Hľadá sa „boh" diaľnic

Prioritou premiéra je, aby sa stavali diaľnice, dozvedeli sme sa od hovorcu Branislava Ondruša. Tak ešte stále. Aj keď sa zhruba o 20 percent predražila výstavba R1 formou verejno-súkromného partnerstva (PPP), pričom ministerstvu financií ešte pri nižšej cene vyšla výhodnejšia výstavba za verejné zdroje. Ešte stále je to priorita premiéra, hoci vláda musí Európskej investičnej banke (EIB) poskytnúť 800-miliónovú záruku v eurách za miliardový úver. A to ešte nepoznáme skutočnú cenu za 75 kilometrov diaľničných úsekov PPP do Prešova.

Pôvodne to malo byť tak, že investor preberie na seba riziko výstavby a prevádzky: štát mu začne platiť až po spojazdnení diaľničných úsekov a  ak budú pre poruchy či údržbu nepojazdné či pojazdné len čiastočne, platba štátu sa zastaví, respektíve zníži. Tento mechanizmus motivuje investora stavať rýchlo a relatívne kvalitne. Tretie riziko, riziko dostupnosti, preberá štát: bez ohľadu na to, koľko za užívanie diaľnic vyberie, prevádzkovateľ diaľnice má od štátu zaručené platby.

Štátna záruka EIB rozloženie rizika mení. Ak bude poskytnutá na čas výstavby úsekov D1, vláda prevezme na seba časť rizika výstavby. Keby víťazné konzorcium z nejakých dôvodov nedokázalo splácať úver EIB, bude to musieť zaň urobiť štát. No ak by sa záruka vzťahovala aj na obdobie prevádzky, tak analogicky by vláda na seba vzala aj časť rizika prevádzky.

Rovnica je teda taká: ak vláda bude mať dobrý dôvod, aby investorovi neplatila nič alebo menej a ten „na oplátku" nebude zasa splácať úver EIB, dostane sa k slovu štátna záruka. Otázkou teda je, či lacnejší úver od EIB je prijateľnou cenou za to, že sa štát bude spolupodieľať na rizikách, ktoré z neho robia v kritickej chvíli vazala. V konkrétnosti je to otázka, či víťazné konzorcium (Bouygues Travaux Publics, Váhostav a Doprastav), prípadne jeho „nástupcovia" svoje záväzky budú bez problémov plniť, čo nie je len o solventnosti, ale aj o kvalite zmlúv a skrytých rizikách. V globále je to o tom, či už tých rizík a zdražovania nie je pre daňových poplatníkov priveľa.

Existuje niekto taký, kto to dokáže objektívne posúdiť? Vláda, ktorá je v područí politických priorít premiéra, nemá náležitý odstup. Opozícia tiež nie je celkom nad vecou. Sú to SAV, ekonómovia z mimovládneho sektora, Výskumný ústav dopravný v Žiline, zahraniční konzultanti? A pýta sa táto vláda vôbec niekoho? Problém je v tom, že sa veľmi nepýta.