Figeľ možno stopne ďalší Vážneho plán

Eurokomisár pre životné prostredie má stále námietky proti betónu v chránenom území. V diaľničnom projekte, ktorého sa to týka, sa však urobili aj prípravné práce.

Bratislava - Diaľničný úsek Turany – Hubová. To je ďalší sporný bod, ktorý zdedil minister dopravy Ján Figeľ (KDH) po predchodcovi Ľubomírovi Vážnom (Smer).

Bývalá vláda totiž naplánovala, že obce spojí diaľnicou. Spôsob, akým to chcela urobiť, však narazil na nevôľu Bruselu. Betón by totiž preťal chránené územia Malej a Veľkej Fatry a škody by spôsobil aj na Váhu.

Brusel tlačí na tunel

O tejto diaľnici šiel včera Figeľ rokovať do Bruselu. Dostal tam jasné posolstvo.

„Čo sme doteraz videli, nie je dosť na to, aby sme dali projektu zelenú,“ priblížil výsledok rokovaní hovorca eurokomisára pre životné prostredie Joseph Hennon.

Slovensko bude musieť preukázať, že neexistuje iná alternatíva tejto trasy. Ak taká bude, minister bude musieť Brusel presvedčiť, že navrhovaný variant je vo všeobecnom záujme verejnosti a tiež navrhnúť opatrenia na minimalizáciu škôd na životnom prostredí.

Alternatívne riešenie však existuje. Turany s Hubovou môže namiesto povrchovej cesty spojiť tunel Korbeľka, dlhý necelých 6 kilometrov. Ten dlhodobo presadzujú ochranári a vedci. Podľa informácií denníka SME ministerstvo zisťuje, čo by ho prechod na novú alternatívu stál.

O problém navyše však má pre prípravné práce, ktoré už boli na ceste urobené. Ministerstvo má za ne zaplatiť 38 miliónov eur. Vláda o nich zrejme rozhodne už dnes, keďže ju tlačí splatnosť faktúry.

Ak by ministerstvo zmenilo trasu, okrem vyhodených peňazí by sa musela dať chránená oblasť do pôvodného stavu.

„Prvé ohniská inváznych a rozpínavých rastlín treba zlikvidovať a kde sa dá, odviezť štrk,“ hovorí  Ján Topercer, vedecký pracovník z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici. Nie všetko sa však ešte dá zvrátiť – napríklad brehový porast deväťsil. Najdlhšie by trvalo, kým by dorástli stromy.

Pestovať kukuricu

„Je to poznať od Kraľovian do Rojkova a po Šútovo. Je tam urobený výrub, vybagrované,“ opisuje rozpracovanú cestu starosta obce Šútovo Vladislav Jurečka.  Obec by mala cesta rozčesnúť napoly proti vôli jej obyvateľov.

Pozemky napokon Národná diaľničná spoločnosť skúpila aj napriek neochote Šútovčanov. Hrozilo, že ak nepredajú dobrovoľne, vláda môže použiť zákon, ktorý umožňuje stavať aj na cudzích pozemkoch.

„Peniaze boli vyplatené, tak keď diaľnica nebude, nech si tam Národná diaľničná spoločnosť stavia niečo iné. Alebo nech tam kosí či sadí  zeleninu a kukuricu,“ povedal starosta.

Ministerstvo dopravy tvrdí, že sa ešte nerozhodlo, v akom variante cestu postaví: „Situáciu analyzujeme.“

Možnosť meniť trasu má rezort, odkedy bola ukončená zmluva na balík PPP. Doň mal spadať aj úsek Turany – Hubová. Brusel však projekt zastavil.

Diaľnica, zahŕňajúca 75 kilometrov úsekov vrátane  zhruba 13,6­kilometrového medzi Turanmi a Hubovou, sa mu nepozdávala z hľadiska vplyvov na životné prostredie.

Exminister Vážny potreboval súhlas Bruselu, aby nám na cestu mohla požičať Európska investičná banka. Bez súhlasu eurokomisie to nie je možné.

„Nezávisle od toho, ako sa cesta financuje, vždy by to bola záležitosť, ktorá porušuje európsku legislatívu v oblasti životného prostredia,“ povedal včera Hennon.