Európa vo vojne s korupciou: prečo Slovensko zaostáva za Rumunskom

Odvážne ženy v Rumunsku vedú nekompromisný boj so skorumpovanými politikmi a vysokými úradníkmi v krajine.

Len za uplynulý rok poslali za mreže viac ako 1250 verejných činiteľov. Pre porovnanie: za machinácie s tendrami odsúdili na Slovensku len 12 osôb – aj to za posledné 4 roky dokopy.

Rumuni stíhajú desiatky lekárov za úplatky. U nás ich je ako šafranu

Rumunská prokuratúra obvinila 77 lekárov z brania úplatkov. Farmaceutická spoločnosť im zaplatila dovolenky v Indii za to, že propagovali medzi pacientmi protirakovinový liek.

Zdanlivo obyčajná agentúrna správa je pokračovaním veľkého protikorupčného prípadu z roku 2012 a veľa napovedá o tom, ako postkomunistické krajiny s problémom korupcie zápasia.

A Slovensko sa v porovnaní s ostatnými štátmi veľmi nemá čím chváliť.

Nekompromisné čistky

Na zoznamoch najdôležitejších a najaktívnejších krajín bojujúcich proti korupcii v Európe patria prvé priečky Rumunsku.

Hlavnú úlohu v tom zohráva Rumunská protikorupčná agentúra (DNA) – len v priebehu roka 2015 kvôli korupcii skončil tamojší premiér Victor Ponta a ďalších 1250 verejných činiteľov.

Vďaka nekompromisnej filozofii a tvrdým krokom voči vrcholovým politikom sa DNA stala jednou z najobávanejších, zároveň však pre verejnosť najpopulárnejších inštitúcií v krajine.

Expremiér Victor Ponta bol obžalovaný za falšovanie, pranie špinavých peňazí a daňové úniky v septembri 2015, demisiu z úradu podal o dva mesiace neskôr po tragickom požiari nočného klubu v Bukurešti.

„Výsledky rumunského modelu DNA sú veľmi impozantné. Podarilo sa im posadiť za mreže mnohých primátorov, niekoľko členov parlamentu, bývalých ministrov a ich pozornosti neušiel ani bývalý premiér. V minulom roku išiel dokonca jeden z ministrov rovno z kancelárie do vyšetrovacej väzby,“ pripomína Jozef Petráš, odborník pre oblasť zvyšovania transparentnosti a zavádzania protikorupčných opatrení.

DNA celkovo vyšetrovala už viac ako tisíc ľudí a boli medzi nimi aj ich vlastní kolegovia z radov sudcov a prokurátorov. Úspešnosť dokazovania korupčných káuz majú viac ako 90 percent.

„Hnev občanov v uliciach, ktorí skandovali heslo Korupcia zabíja, zosadil zo stoličky vládu a premiéra krajiny. Ten sa rovnako ako primátor nevyhol vyšetrovaniu a obvineniam z korupčných praktík, siahajúcim až do roku 2007, keď ešte pôsobil ako právnik,“ hovorí Petráš.

Odvážne rumunské ženy

„Politici by sa mali prebrať a uvedomiť si, že je na čase niečo s týmto robiť. Lebo nakoniec môžu všetci skončiť vo väzení,“ povedala pre Politico v súvislosti so škandálom Victora Pontu Laura Stefanová, rumunská expertka na korupciu.

Do protikorupčných čistiek v Rumunsku sa okrem Stefanovej zapájajú aj ďalšie ženy. Je medzi nimi aj Laura Codruţa Kövesiová, riaditeľka už spomínanej agentúry DNA.

Tichá, ale nekompromisná žena je postrachom pre všetkých úplatkárov. Šéfuje 120 prokurátorom, ktorí pracujú na viac ako 6000 prípadoch korupcie v krajine. A týždeň čo týždeň prichádzajú ďalšie.

„Pred rokom 2005 nebola rumunská spravodlivosť nezávislá. To je dôvod, prečo sme v krajine nemohli nazbierať dostatok odvahy na otvorenie zložitého vyšetrovania káuz vysokopostavených úradníkov,“ povedala Kövesiová ešte predtým, ako expremiér Ponta pod ťarchou dôkazov rezignoval.

Nemenej dôležitou ženou v rumunskom protikorupčnom boji je aj bývalá ministerka spravodlivosti Monica Mocoveiová. Podľa nej by Rumunsko malo byť príkladom nielen pre región Balkánu, ale všeobecne pre celú Európu.

