Firma chce splyňovať odpad, ľudia sa obávajú a podpísali petíciu

Liptovskomikulášska spoločnosť Ekoplazma zverejnila zámer výstavby zariadenia, ktoré má zhodnotiť komunálny odpad modernou metódou splyňovania. Dokument vyvolal medzi verejnosťou veľkú vlnu nesúhlasu.

LIPTOV. Spoločnosť Ekoplazma plánuje postaviť na súkromných pozemkoch vedľa skládky komunálneho odpadu mesta Liptovský Hrádok zariadenie, ktoré dokáže zhodnotiť odpad určený na skládkovanie.

Využiť chce technológiu plazmového splyňovania, odpad sa pri extrémne vysokej teplote rozpadne.

Zámer výstavby zariadenia v súčasnosti posudzuje ministerstvo životného prostredia. Po zverejnení na internete sa medzi obyvateľmi zdvihla vlna nesúhlasu. Myšlienka ich znepokojila, zozbierali proti zámeru podpisy, nazvali ju petíciou proti výstavbe spaľovne, na sociálnej sieti vznikla iniciatíva s názvom Stop spaľovni pod Tatrami.

Petíciu podpísalo takmer tritisíc ľudí

„Realizáciou dôjde k rozsiahlemu zamoreniu regiónu odpadmi, okolie bude ohrozované rozsiahlymi prchavými látkami, zápachom, prachom, hlukom z dopravy. Negatívny dosah sa prejaví aj pri ohodnotení okolitých nehnuteľností. Dovoz odpadov ovplyvní nárast intenzity dopravného zaťaženia na prístupových komunikáciách,“ argumentujú organizátori petície. Podpísalo sa pod ňu takmer tritisíc ľudí. Odovzdali ju uplynulú stredu osobne na ministerstve životného prostredia v Bratislave.

Na stranu ľudí sa postavili aj samosprávy Liptovského Hrádku, Liptovského Mikuláša a Podturne, v ktorej katastri sa má zariadenie nachádzať.

S dovozom odpadu z iných regiónov nesúhlasia

Mesto Liptovský Mikuláš podpísalo ešte v jeseni so spoločnosťou Ekoplazma memorandum o spolupráci na príprave projektu.

„Sme za hľadanie systematického riešenia so spoločným postupom samospráv z regiónu Liptova, ktorým by sa zabezpečilo zhodnocovania odpadu vyprodukovanom v našom regióne. Určite nesúhlasíme s dovozom odpadu z iných lokalít. Podpísané memorandum so spoločnosťou Ekoplazma ešte bývalým vedením k ničomu mesto nezaväzuje,“ povedal Ján Blcháč, primátor mesta Liptovský Mikuláš.

Pri splyňovaní nedochádza k horeniu

Zástupcovia spoločnosti Ekoplazma tvrdia, že obavy ľudí sú zbytočné a vyplynuli z viacerých nedorozumení. Pripúšťajú, že ich mohla spôsobiť aj nedôvera k novému a nepoznanému.

„Metóda plazmového splyňovania, ktorú chceme využiť, nemá nič spoločné so spaľovaním. Prebieha v uzatvorenom technologickom celku bez výfukov a komína. Preto má, naopak ako si ľudia myslia, len minimálny dosah na životné prostredie,“ povedal Pavol Mišovie zo spoločnosti Ekoplazma.

Stala sa chyba, nechcú spracovať štvrť milióna ton

Poukázal aj na ďalšie nedorozumenie. V zámere, ktorý predložili na posúdenie na ministerstvo životného prostredia sa uvádza, že ročne by mali spracovať 240-tisíc ton odpadu. Z analýzy, ktorú vypracovala spoločnosť Denkstadt vyplýva, že oba liptovské okresy oficiálne vyprodukovali v rokoch 2007 až 2011 ročne vyše 50-tisíc ton odpadu, ktorý končí na skládkach.

Znamenalo by to, že mikulášsky odpad by pre splyňovanie nestačil a musel by sa dovážať z iných regiónov. Ľudia sa preto obávali, že nákladné autá, ktoré by také veľké množstvo privážali, výrazne skomplikujú dopravu na namáhaných liptovských cestách.

