Hustá mýtna mapa veští ďalší konflikt

Protesty kamionistov sa ešte môžu zopakovať. Všetko bude záležať na tom, ako sa budú napĺňať ich požiadavky a či sa s nimi bude rokovať.

Bratislava - Aj po protestoch kamionistov v uliciach zostávajú ich niektoré požiadavky nedoriešené. Problémom je napríklad veľká sieť spoplatnených úsekov ciest prvej triedy, ale aj daň z motorových vozidiel, čiže niekdajšia cestná daň.

Na ústupky ani v jednom minister dopravy Ľubomír Vážny dôvod nevidí. „Spoplatnili sme tie hlavné trasy v transeurópskych koridoroch, v ktorých kamiónová ťažká doprava v súčasnosti premáva.“ Takto včera odmietol Vážny možnosť, že by sa sieť spoplatnených ciet prvej triedy zriedila.

Paralelné cesty

Únia autodopravcov však trvá na svojom. Tvrdí, že pôvodný koncept mýta počítal s tým, že mýto sa zavádza najmä pre cudzích dopravcov.

Štát by tak mal  spoplatniť všetky cesty z hraničných prechodov smerom po spoplatnené diaľnice, rýchlostné komunikácie a vnútri územia nechať cesty prvej triedy voľné pre tuzemských dopravcov, tvrdí člen jej vedenia Rudolf Páleš. Cesty prvej triedy by mali byť spoplatnené skôr tam, kde hrozí, že by po nich dopravcovia obchádzali diaľnice a rýchlostné cesty.

Vážny na to včera povedal, že zhruba 40 percent spoplatnených ciest je paralelných s diaľnicami alebo rýchlostnými cestami, zvyšok je tranzit.

Mýto na cestách prvej triedy je problémom aj pre združenie dopravcov Česmad. Ešte sa nevzdalo zámeru znížiť mýtne sadzby o 50 percent, povedal jeho prezident Peter Halabrín. Takúto výnimku dostali totiž nedávno autobusy. Minister Vážny sa však sadzby meniť nechystá ďalšie dva roky.

Dopravcovia z Únie prejavili ochotu podporiť Česmad, aby kamióny platili rovnaké mýto ako autobusy.

V Rakúsku a Nemecku znižovali cestné dane

Dopravcovia, ktorí len nedávno stiahli ostrý protest, chcú tiež nižšiu cestnú daň. Nepáči sa im, že za cesty prvej triedy dnes platia dvakrát – raz vyšším územným celkom cez cestnú daň a raz štátu cez mýto.

Pritom okolité krajiny vyšli dopravcom pri zavádzaní mýta v ústrety.

„V Rakúsku bola pôvodná cestná daň pri 40–tonovej súprave 2815 eur, po zavedení mýta 1400 eur. V Nemecku to bolo 1580 eur a dnes je to 860 eur,“ povedal Páleš.

Minister ani tu nevidí dôvod na ústupok. Dopravcov však v tejto veci odkázal na župy, ktorým príjmy z cestnej dane. Tie sa ich vzdať neplánujú. „Daň z motorových vozidiel je pre vyššie územné celky mimoriadne dôležitým príjmom,“ povedal  Radovan Choleva, hovorca Bratislavskej župy.

Oslovené župy sa zhodnú v tom, že ony sú správcom len ciest druhej a tretej triedy. Svojou podstatou sa tiež cestná daň vraj líši od mýta. „Daň  z motorových vozidiel bola zavedená, aby sa znižovali negatívne vplyvy dopravy na životné prostredie,“ povedal Stanislav Katrinec z Nitrianskej župy.

Páleš pripomína, že cestná daň sa vyberá za všetky cesty, nielen za cesty prvej a druhej triedy.  „Je úplne jedno, či daň vyplatím štátu alebo župe. Je ich problém, koľko všelijakých medzičlánkov urobia.“

Čo sa bude diať, ak sa ich požiadavky nezačnú napĺňať? „Či pôjdeme do ulíc, blokovať mestá alebo nás niekto vypočuje, niekto bude rokovať, to neviem povedať,“ zhrnul.

Únia teraz podľa Pálešových slov spisuje chyby systému. Oddnes chce vláda stopnúť výber mýta za cesty prvej triedy až do konca januára. Chce tak odškodniť dopravcov za doplácanie na mýtne chyby a opraviť nespravodlivý systém.

Dva týždne na to podľa Páleša nebudú stačiť. O veľkosti problémov svedčí množstvo reklamácií.

Dopravca, ktorý sa včera sťažoval na problém s palubnou jednotkou, dostal na svoju reklamáciu poradové číslo 20026. Dopravcovia z únie pritom odsledovali, že čísla sa prideľujú postupne podľa toho, ako sa chyby nahlasujú a sú rozdelené na kategórie.

Kuriozity pribúdajú každým dňom. Spoplatneným sa stal aj priestor jedného z autoservisov pri ceste na Senec. Palubné jednotky kamiónov tu pípali v celom areáli.