Fico ustúpil. Zem nevezme

Ľudia, ktorí vlastnia pozemky pod cestami druhej a tretej triedy, ako aj inými stavbami v majetku obcí a vyšších územných celkov, možno za ne dostanú náhradu. Pôvodne sa mal ich majetok vyvlastniť bez akéhokoľvek odškodnenia.

Majitelia by mali dostať náhradnú pôdu alebo peniaze.

Komu to vôbec patrí

Hlavným spôsobom kompenzácie by mala byť zámena za iný pozemok v katastri obce. Navrhuje to ministerstvo financií. Obce však hovoria, že pozemky nemajú. Odvolávajú sa na to, že problém zdedili, keďže tieto stavby dostali od štátu. Preto by mal problém s vyplatením tisícky vlastníkov vyriešiť štát.

Zákon, ktorý náhradu za pozemky rieši, by mal začať platiť od budúceho roku. O potrebe vysporiadať vlastníkov pôdy pod cestami, školami, nemocnicami, kultúrnymi domami alebo domovmi dôchodcov hovoril premiér Robert Fico už pred niekoľkými mesiacmi.

Podľa pravidiel Európskej komisie totiž samosprávy nemôžu čerpať peniaze z eurofondov na opravu týchto stavieb, ak je vlastníctvo pozemkov pod nimi nejasné. Premiér spočiatku presadzoval, aby prevod pôdy umožnil generálny zákon, a to bez finančnej náhrady pre vlastníka. "Neviem si celkom dobre predstaviť, že začneme vyplácať stovky miliárd korún za nejaké pozemky, ktoré sú už sto rokov pod nejakou cestou, prosím vás, už nebláznime, majme trošku zdravého rozumu,“ vysvetľoval ešte vo februári premiér.

Ústava s veľkým otáznikom

Ministerstvo financií, ktoré malo zákon pripraviť, v návrhu so znárodnením nepočíta, naopak, priznáva vlastníkom za zastavaný pozemok náhradu. "Vhodnejší je návrh, ktorý sa snaží vyhovieť ústave v oblasti prevodu vlastníckeho práva,“ reagoval pre HN ústavný právnik Radoslav Procházka.

"Je to pomerne slušný návrh vzhľadom na to, čo avizoval premiér,“ dodáva Richard D r u t a r o v s k ý z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie. Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál nechcel špekulovať o tom, či premiérov pôvodný zámer narazil na ústavu. "Je to veľmi komplikovaná záležitosť, ide iba o prvý návrh riešenia,“ uviedol Šmál.

Budovy, pod ktorými sú sporné pozemky:

• cesty druhej a tretej triedy,
• školy,
• nemocnice,
• kultúrne domy a domovy dôchodcov.

Rezort navrhuje, aby obce a VÚC našli vo svojom katastri náhradné pozemky v primeranej výmere a kvalite a s vlastníkom uzavreli zámennú zmluvu. "Ťažko si viem predstaviť, že budeme poskytovať náhradné pozemky, my ako kraj ich nemáme,“ hovorí predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík.

Čakanie na dohodu

Skeptické sú aj mestá a obce. "V Martine máme len pod cestami asi sto hektárov nevysporiadanej pôdy, pozemky na výmenu určite nemáme,“ vysvetľuje primátor Andrej Hrnčiar. Z ministerského návrhu mu ani nie je jasné, kto bude zastavané alebo náhradné pozemky ohodnocovať a určovať. "Dohoda s vlastníkmi tak bude veľmi komplikovaná,“ hovorí Hrnčiar.

Ak obec alebo kraj preukáže, že vo svojom vlastníctve náhradný pozemok nemá, bude ho v tom istom katastri hľadať štát cez Slovenský pozemkový fond alebo cez správcu lesného majetku. Ak ho nenájdu ani oni, vlastníka vyplatia. Podobný postup navrhuje rezort financií aj pri neznámych vlastníkoch, ktorých sú podľa obcí tisíce.

Neznámeho vlastníka zastúpi Slovenský pozemkový fond, ktorý mu v prípade prihlásenia sa vyplatí náhradu alebo dá pozemok v príslušnom katastri. Ministerstvo financií však primárne očakáva, že si to vyriešia obce samy. Podľa rezortu totiž ide o stavby v ich katastri, ktoré budú naďalej prevádzkovať a spravovať. Obce už k návrhu zákona zaslali ministerstvu zásadné pripomienky. "Obce tento stav nespôsobili, nemôže im zákon prikázať, aby to riešili namiesto štátu, obce môžu pomôcť po technickej stránke a pri identifikácii vlastníkov, určite nie finančne,“ pridáva sa ku kritike podpredseda Združenia miest a obcí Jozef Turčány. Združenie očakáva "obrovskú diskusiu, ktorá nebude trvať ani mesiac, ani rok“.

Vlastník bude musieť počkať

Hoci zákon priznáva vlastníkom za ich pozemky náhradu, podľa občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie vôbec nerieši lehoty vysporiadania. Od januára budúceho roka, keď by mal zákon začať platiť, zavádza na nevysporiadaných pozemkoch nevyhnutných na zabezpečenie činnosti samosprávy vecné bremeno. Znamená to, že vlastník bude obmedzený v prospech obce alebo VÚC a musí strpieť užívanie pozemku, kým nedostane náhradu.

"De facto sa nič oproti súčasnému stavu pre vlastníka nezmení, obce si však prídu na svoje. Budú môcť na tieto stavby čerpať eurofondy a vôbec nebudú motivované urýchlene vysporiadať vlastníka zastavaného pozemku,“ myslí si Richard D r u t a r o v s k ý.

Podľa obcí to zo zákona tak jednoznačne nevyplýva. Hrnčiar si skôr myslí, že bude potrebné počkať na definitívne vysporiadanie. "Keďže nemáme pozemky a necháme vysporiadanie na pozemkový fond, môžeme sa baviť o horizonte dvadsiatich rokov. Eurofondy, ktoré potrebujeme, sa k nám asi nedostanú,“ dodáva. Hovorca ministerstva financií oponuje, že o návrhu sa ešte bude diskutovať. Zároveň pripúšťa, že štát si nemôže dovoliť vysporiadať všetkých vlastníkov a niektorí náhradu možno nedostanú.