V zverejnenom zámere došlo podľa slov zástupov Eko-plazmy k preklepu. „Údaj 240-tisíc ton ročne je chybný. Kapacita zariadenia má byť 60 až 90-tisíc ton ročne. Mala by byť prispôsobená produkcii odpadu v Liptove. Zvyšok tvorí rezerva pre zneškodňovanie čiernych skládok a predpoklad, že množstvo odpadu bude v budúcnosti narastať. Plánované technologické zariadenie má najvyššiu možnú kapacitu 90-tisíc ton ročne v nepretržitej prevádzke,“ povedal Jaroslav Nahálka zo spoločnosti Ekoplazma.

Jednou z obáv ľudí je aj zvýšená nákladná doprava. Zástupcovia Ekoplazmy prízvukovali, že oproti súčasnosti sa toho veľa nezmení, pretože na hrádockej skládke končí aj mikulášsky odpad, ktorý tam musia tiež voziť nákladné autá. Počet nákladných áut vzrastie o tie, ktoré by mali prísť z Ružomberka. „Vypočítali sme, že každú hodinu prídu do prevádzky dve až tri autá,“ spresnil Mišovie.

Z plynu plánujú vyrábať teplo alebo elektrinu

Výsledkom splyňovania je syntézny plyn, ktorý sa veľmi podobá zemnému plynu, a tmavá sklovitá hmota, troska. Súčasťou areálu má byť aj 25 metrov vysoký komín.

„Komín je súčasťou priradeného samostatného technologického celku, výroby elektrickej energie a je nevyhnutný pre výrobu elektrickej energie zo syntézneho plynu. Rovnakým postupom sa premieňa na energiu aj bežný zemný plyn,“ vysvetlil Nahálka.

Ak by komín zo zámeru vypustili, syntézny plyn sa po skvapalnení môže použiť inak, napríklad v chemickom priemysle na výrobu etanolu, kyseliny octovej alebo plastických látok.

Ďalším produktom je tuhý sklovitý materiál, troska, ktorá zostane z anorganických materiálov v odpade. Ten sa melie na drobné častice a využíva sa ako kamenivo do násypov alebo v stavebníctve ako prímes do betonárskych zmesí.

To, čo sa nevytriedi, v zahraničí spaľujú

Najlepšie by pre planétu a životné prostredie bolo, keby ľudstvo neprodukovalo žiaden odpad. Vysypaním kuchynského koša a zaklapnutím veka na kontajneri pred domom sa ale jeho cesta nekončí.

Od ukladania odpadu na skládku sa postupne upúšťa. Pre porovnanie - v Nemecku je priamy zákaz skládkovania. Podľa smernice Európskej únie začne zákaz skládkovania od roku 2016 postupne platiť vo všetkých členských krajinách. Slovensko zatiaľ skládkuje približne 80 percent odpadu, aj keď podľa programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky sa uprednostňuje jeho triedenie a ďalšie využitie.

„Ale aj to má svoje limity, nedá sa vytriediť všetko. Vždy zostane odpad, ktorý sa nedá použiť ďalej a musí sa skládkovať alebo ináč spracovať,“ vysvetlil Mišovie.

V západných európskych krajinách napríklad v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku alebo vo Švédsku fungujú predovšetkým spaľovne.

„Odpad premieňajú na elektrickú energiu alebo teplo. Jedna je dokonca priamo vo Viedni. Splyňovanie komunálneho odpadu už robia vo viacerých krajinách,“ spresnil.

Američania vyvinuli technológiu splyňovania, vďaka ktorej je možné spracovať komunálny odpad dokonalejšie. O takýto typ má záujem liptovskomikulášska Ekoplazma. Podobná sa nachádza napríklad v japonskom meste Utashinai.

Ministerstvo zhodnotí vplyv na životné prostredie

Zámer má v súčasnosti na stole ministerstvo, ktoré posúdi vplyv prevádzky na životné prostredie a určí, či vôbec môže splyňovanie pod Tatrami fungovať.

Výsledkom bude vecné posúdenie, či z hľadiska tvorby a ochrany životného prostredia navrhovaný zámer spĺňa zákony a normy Slovenskej republiky. Zároveň určí podmienky, za ktorých sa zámer dá realizovať.

„K vydaniu integrovaného povolenia, ktoré vydáva krajská inšpekcia životného prostredia v Žiline, je ešte dlhá, zložitá cesta, ak vôbec dôjde k jej naplneniu. Je to ešte na dlho. Dnes si v žiadnom prípade netrúfame povedať, v akom období a či sa zámer naozaj aj zrealizuje,“ uzavrel Mišovie.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...