mali byť. Budem tlačiť na to, aby sa nevyhnutné cesty projektovo tak pripravili, že môžem ísť za ministrom financií pýtať peniaze.

Ale máme aj iný problém – kým nemáme vykúpené pozemky, nedostaneme stavebné povolenie na stavbu diaľnic. A na výkup tiež musíme mať peniaze zo štátneho rozpočtu. A nejde o malé položky.“

Práve pri výstavbe diaľnic sa tlačilo, aby boli projekty posudzované cez Value for Money. Prečo výstavba v Čadci, ktorú ste odklepli v prvej polovici novembra nešla cez tento projekt?

„Tento projekt bol už vytendrovaný. A nielen tento, ale aj prešovský obchvat. Dohodli sme sa, že tie projekty, ktoré sú vo vysokom štádiu rozpracovanosti, nepôjdu cez Hodnotu za peniaze.

Situácia v Čadci je dnes veľmi zlá. Je to koridor, ktorý vedie do Česka aj Poľska a nejakým spôsobom ho musíme dostavať. Okrem toho sme mohli stratiť približne 90 miliónov eur z projektu CEF, ak by sme ich nepoužili do roku 2020. Ak by sme urobili tender nanovo, stratili by sme rok a pol.“

V takejto línii pôjde aj Prešov?

„V Prešove som mal čas. Tam je potrebné dopracovať štúdiu EIA, teda jej vplyv na životné prostredie. To by mohlo byť do marca 2017 hotové. Získal som tým určitý čas a požiadal som Žilinskú Univerzitu, nech mi prekontrolujú kilometer po kilometri, či je, tak ako sa to o nej hovorí, predražená.

Aj mňa to vyrušilo. Na druhej strane je tam 18 premostení, dve obrovské križovatky, dva kilometre tunelu, v rozpočte je započítaná aj výstavba budovy NDS potrebná na údržbu diaľnice. Ale nech povedia odborníci, či sme absolútne mimo s cenou“

Kedy majú povedať, či nie je cena premrštená?

„V prvej polovici decembra.“

Ak povedia, že je to naozaj predražené, čo spravíte?

„Potom mám dve možnosti. Sadnúť si s víťaznou firmou a dohodnúť sa s nimi, či sú ochotní spustiť z ceny, čo zákon povoľuje. Ak nebudú, musíme zvažovať, čo ďalej.“

A ak nepopustia z ceny?

„Budem sa rozhodovať potom. Ak tam budú veľké rozdiely, tak s tým musím niečo spraviť. Ale ak ja poviem v Prešove v marci, že im nepostavím diaľnicu, tak ma možno zakopú a zabetónujú a budem mať pekný pomník.“

Veľa sa hovorí v súčasnosti aj o letisku. Šéf bratislavského letiska, Ivan Trhlík hovorí o vstupe strategického partnera.

„Na toto som sa pýtal premiéra. Povedal som mu, že treba niečo robiť s bratislavským letiskom, lebo teraz sú uchádzači, ktorí majú oň záujem. Nie sú to len Číňania...“

Kto ďalší je to napríklad?

„Sú tam aj Arabi, Kórejci aj ďalší partneri.“

A teda, čo povedal premiér?

„Súhlasil s tým, že dám na vládu dva návrhy, a nech rozhodne vláda. Potom sa vypíše tender. Vyložene mi povedal, že máme pripraviť dve alternatívy. “

Aké sú tie dva návrhy?

„Ak sa vylúčilo, že to ide na predaj, prijateľný by bol 30-ročný prenájom. Dlhodobý prenájom je možný. V programovom vyhlásení máme aj to, že chceme národného dopravcu. Keď začneme uvažovať o národnom prepravcovi bez toho, aby sme letisko zotavili, prenajali, tak neviem, či ho vieme vybudovať.“

Pôjde o prenájom celého letiska?

„Áno. S tým, že ak do piatich rokov začnú pristávať väčšie ťažšie lietadlá, treba opraviť pristávacie dráhy. Podľa šéfa letiska bude treba minimálne 300 miliónov eur investovať, aby sme to ustáli na štandarde.“

Ak by sa letisko prenajalo na 30 rokov, bolo by to s povinnosťou revitalizácie letiska?

„Určite.“

Druhá alternatíva je aká?

„To vymyslia poradcovia.“

Takže pôjde určite o prenájom, len vláda si vyberie alternatívu? Ale váš koaličný partner, Andrej Danko z SNS s tým nesúhlasí.

