Fico verí, že PPP pomôže prekonať krízu

Bratislava - Verejné investície, zjemnenie pravidiel investičných stimulov či menšie dane hlavne pre ľudí s nižšími príjmami by mali v čase globálnej hospodárskej krízy pomôcť udržať ekonomický rast na Slovensku.

Vyplýva to z druhého balíka opatrení, ktorý dnes po rokovaní Rady pre hospodársku krízu predstavil premiér Robert Fico. Rada sa už minulý týždeň dohodla na zavedení príspevkov, ktoré by mali napomôcť udržať zamestnanosť v krajine.

"Je zhoda partnerov, ktorí tvoria Radu pre hospodársku krízu, že najvýznamnejšie pre zachovanie hospodárskeho rastu, je naďalej podporovať významné verejné investície - PPP projekty (projekty verejno-súkromného partnerstva, pozn. ČTK)," uviedol Fico. Premiér predpokladá, že tento rok sa v PPP projektoch preinvestuje 1,33 miliardy eur (40 miliárd korún).

Nezdaniteľný základ áno, dane nie

Pri týchto investíciách súkromná spoločnosť zaplatí napríklad stavbu cesty a štát mu ju následne spláca. Vláda plánuje prostredníctvom PPP projektov financovať stavbu niektorých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest.

Okrem dopravnej infraštruktúry pritom hovorí aj o ďalších projektoch. "Do týchto verejných projektov zaraďujeme terminál na bratislavskom letisku. Dúfam, že pôjdeme do cyklotrónového centra v Bratislave, sú tu iné projekty v oblasti železničnej a telekomunikačnej infraštruktúry," dodal predseda vlády.

Fico opäť odmietol plošné znižovanie sadzieb daní a povinných odvodov, ktoré chcela v boji proti negatívnym dôsledkom krízy upraviť opozícia. Napriek tomu by sa však mala zvýšiť čiastka, z ktorej sa neplatia dane. Nezdaniteľná časť základu dane pre daňovníkov by sa mala od marca tohto roka zvýšiť z 3 435,2 € na 4 017,8 €.

Dôvodom je kríza

Vláda sa chce taktiež sústrediť na maximalizáciu čerpania eurofondov, či administratívne zjednodušenie podnikania. Rovnako v pondelok rada rozhodla o skrátení lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty zo 60 na 30 dní.

Slovensko patrilo v poslednom období k najrýchlejšie rastúcim štátom v rámci Európskej únie. Napriek tomu, že pre krízu sa výkonnosť hospodárstva zhorší, krajina by mala mať podľa odhadov Európskej komisie najvyšší rast HDP v únii.

Aj týmto krokom chce vláda poskytnúť stimul slovenskej ekonomike na prekonanie dôsledkov hospodárskej krízy. Premiér taktiež oznámil zvýšenie zamestnaneckej prémie pre nízkopríjmové skupiny zamestnancov. Podľa Fica tak budú mať ľudia s nižšími príjmami od 1. marca tohto roka o niečo viac na výplatných páskach.

Sumu nevyčerpajú

Vláda plánuje na zmiernenie dopadov krízy na slovenskú ekonomiku vynaložiť celkovo 332 miliónov eur (asi desať miliárd korún). "Už dnes vieme, že z hľadiska prijatia balíčka opatrení táto suma nebude asi vyčerpaná," poznamenala Tomanová. Peniaze na podporu zamestnanosti a hospodárskeho rastu chce kabinet ušetriť na vlastnej spotrebe, výdavky by mali znížiť všetky ministerstvá a úrady.

Hospodárska kríza už zasiahla viaceré slovenské podniky, ktoré pre pokles objednávok zo zahraničia obmedzili výrobu a ohlásili prepúšťanie. Miera evidovanej nezamestnanosti v krajine koncom vlaňajška stúpla na 8,39 percenta, ešte v auguste pritom dosiahla historické minimum 7,36 percenta. V závere januára bolo ohrozených zhruba 10.000 pracovných miest.