Firmy podnikajú na úkor majiteľov pozemkov

Štát predal energetické podniky, ale nemyslel na vlastníkov pôdy, ktorí sa cítia poškodení.

Vlastníci pozemkov, ktorí pre energetické siete nemôžu na nich stavať či podnikať, požadujú primerané odškodnenie. Pri obmedzení ich užívania sa niektoré zákony odvolávajú aj na judikatúru tvrdého socializmu. Prečo?

Túto otázku si kladie aj Ivan Valo z Prešova. Už niekoľko rokov podáva podnety na súdy a ďalšie inštitúcie, aby sa problémom zaoberali a odškodnili vlastníkov pozemkov, nad ktorými je vedenie vysokého napätia. Zatiaľ márne.

Vlastníci hovoria o protiústavnosti zákona

Nad pozemkom rodiny Valovcov natiahli v 50. rokoch minulého storočia elektrické vedenie. Nikoho sa vtedy nepýtali, či je to možné. "Jednoducho tam stĺpy postavili a nebola šanca sa ozvať," spomína Ivan Valo. Preto považuje najnovší zákon 656/2004 o energetike za protiústavný a v rozpore s právami vlastníkov. V paragrafe 69 sa totiž hovorí, že "oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzeniam ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté". Advokát Ľubomír Fogaš pripomína, že oprávnenia síce ostávajú nedotknuté, ale ustanovenie nehovorí nič o náhradách vlastníkov, ktorí sú obmedzovaní. "Bude na súdoch, aby to posúdili." Je presvedčený, že v krátkom čase v týchto veciach rozhodne aj Ústavný súd.

"Ak sú práva vlastníka takto obmedzené, Ústava SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd mu priznáva právo na primeranú náhradu. Mala by poskytnúť zadosťučinenie vo výške, aby mu nahradila ujmu," dodáva advokát Marek Benedik. Upozorňuje však, že každý prípad treba posudzovať osobitne.

Zatiaľ bez odpovede

Richard D r u t a r o v s k ý z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie si myslí, že problematiku odškodnenia "nechce nikto z politikov otvárať, lebo lobing firiem, ktoré by sa bránili, by bol veľmi silný. Nehovoriac o politickom rozmere." Podľa neho sa firmy spoliehajú na to, že na súdoch všetko dlho trvá. Valo dodáva, že so žiadosťou o preskúmanie súladu niektorých zákonov s ústavou požiadal v auguste 2004 aj Generálnu prokuratúru SR. Podnet prijala, ale doteraz neodpovedala. Na otázku HN, kedy sa tak stane, hovorkyňa generálneho prokurátora Svetlana Husárová uviedla, že podnet ešte nevybavili, lebo sa predĺžila lehota. "Nič nebráni tomu, aby to bolo vybavené, ale takéto veci istý čas trvajú, lebo treba zhromaždiť podklady," uviedla.

Bremeno je na štáte?

Vlastníci takýchto pozemkov musia za ne platiť plnú výšku dane a zároveň ich udržiavať na svoje náklady. Napríklad aby stromy nezasahovali do elektrického vedenia. Valo zdôrazňuje, že energetická firma, v jeho prípade Východoslovenská energetika Košice, tak podniká na jeho úkor. "Profituje z elektrických vedení nad mojou pôdou, pričom mám z toho iba stratu." V odpovedi na jeho žiadosť o vysporiadanie užívacích práv sa firma obhajuje práve zákonom o energetike. "Naša spoločnosť nie je povinná vykupovať pozemky pod elektrickými vedeniami a vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty ani vyplatiť jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti," hovorí sa v liste jej vedenia.

Nejde o jediný prípad

Podobné problémy majú aj ďalší vlastníci po celom Slovensku. Napríklad Anton Uličný z Prešova či František Kovalský z Nižnej Šebestovej v okrese Prešov. "Keby na pozemkoch neboli energetické siete, dostali by sme 1 300 korún za štvorcový meter. Teraz majú minimálnu hodnotu," pripomína Uličný. Vodiče vysokého napätia však v nejednom prípade komplikujú život aj firmám. Napríklad na Záhorí francúzskej spoločnosti Plastic Omnium. V podpísanom memorande sa vláda zaviazala odkloniť v roku 2001 vedenie vysokého napätia, ktorého stožiar stojí uprostred jej areálu. Doteraz to nezabezpečila.

Nikto si nechce páliť prsty

Valo požiadal v roku 2002 o preskúmanie ústavnosti predchádzajúceho zákona o energetike aj vtedajšieho podpredsedu parlamentu Pavla Hrušovského. Ten pripustil, že táto norma môže byť v časti o užívaní cudzej nehnuteľnosti bez náhrady, protiústavná. Ani ďalšia korešpondencia však neviedla k výsledku. Hoci sa podnetmi o možnej protiústavnosti niektorých zákonov potom zaoberal aj verejný ochranca práv, Kancelária prezidenta republiky, predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady či ministerstvá spravodlivosti, hospodárstva a výstavby, odpoveď od nich buď nedostal, alebo mu navrhli, aby sa obrátil na inú inštitúciu.

Nádej vkladá aj do prijatia európskej ústavy. Naša legislatíva bude musieť na ňu reagovať a potom možno niečo dosiahne. Benedik dodáva, že ak sú splnené formálne náležitosti, vlastník pozemku má právo obrátiť sa aj na Európsky súd pre ľudské práva. Nevylučuje, že po preskúmaní tohto prípadu sa zistí, že niektoré súdy, ktoré vo veci už rozhodovali, nepostupovali správne.

Podrobne monitorujeme:

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie

Čo je to vyvlastnenie