„Pán Danko nie je celá koalícia, sadneme si a budeme rokovať . Verím, že analýza bude jasne formulovaná a bude z nej zrejmé, čo nám to prinesie.“

A kedy bude známa analýza?

„Musím vypísať tender na poradcu. Ale nejaký materiál už máme z predchádzajúceho obdobia od Deloitte na stole, len si ho musím naštudovať, či sa ešte dá použiť. Ale do konca budúceho roka musíme byť rozhodnutí, či vypíšeme súťaž na prenájom alebo akým smerom sa vydáme.“

Premiér hovorí aj o vybudovaní nákladného terminálu na letisku...

„Môže to byť súčasť projektu. Tak ako aj národný letecký prepravca a osobná doprava.“

Nehovoril premiér, že nemá problém s vybudovaním leteckého Carga, ale že osobná preprava má ostať na štát?

„Môže to byť jedna z alternatív. Neviem však či sa na to niekto chytí.“

Je železničné Cargo na predaj?

„Možno niekedy bolo, ale premiér stále drží líniu nepredávať štátne podniky.“

Aký je váš názor na to? Máte víziu predať ho?

„Musím ešte zistiť, v akom stave vlastne je. Dohodnúť sa, čo s Cargom bude podľa mňa ľahšie ako s letiskom. Lebo tam to ide zo dňa na deň. Ako sú zazmluvnení, za aké ceny robia...“

Ako sa vám spolupracuje s Viktorom Stromčekom (štátny tajomník ministerstva dopravy, pozn. red.)?

„Poznám ho dlhé roky. Spolupracoval som s ním už vtedy, keď som bol štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy za vlády Ivety Radičovej, pri začiatku projektu výstavby rýchlostnej cesty R7.

On je na ministerstve už harcovníkom, pozná veci, ktoré by som chcel spoznať. Náš vzťah nie je zlý a chcem, aby bol konštruktívny.“

Už ste rozhodli, aké kompetencie bude mať Peter Ďurček, ktorého nominovala SNS?

„Dal som mu tie, ktoré som mal ja ako štátny tajomník. Akurát som mu pridal cestovný ruch.“

Prvá revízia výdavkov v rámci projektu Value for Money je už hotová. Máte ju už na stole?

„Áno. S ministrom sme sa dohodli, že projekty, ktoré budú presahovať 40 miliónov eur, posúdime cez projekt Hodnota za peniaze. S niektorými závermi však nemôžem súhlasiť.“

S ktorými?

„Navrhli zrušiť približne 300 kilometrov železníc. Keď raz zruším železnicu, už sa nikdy v živote neobnoví. Nevieme, čo bude o päť či desať rokov.

Železnicu čoraz viac využívajú rôzne priemyselné firmy,. Okrem toho, kto vám kúpi nepotrebné koľajište? Musíme vybrať makadamový pás a podobne.“

S ktorou časťou naopak súhlasíte?

„S ministrom financií máme dohodu, že všetky projekty nad 40 miliónov eur pôjdu cez projekt Hodnota za peniaze.

Juh Slovensku je trochu macošsky obsluhovaný vlakmi. Čo s tým plánujete robiť?

„Dlhodobo sa južná časť Slovenska zanedbávala. Je to z pohľadu diaľnic či železníc. Ak je v regióne dobre vybudovaná cestná či železničná infraštruktúra, pomáha, aby nejaký investor prišiel do regiónu. Exminister dopravy Ján Figeľ hovoril a mal pravdu: „Kde nie je cesta, nie je život.“ Ak má prísť nejaký veľký investor, bude zisťovať či je tam cesta alebo železnica.“

Bude sa modernizovať trať na juhu Slovenska?

„Ostatné trate sa málo využívajú. Obslužnosť južnej trate nie je dobrá. Maďari tiež tlačia na to, aby sa spojila Budapešť so Zvolenom. Chcem si dať spraviť analýzu, aby som vedel, ktoré trasy posilniť.“

Mala by sa dvíhať cena za 10-dňovú diaľničnú známku. Už ste sa rozhodli?

„Analyzujeme to. Ešte sme sa nerozhodli.“

Bude v hre aj ročná diaľničná známka na technický rok, teda napríklad od mája do mája ďalšieho roku?

„Nie je to také jednoduché. Ak by sme zaviedli ročnú technickú diaľničnú známku, Národná diaľničná spoločnosť by mohla prísť až o osem miliónov eur.“