Figeľ zastavil aj diaľnicu do Poľska

Minister dopravy nebude stavať ani druhú najväčšiu diaľnicu bývalej vlády.

 Po severnej diaľnici D1 do Košíc stopol minister dopravy Ján Figeľ (KDH) aj druhý - porovnateľne veľký projekt diaľnice D3 do Poľska.

Zhruba 50-kilometrová cesta má prepojiť D-jednotku pri Žiline s poľskou a takmer aj s českou hranicou. Národná diaľničná spoločnosť chcela výstavbu prvých 14 kilometrov po Kysucké Nové Mesto spustiť ešte tento rok. Dokonca už rozbehla tender na západný obchvat Žiliny, v ktorom však spravila chyby a musela ho zrušiť. Mal sa vyhlásiť nanovo, čo sa však pre zmenu vlády nepodarí. "Finančné zdroje chceme presunúť na prioritnejšie ciele. Súčasný stav ciest na tejto trase je vzhľadom na intenzitu dopravy dostačujúci,“ povedal Figeľov hovorca Martin Krajčovič.        

Poliaci budú skôr

Je to už tretí prípad, v ktorom Figeľ rúca plány svojho predchodcu Ľubomíra Vážneho (Smer-SD). Okrem zastavenia D-jednotky rozhodol aj o presmerovaní rýchlostnej cesty pri Bratislave, ktorá už mala čiastočne dokončenú projektovú prípravu. "Minister Figeľ zastavuje hotové projekty. Projekty, ktoré sú pripravené na začatie, nerealizuje, naopak, sústredí sa na úseky ciest, ktoré sú v začiatkoch prípravy,“ sťažuje sa Vážny.

Na výstavbe kysuckej štvorprúdovky sa podľa neho s Poliakmi dohodla ešte garnitúra Mikuláša Dzurindu, ktorú zastupoval aj Figeľ. "Poľská strana zabezpečila výstavbu a rekonštrukciu cestného spojenia v polovičnom profile tak, že v úseku Zwardoň - Žywiec (prvý úsek za hranicami, pozn. HN) spustí do premávky dopravu bez obmedzenia koncom tohto roka,“ hovorí Vážny.

Celú štvorprúdovú cestu na poľskej strane až po diaľnicu A4, vedúcu do Nemecka, plánuje ministerstvo dokončiť do troch rokov.

Žilina smúti

Figeľov krok kritizuje aj tamojšia samospráva, ktorej šéfuje primátor za SDKÚ-DS Ivan Harman. "Rozhodnutie akejkoľvek vlády o oddialení výstavby diaľnic v okolí Žiliny vnímam ako veľmi zlé rozhodnutie pre občanov mesta. Diaľnica D3 by významným spôsobom odbremenila tranzit cez mesto v smere od Poľska a Česka,“ hovorí Harman.

Uškodí aj tamojším firmám, najmä automobilke Kia, ktorá cez Kysuce vysiela čoraz viac kamiónov najmä do Česka. "Pre našu spoločnosť je toto spojenie kľúčové, lebo v našom závode vyrábame motory aj pre sesterský závod Hyundai. Zase naopak, z Česka dovážame prevodovky a ďalšie dielce na výrobu našich áut,“ povedal hovorca Kie Dušan Dvořák.

Firma stavia aj druhý závod na výrobu motorov, čo intenzitu dopravy ešte zvýši. To považuje za najväčšiu hrozbu kysuckých ciest aj prezident Združenia cestných dopravcov Česmad Slovakia Pavol Jančovič. "Dopravcovia tu preto môžu mať problém. Bude sa im tu horšie jazdiť a pre časové sklzy nedosiahnu potrebnú efektivitu využitia vozidiel, čo bude viesť k nasadzovaniu ich väčšieho počtu.“

Nové plány

Figeľ ešte koncom augusta stopol výstavbu 75 kilometrov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom, ktorý sa mal financovať takzvaným modelom verejno-súkromného partnerstva. Znamená to, že investor by cestu nielen staval, ale počas 30 rokov aj opravoval a udržiaval.

V rovnakom čase by sa staral aj o financovanie, čo by v praxi znamenalo, že peniaze od štátu nedostane hneď, ale v pravidelných dlhodobých splátkach. Keďže mu vláda nemusela platiť hneď, časť peňazí presunula do výstavby "štvorprúdoviek“ najmä v žilinskom a banskobystrickom regióne.

Na konci augusta však projekt PPP padol pre výhrady ochranárov a neschopnosť investora Slovenské diaľnice získať dostatočný objem peňazí. Ďalším dôvodom bol Figeľov nesúhlas s cenou, ktorá sa približovala k 9 miliardám eur.