Ficova kaluž

Správu Slovenskej inšpekcie životného prostredia o nelegálnych zásahoch stavbárov do chránených území v Národnom parku Veľká Fatra treba dať do súvislosti s výhradami Európskej komisie proti trasovaniu diaľnice D1 z Martina do Prešova bez tunela Korbeľka.

Kým v prvom prípade ide o čiastkový problém nedodržania predpisov pri prípravných prácach, v druhom ide o zásadnú otázku: kadiaľ viesť cestu tak, aby mala čo najmenší dosah na životné prostredie.

Kto si prečíta správu inšpekcie, zistí, aká skrumáž predpisov a úradných kompetencií visí nad stavbármi, keď sa svojimi aktivitami dostávajú do kolízie so záujmom ochrany prírody.

Keď sú tlačení a zároveň aj krytí vládou, čo je presne prípad Ficových PPP diaľnic, pokušenie obísť predpisy je veľké. A keďže stavebníctvo nie je utieraním prachu v múzeu porcelánu, jeho zahryznutia do zeme prinášajú často neodstrániteľné následky.

Rozhodnutie o prvom balíku PPP diaľnic je pre novú vládu z tých ošemetných ako napríklad pôžička Grécku. Ide tam o obrovské peniaze, o možné sankcie zo strany stavbárov, o čas, zamestnanosť, národné parky a dôveru Slovenska v očiach investorov.

Prvý balík Martin - Prešov je teda ďalšia kaluž neznámej hĺbky, ktorú zanechá po sebe Robert Fico. Sporné sú cena i trasovanie. Ak sa ukáže, že trasu štát určil v rozpore s predpismi a treba ju zmeniť, víťazné konzorcium si uplatní voči vláde náhradu škody. Ak trasovanie s prípadnými úpravami Brusel prehltne, zostane otáznych vyše deväť miliárd eur v 30-ročných splátkach za 75 kilometrov diaľnice. Tu treba pripomenúť absurdnosť PPP tendrov, keď sa de facto nesúťažilo aj o cenu. O akej regulárne vyhranej súťaži nervózni stavbári teraz hovoria?!