Fico mal o skládke zlé informácie

Primátor Pezinka Oliver Solga si myslí, že úradníci premiéra zavádzali zámerne.

Premiér Robert Fico pred pár dňami povedal, že nikde na svete neexistuje skládka odpadov, pre ktorú by sa tak médiá pustili do vlády, ako pre tú pezinskú. Predtým spochybnil spontánnosť protestov Pezinčanov a médiá píšuce o kauze označil za podplatené. Neskôr Pezinčanov prijal a oznámil im, že s výstavbou skládky sa zatiaľ nezačne. Hovorili sme s primátorom Pezinka a známym karikaturistom OLIVEROM SOLGOM (53).

V poslednom čase ste sa pre kauzu sporného povolenia skládky neďaleko centra Pezinka stali jedným z najmedializovanejších primátorov Slovenska. Aký je to pocit?

„Na jednej strane to beriem ako nesmiernu pomoc médií. To, čo sme dosiahli, by bez záujmu médií nebolo možné a náš prípad môže byť poučný aj pre iné mestá. Na druhej strane by som bol radšej, keby sa Pezinok vrátil do médií s imidžom vinohradníckeho, pokojného mesta, kde je dobrá gastronómia, vinárne a festivaly.“

V akom stave je momentálne zámer budovania skládky?

„Spoločnosť Ekologická skládka postúpila práva na americkú firmu West­minster Brothers. Na Slovensku ju zastupuje istý pán, ktorý je podľa obchodného registra v desiatkach spoločností. Firma je registrovaná v americkom štáte Delaware, čo je akýsi daňový raj v rámci Spojených štátov. Inšpekcia životného prostredia pred pár dňami firme nariadila zdržať sa stavebných prác, lebo zrušila rozhodnutie inšpektorátu, ktoré umožňovalo začať stavať od 15. februára. Vyhrali sme bitku, ale nie vojnu.“

Čo bude ďalej?

„Budovanie skládky sme zastavili len na určitý čas. Čakajú nás ďalšie kroky v rovine právnej i občianskych aktivít, ktoré, dúfam, povedú k zmareniu zámeru vybudovať skládku.“

Prečo skládku nechcete?

„Predovšetkým tu už jednu skládku máme, ktorá fungovala od 60. rokov až do októbra 2007. Pôvodne sa tam vozil odpad z Pezinka a okolia, prevádzkovateľ však v 90. rokoch rozšíril kapacitu z 30-tisíc na 65-tisíc ton ročne a začal sem voziť najmä odpad z Bratislavy. Podobne by to bolo aj v prípade novej skládky a v priebehu možno 10 – 15 rokov by sme stáli pred tým istým problémom, čo s odpadom ďalej, ale už s dvomi ekologickými záťažami. Obe skládky sú pritom len niekoľko sto metrov od najbližších obydlí. Pezinok je navyše kvôli ťažbe zaťažený vysokým výskytom radónu i tranzitnou dopravou do Bratislavy.“

Úrady argumentujú, že so skládkou v tejto lokalite pôvodne rátalo aj mesto. Čo sa zmenilo?

„Je pravda, že v roku 1996 skládka v lokalite Novej jamy ešte figurovala, ale iba ako regionálna skládka. Keď sa na starú skládku začal voziť odpad z Bratis­lavy a bola za pár rokov zavezená, hoci mestu mohla ešte slúžiť 30 rokov, mesto ďalšiu skládku v územnom pláne v roku 2002 zakázalo.“

Proti skládke protestovali tisíce Pezinčanov. Ako protest vznikal?

„Už koncom 90. rokov boli v meste prvé protesty proti skládke. Ďalší protest bol proti benzínovej pumpe v centre, takže toto je iba vyvrcholenie snáh obyvateľov. Navyše tu máme veľmi schopných aktivistov, ako je právnička Zuzana Čaputová a jej kolega Jaroslav Pavlovič, ktorí rozhodovanie úradov roky sledujú a kauze venovali hodiny a hodiny voľného času.“

Ako sa situácia zmenila po voľ­bách v roku 2006, keď sa na čelo stavebného úradu dostal nominant Smeru Ján Man mladší, ktorý je vlastníkom pozemku pod skládkou a syn Jána Mana staršieho, ktorý o výstavbu skládky žiadal?