„Funguje to veľmi dobre,“ povedala Macoveiová, v súčasnosti rumunská europoslankyňa, na margo protikorupčných opatrení, ktoré doma pomáhala rozbiehať.

Rumunské protikorupčné aktivity sú už jasne viditeľné aj v rebríčkoch, ktoré zostavujú európske inštitúcie na základe dlhodobých pozorovaní.

„Rumunsko vlani ukázalo vôľu bojovať proti korupcii a obhajovať nezávislosť súdnictva. Masové demonštrácie ukázali, že pre rumunských občanov sú tieto otázky dôležité. Za posledný rok bol pokrok v súdnictve a v boji proti korupcii badateľný, s dobrými výsledkami pri stíhaní prípadov korupcie,“ píše sa v správe Európskej komisie z januára tohto roku.

Bulharsko zaostáva

Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans však zdôraznil, že v roku 2016 musia byť rumunské snahy ešte intenzívnejšie a zamerané aj na prevenciu proti korupcii.

To isté sa však nedá povedať o južnom susedovi Rumunov – o Bulharsku. V krajine dlhodobo zmietanej politickými krízami a nestabilnou situáciou v jurisdikcii je boj s korupciou ešte len na začiatku.

Bulhari podľa Transparency International najviac vnímajú korupciu spomedzi všetkých 28 členských krajín EÚ.

Niet sa veľmi čomu čudovať. Bulharsko nemá a zrejme ani tak skoro nebude mať protikorupčnú inštitúciu podobnú rumunskej DNA. Bulharský parlament v septembri minulého roka zamietol vznik novej protikorupčnej jednotky zameranej na vysokú politiku.

„Naše doterajšie opatrenia vôbec neboli zamerané na ľudí pri moci. Všetci si plne uvedomujeme, že ak sa nám podarí zbaviť sa korupcie na najvyšších miestach, bude to mať obrovský vplyv na celý systém,“ obhajuje situáciu v krajine bulharská vicepremiérka Meglena Kunevová, ktorá ešte v marci tohto roka navrhla zlúčiť štyri bulharské protikorupčné organizácie do jednej silnej inštitúcie.

Kritici sú však skeptickí – upozorňujú na to, že politické elity a oligarchovia aj naďalej beztrestne obchádzajú bulharské zákony, niekedy s priamou podporou tamojšieho skorumpovaného súdnictva.

Prečo to nefunguje ani na Slovensku

Slovenská prokuratúra je pri pohľade na percento úspešnosti obžalôb na tom porovnateľne ako prokuratúra v spomínanom Rumunsku.

Za obdobie rokov 2000 až 2014 bolo na Slovensku celkovo obžalovaných 1454 osôb,  z nich bolo osúdených 1359 ľudí. Slovensko tak dosiahlo 96,5% úspešnosť pri podávaní obžalôb v korupčných trestných činoch, uvádza vo svojej správe z roku 2015 združenie VIA IURIS.

Podľa správy je Slovensko úspešné aj v porovnaní úspešnosti žalôb v celej agende Špeciálnej prokuratúry SR. V období rokov 2007 až 2014 je percento úspešnosti podaných obžalôb 86 % (počet obžalovaných 1488 osôb, počet odsúdených 1280 osôb).

Problém na Slovensku teda zjavne nespočíva v tom, že by naša prokuratúra a polícia nedokázali vyšetriť a obžalovať trestné činy tak, že súd v drvivej väčšine prípadov rozhodne o vine a uloží trest. Zásadný kvalitatívny rozdiel je podľa VIA IURIS v tom, aké osoby tieto štatistiky napokon tvoria.

Na rozdiel od Česka, Rumunska a Chorvátska medzi nimi nie sú vysokopostavení politici a štátni funkcionári, teda ľudia s reálnymi právomocami a vplyvom na politiku a biznis.

Beztrestnosť elít pri trestných činoch korupcie je na Slovensku hlavným negatívom aj podľa Transparency International Slovensko (TIS).

„Ani za posledné štyri roky nebol odsúdený žiadny vysoko postavený verejný činiteľ. Navyše, 95 percent odsúdených za korupciu dostáva len podmienečný alebo finančný trest,“ píše sa v správe TIS v súvislosti s prieskumom, v ktorom sa Slovensko vo vnímaní korupcie spomedzi 168 hodnotených krajín umiestnilo na 50. mieste.

„Za machinácie s tendrami bolo odsúdených len 12 osôb za posledné štyri roky,“ tvrdí TIS a poukázala pritom na nesplnený sľub zlepšiť prístup k informáciám, teda kľúčového zákona pre verejnú kontrolu.