Fico: Tlač podplatili

Za informovaním o povoľovaní skládky v Pezinku je podľa premiéra vplyv silnej finančnej skupiny a úplatnosť novinárov. Dôkazy nepriniesol, hovoril len o podozreniach.

Bratislava - Premiér Robert Fico verí, že médiá informovali o kauze pezinskej skládky na objednávku istej finančnej skupiny.

„Prednosta krajského stavebného úradu vypovedal na polícii. Potvrdil, že bol na neho vyvíjaný nátlak jednej finančnej skupiny, ktorá má stavebné zámery v úplne inej časti Bratislavy, ale stavebný úrad má na danú vec iný názor,“ povedal Fico v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.

Na polícii vypovedal Ján Man mladší, nominant Smeru, ktorého úrad rozhodoval o povolení skládky. Tá má vzniknúť na pozemku, ktorý Man vlastní a jeho otec mal skládku postaviť. Premiér mohol mať informácie o výpovedi od Mana, polície či prokuratúry. Už v stredu Fico spochybnil, že protesty proti skládke vznikli spontánne, cez víkend označoval kauzu za regionálnu a spochybnil novinárov. Práve oni podľa neho na zákazku finančnej skupiny začali o skládke informovať.

O skládke v rozsiahlejšej reportáži ako prvý informoval denník SME koncom novembra 2007, postupne sa pridali aj ďalšie celoplošné médiá - v januári vysielala reportáž o povoľovaní skládky odpadov pri centre mesta Markíza v publicistickom programe Paľba, tému si všimol aj Nový Čas, servis prinášali agentúra SITA i štátna TASR, so sériou reportáží z Pezinka prišiel Slovenský rozhlas. Išlo asi o 200 článkov a príspevkov.

SME o prípade začalo písať potom, ako redakciu oslovili aktivisti a preverili sme si okolnosti budovania skládky. V kauze je konflikt záujmov - prednosta krajského stavebného úradu, ktorý o skládke rozhodoval, je majiteľom pozemkov pod nimi, stavebníkom je jeho otec, úrady i ministerstvo v kauze nekonali. Dôležité bolo aj to, s akým dôrazom sa aktivisti postavili proti skládke, vytrvali, informovali a dokázali pre vec získať širokú verejnosť.

Fico: Sú ako nebankovky

Premiér opäť prirovnal dôchodkové spoločnosti k nebankovým subjektom. Povedal, že keby mal ich peniaze, Slovensko by „vymaľoval na zlato“.

Premiér Robert Fico znovu prirovnal dôchodkové správcovské spoločnosti k nebankovým subjektom, v ktorých pred niekoľkými rokmi prišli ľudia u nás asi o 20 miliárd korún svojich úspor. „Zopakujem to znova, hoci mnohí na mňa podajú trestné oznámenia. Ja to prirovnávam k nebankovým subjektom,“ povedal v dialógoch Slovenského rozhlasu.

Zlaté Slovensko

Premiér nie je spokojný najmä s tým, že druhý pilier mu zväzuje ruky pri míňaní peňazí. Ročne zo štátnej kasy odčerpáva asi 20 miliárd korún. V budúcnosti však štát bude mať preto nižšie náklady na penzie. „Tie peniaze by mohli ísť na škol­stvo, zdravotníctvo. Za tých 24 miliárd korún vymaľujeme Slovensko na zlato,“ povedal Fico.

Druhý pilier je od januára otvorený. Sporitelia sa do konca júna môžu rozhodnúť buď pre Sociálnu poisťovňu, alebo zmiešaný dôchodkový systém, v ktorom časť penzie budú dostávať zo Sociálnej poisťovne a časť z peňazí, ktoré si našetria v druhom pilieri. V súčasnosti si v druhom pilieri sporí asi 1,5 milióna ľudí. Späť do Sociálnej poisťovne sa zatiaľ rátilo len niečo vyše sedemtisíc ľudí.

„Máte šesť mesiacov na to, aby ste sa rozhodli, či zostanete, alebo nezostanete v tomto systéme. Ak sa preň slobodne rozhodnete, budete znášať aj riziká, ktoré sú spojené so sporením,“ odkázal sporiteľom premiér. Druhýkrát už vláda podľa jeho slov sporiteľom výstup neumožní. Zopakoval aj, že „druhý pilier je výhodný pre ľudí, ktorí budú sporiť aspoň 20 rokov a zarábať nad 29-tisíc korún“.

Fico prirovnáva penzijné firmy k nebankovkám už niekoľko mesiacov, hoci guvernér Národnej banky aj minister financií povedali, že to tak nie je.

„Poradenský servis okolo neho je hrozný. Nie je užitočné, keď sa k týmto veciam vyjadrujú politici,“ reagoval na Fica ekonóm SAV Pavol Kárász.

Nebankové subjekty typu BMG či Drukos fungovali ako pyramídové hry. Pod rúškom skvelého investičného zámeru prijímali od ľudí vklady a sľubovali výnosy aj niekoľko desiatok percent. Výnosy vyplácali z vkladov nových klientov. Fungovali, kým inkasovali od vkladateľov viac peňazí, ako im museli spätne vyplácať. Nemali licenciu od Národnej banky. Nevzťahovali sa na ne žiadne špeciálne zákony. Zvyčajne to boli spoločnosti s ručením obmedzeným. To o dôchodkových spoločnostiach neplatí.

Guvernér: Nie, Počiatek: Nie

„V žiadnom prípade to nie sú nebankovky. Druhý pilier systému je regulovaný a kontrolovaný veľmi intenzívne,“ reagoval na Fica pred niekoľkými mesiacmi guvernér Národnej banky Ivan Šramko.

Dôchodkové spoločnosti sú pod prísnym dohľadom NBS, ktorá kontroluje každú ich operáciu. Nákupy a predaje cen­ných papierov schvaľuje tak­zvaný depozitár. Je ním banka z inej finančnej skupiny ako dôchodková spoločnosť. „Nie sú to nebankové subjekty. Sú podstatne lepšie regulované, ale v každom prípade nikomu negarantujú výnos,“ povedal nedávno pre SME minister financií Ján Počiatek.