„Začalo sa to v decembri 2006, keď investor mesto požiadal o vydanie územného rozhodnutia, no pre nesúlad s územným plánom sme to zamietli. Odvolanie išlo práve na Krajský stavebný úrad, ktorý v máji rozhodnutie na skládku vydal. Dozvedeli sme sa o tom až v novembri, keď Inšpektorát životného prostredia v Bratislave oznámil termín konania k povoleniu skládky. My i aktivisti sme okamžite o sprístupnenie rozhodnutia žiadali. Neúspešne. Vyvrcholilo to na ústnom konaní, ktoré inšpektorát zvolal na Silvestra, kde nám jeho riaditeľ Miroslav Held oznámil, že nám ho neukážu, lebo investor požiadal, aby bolo tajné.“

Ako vnímate, že sa šéfom úradu rozhodujúceho o skládke stal človek, ktorý by z jej povolenia ťažil?

„To bolo práve to najzarážajúcejšie, že majiteľ pozemku súhlasil s nomináciou na miesto prednostu úradu, uvedomujúc si, že bude rozhodovať o svojej veci. To sa v slušných rodinách nerobí. Musel som sa len zasmiať argumentu, že pán Man mladší sa predsa vzdal rozhodovania o tejto veci. Rozhodovali jeho podriadení. Pôsobí to na mňa ako amaterizmus a arogancia.“

Okrem stavebného úradu kritizujete aj postup inšpektorátu životného prostredia. V čom pochybil?

„Niekedy mi to ako karikaturistovi pripadalo ako dobrá inšpirácia na karikatúru. Zažil som chvíle, keď zástupca krajského stavebného úradu tvrdil, že územné rozhodnutie je verejné a pokojne sme si ho mohli vyžiadať a vzápätí riaditeľ inšpektorátu povedal, že nám ho nemôže ukázať, lebo je to obchodné tajomstvo. Hovoril som si, páni, aspoň ste sa mohli dohodnúť. Keď som sa riaditeľa inšpektorátu pýtal, prečo zvolali ústne konanie, do ktorého sa prihlásilo 1200 Pezinčanov, na Silvestra, povedal, že je to bežný pracovný deň. Na pojednávaní bol aj Man mladší, ktorý chvíľu vystupoval ako prednosta úradu a chvíľu ako vlastník pozemku pod skládkou. Z miestnosti boli vykázané médiá. Myslím, že to celé bolo nedôstojné štát­nych orgánov a dospelých ľudí.“

Ako primátor stojíte aj na čele mestského stavebného úradu. Stretli ste sa už s tým, aby bolo územné rozhodnutie tajomstvom?

„Nikdy. Telefonoval mi v tom čase aj minister spravodlivosti pán Harabin a vravel, že vo svojej praxi také niečo nepočul. Rovnako považujem za nonsens aj ďalšie rozhodnutie inšpektorátu, že s výstavbou skládky sa môže začať hneď, hoci beží odvolanie. S odôvodnením, že by investorovi mohla vzniknúť strata. Jeden môj kolega poslanec to výstižne pomenoval ako dojemnú snahu štátneho úradu o opatrovníctvo súkromnej firmy.“

Riaditeľ inšpektorátu tvrdil aj to, že skládku musia povoliť, lebo ju potrebuje Bratislavský kraj...

„Týmto výrokom sme boli šokovaní. Je to výrok, ktorý včera poprel aj primátor Bratislavy. Bolo to účelové tvrdenie v prospech investora.“

Veríte po týchto skúsenostiach úradom, že rozhodnú nestranne?

