Fecupral: Nebezpečný odpad nevyrábame!

Predstavitelia spoločnosti Fecupral sú znepokojení informáciami, ktoré v poslednom čase v Prešove rezonujú. Preto sa ich podľa konateľa Štefana Hanigovského rozhodli dať na pravú mieru. Problém súvisí so zámerom Fecupralu rozšíriť kapacitu spaľovne na Jilemnického ulici z tisíc ton nebezpečného odpadu na 21-tisíc ton ročne.

Prešov - Fecupral uvádza, že ich kapacita spaľovania je tisíc ton, ale reálne ročne spália 511 ton. "Aj nová spaľovňa, ktorú mienime postaviť, má kapacitu 21-tisíc ton, ale reálne budeme spaľovať okolo 12-tisíc ton," uviedla za Fecupral Erika Ondrijová. Emisné limity podľa platnej legislatívy na ochranu ovzdušia spĺňajú, dodala.

Mestský úrad tvrdí, že Prešov neprodukuje toľko odpadu, aby potreboval spaľovňu s kapacitou 21-tisíc ton. "Program odpadového hospodárstva Prešovského kraja na rok 2004 uvádza množstvo vyprodukovaného odpadu 15 998 ton. V súčasnosti ho už bude rozhodne viac. V roku 2006 sa na Slovensku vyprodukovalo 535-tisíc ton odpadu. Teda spaľovňa s kapacitou 21-tisíc ton rozhodne nebude spaľovať odpad z celého Slovenska," argumentovala Ondrijová.

Monitorovanie emisií

Podľa Ondrijovej nie je pravda ani to, že emisie zo spaľovne nikto nekontroluje. "Žiadna iná firma v našom regióne nemonitoruje emisie nepretržite 24 hodín. Fecupral má nainštalované automatické meranie emisií od roku 2006." Ročná produkcia dioxínov novej bude podľa nej taká, ako keď štyri autá prejdú šesť kilometrov: "Rozklad zlúčenín zvaných dioxíny prebieha v našej spaľovni pri vysokých teplotách. Takto to bude aj pri novej technológii, ale na modernejšej úrovni."

Kto produkuje dioxíny

Hanigovský dodal, že každý, kto doma páli drevo, vypustí do vzduchu 20-krát viac dioxínov, ako ich vyjde zo spaľovne: "Každému, kto má doma nejaký plast, odporúčam, aby ho nepálil na záhrade, lebo to je najväčší zdroj karciogénnych látok. Dioxíny totiž vznikajú pri spaľovaní nízkymi teplotami. Ak sa tých látok chceme zbaviť, musíme ich spáliť tak, ako sa to robí u nás, teda pri vysokých teplotách."

Odpady a budúcnosť

Hanigovský reagoval aj na tvrdenie, že spaľovňa s kapacitou 21-tisíc ton by nemala byť v širšom okruhu mesta. Spomenul Amsterdam, kde je spaľovňa vzdušnou čiarou ani nie dva kilometre od mesta, či Hamburg. "Budúcnosť nie je v tom, aby sme odpady ukladali na skládky. Z odpadu treba najprv všetko, čo sa dá, materiálovo zhodnotiť. Čo sa nedá, treba spáliť a premeniť na energiu." Konštatovanie o nebezpečnom odpade je podľa zavádzajúce: "Fecupral predsa nebezpečný odpad nevyrába. Spaľujeme ho, aby sme ho nebezpečných vlastností zbavili."