„Nechcem to paušalizovať, s niektorými úradmi máme veľmi dobré skúsenosti. V tomto prípade bolo konanie úradníkov veľmi amatérske a neprofesionálne. V hre boli obrovské peniaze.“

Koľko?

„Rádovo asi dve miliardy.“

Premiér v kauze spochybnil aj spontánnosť občianskych protestov a hudobníkov, ktorí na proteste vystúpili. To sa asi Pezinčanov dotklo?

„Pezinčanov sa to dotklo už i preto, že práve na tom zhromaždení som dos­tal správu, že vláda sa bude zaoberať týmto prípadom a keď som ju prečítal, zaznel obrovský potlesk. Organizátori pritom dôsledne zamedzili, aby bolo podujatie zneužité politickými stranami a nepustili na tribúnu žiadnych politikov, hoci tam boli.“

Vydiskutovali ste si to na stretnutí s premiérom?

„Vysvetľoval som mu, že Pezinčania sú takí, že keď sú ohrozené ich záujmy a životné prostredie, sú ochotní prísť na námestie v akomkoľvek čase a neurobili tak prvýkrát. Vysvetlil som mu, že ako spontánne prišli oni, tak prišli aj hudobníci, napríklad pán Cmorík, ktorý vystúpil bez nároku na honorár. A to ľuďom nikto nesľuboval guláš, ako to robia politici pred voľbami. Všetkým Pezinčanom ide o jedinú vec, nedovoliť ďalšiu ekologickú záťaž.“

Čo Fica presvedčilo, že napokon otočil a zastal sa vás?

„Upozornili sme ho, že úradníci mu nedali pravdivú analýzu. Tá správa bola veľmi tendenčná a myslím, že informácie boli podané tak, aby mohlo byť poukázané, že maslo na hlave má aj predchádzajúca vláda. Čo tak, mimochodom, nepochybne je. Isté rozhodnutia padli na ministerstve životného prostredia ešte za bývalej vlády.“

Ospravedlnil sa vám?

„Ospravedlnil sa tým, že dodržal slovo.“

Premiér Fico ostro zaútočil aj na médiá. Vy ste v roku 2003 ilustrovali knihu známych poľských novinárov Moc a nemoc médií, ktorá sa zaoberá mediálnou manipuláciou s verejnou mienkou. O kauze skládky vyšlo za pár týždňov viac ako 200 príspevkov vo všetkých slovenských celoplošných médiách. Ako v tomto prípade médiá obstáli?

„V tejto kauze som zažil iba jeden absolútne neprofesionálny príspevok istej televízie. To však bolo iba zanedbateľné percento. Jednoznačne nám médiá nesmierne pomohli a sme im vďační, pretože inak by sme v tom ostali sami a na ľudí by padla skepsa, že úrady si nakoniec aj tak rozhodnú, ako chcú. Vďaka médiám sa tým zaoberali poslanci, ministri, predseda vlády.“

Premiér viackrát naznačoval, že ide o lokálny problém. V čom je vaša situácia poučná pre iné mestá?

„Keď ide o hlavné mesto Slovenska s 500-tisíc obyvateľmi, tak to už nie je lokálny problém, hoci by tým trpelo najmä 22-tisíc Pezinčanov. Podobné problémy majú aj inde a náš prípad môže slúžiť ako inšpirácia. Dôležité je, aby samosprávne orgány išli ruka v ruke s angažovanými občanmi.“

Mimochodom, ako sa z karikaturistu stane primátor?

„Je to výsledok celoživotného záujmu o mesto. Najskôr som sa stal poslancom, potom vicperimátorom a primátorom. Výhoda v malom meste je, že vás ľudia poznajú od malička a vedia, kto ste a čo od vás môžu čakať.“

Čo bola väčšia zábava?

„Ďaleko jednoduchšie a príjemnejšie je byť karikaturistom. Ani s finančného hľadiska to nie je zaujímavejšie, ale vnímam to ako poslanie.“

Koľko primátor Pezinka zarobí?

„V čistom je to asi 65-tisíc korún.“