Istrijský Rovinj je prístavom umelcov

Malebné prístavné mesto so živou prímorskou promenádou, kamennými uličkami s umeleckými obchodmi, galériami a kaviarničkami. To je Rovinj.

Rovinj patrí medzi najnavštevovanejšie a najfotografovanejšie miesta nielen na Istrii. Návštevníkov priťahuje najmä stará, mimoriadne malebná pôvodná časť mesta, ktorá sa rozkladá na neveľkom polostrove.

Pôvodne to bol ostrov, ktorý jeho obyvatelia spojili násypom s pevninou až v 18. storočí. Mesto má dva prístavy, kde kotvia moderné jachty a plachetnice s tradičnými trojuholníkovými plachtami, podobné ako kedysi používali miestni rybári, len s tým rozdielom, že dnes ich už nepoháňa iba vietor. Fungujú aj na motorový pohon.

Rybárov vystriedali umelci

V Rovinji žila po stáročia rozsiahla rybárska komunita, prevažne talianskeho pôvodu. Keď odtiaľ po druhej svetovej vojne vtedajšia vláda vysťahovala Talianov, mesto zostalo takmer ľudoprázdne. Nie však nadlho.
Už zakrátko ho zaplnili chorvátski výtvarníci, spisovatelia a iní umelci. Ich rodiny tu žijú dodnes a predávajú svoje výtvory v početných umeleckých obchodíkoch s originálnou atmosférou.

Najviac ich nájdete na ulici Grisia, ktorá sa kľukatí od rušnej prímorskej promenády s tradičným trhoviskom až na vrchol kopca, na ktorom je postavený Kostol svätej Eufémie. Prejsť ju až nahor je riadny zaberák. Tí menej vytrénovaní si však môžu každú chvíľu urobiť prestávku v niektorej z miestnych galérií alebo si posedieť v tieni na káve.

Umelci tu žijú vo veľkej komunite a počas turistickej sezóny pripravujú množstvo zaujímavých podujatí. Každoročne, vždy počas druhej augustovej soboty, pripravia veľkú prehliadku maliarov, keramikárov a sochárov pod holým nebom.

Príbeh svätej Eufémie

Vyšliapať si až na vrchol Grisie sa určite oplatí, bez ohľadu na to, ako veľmi sa pritom zapotíte. Nielenže je odtiaľ nádherný výhľad na celé mesto, ale za pozornosť stojí aj Kostol svätej Eufémie, ktorý je najväčšou barokovou sakrálnou stavbou na celej Istrii.

Za oltárom je uložený mramorový sarkofág s pozostatkami svätice. Jej strastiplnú životnú púť zvečnil koncom 19. storočia maliar Leonardo Riga. Jeho obrazy dnes visia na stenách kostola a pripomínajú návštevníkom, čo všetko bola ochotná podstúpiť patrónka Rovinju na záchranu svojej kresťanskej viery.

Eufémia žila za vlády rímskeho cisára Diokleciána v meste Calzedona, na území dnešného Turecka. Narodila sa vo vznešenej patricijskej rodine, ktorá patrila k prvým, vtedy kruto prenasledovaným kresťanom. Diokleciánovi vojaci zatkli Eufémiu, keď mala len pätnásť rokov a mučili ju na kolese, aby ju prinútili vzdať sa svojej viery.

Dievčina im však hrdinsky odolala. Potom ju hodili do arény levom. Zvieratá sa jej podľa legendy najprv ani nedotkli. Až keď ich vydráždil pach krvi, Eufémiu zabili, ale jej sväté telo nezožrali, takže ostalo celé.

Údajne zomrela 16. marca v roku 304. Jej pozostatky uchovávali kresťania z rodnej Calzedonie až do roku 620, keď mesto dobyli Peržania. Previezli ich do Konštantínopolu a uložili v kostole, postavenom na jej počesť.

Tam odpočívali celých dvesto rokov, až do náboženských nepokojov v roku 800, odkiaľ záhadne zmizli. Ako zázrakom sa objavil mramorový sarkofág s Eufémiiným telom na brehu mesta Rovinj, kde ho vyplavilo more 13. júna v tom istom roku.

Eufémia sa stala ochrankyňou mesta a jej čudesný príbeh jednou z miestnych legiend, ktoré sa ústnym podaním odovzdávajú z generácie na generáciu.

Medzi tie najzaujímavejšie patrí ešte mýtus o potomkoch bájnej Atlantídy, ktorí sa vraj na stáročia usadili neďaleko Rovinja v meste Cissa. To vraj zničilo zemetrasenie v šiestom alebo v siedmom storočí a jeho obyvatelia sa potom premiestnili na rovinjský ostrov, kde splynuli s pôvodným osadenstvom.
Ťažko povedať, čo je na tom pravdy, lebo neexistujú žiadne historické dôkazy, ktoré by dokázali legendu potvrdiť.

Rybári, hubári a vinári

Ku kulinárskym špecialitám, ktoré sa v Rovinji oplatia ochutnať, patria okrem morských rýb hľuzovky. V okolí ich totiž rastie neúrekom. Tieto prvotriedne huby milujú miestne podnebie s malými teplotnými výkyvmi. Rôzne druhy hľuzoviek tu rastú prakticky po celý rok, takže bez ohľadu na to, kedy prídete, budete mať šancu ich ochutnať.

Na pitie sa odporúča v reštauráciách miestna vínna odroda malvazija. Vinohrady tu spolu s olivovníkmi kedysi vysadil gróf Georg von Hütterott, ktorý do Rovinju dotiahol aj prvých prominentných turistov na prelome 19. a 20. storočia.

A ak sa chcete okúpať uprostred panensky čistej prírody, vyberte sa na výlet loďou z rovinjského prístavu na niektorý zo štrnástich malých ostrovčekov v blízkosti mesta, ktoré sú známe krásnymi plážami.

Najbližšie položený je ostrovček Katarina, leží priamo oproti prístavnému mólu. Turistom ponúka ubytovanie uprostred píniového hája. Zaujímavý je aj Crveni otok (Červený ostrov), ktorý sa skladá z dvoch častí - Sveti Andrija a Maškin. Na Svetom Andrijovi sa dajú vidieť pozostatky starých stavieb z čias rímskej nadvlády. V stredoveku tu žil v izolácii benediktínsky mníšsky rád, po ktorom tu zostal kláštor, dnes prerobený na luxusný hotel.

Ostrovček Sveti Andrija je spojený násypom so susedným ostrovom Maškin, kde je nudistická pláž. Crveni otok aj Katarina sú príjemné tiché miesta. Nenájdete tam žiadne diskotéky a nedá sa po nich jazdiť autom. To musíte nechať zaparkované v Rovinji.

K miestnym prírodným raritám patrí aj nádherný Limský záliv. Obdivoval ho aj spisovateľ Jules Verne, ktorý sem umiestnil dej románu o Matyasovi Sandorfovi - Nový gróf Monte Christo.

Kam za zábavou?

Komu sa žiada trochu hlučnej zábavy, ten musí zostať priamo v meste. V južnej časti Rovinji leží veľké zábavné centrum Monvi, kde sa schádza mládež na diskotékach, koncertujú tam domáci a zahraniční hudobníci a turisti popíjajú v početných baroch.

V rovinjských turistických areáloch sa dá navyše nájsť množstvo príležitostí na športové vyžitie. Nezáleží na tom, či sa ubytujete v hoteli, alebo v kempingu, prakticky všade je k dispozícii príjemné rozptýlenie - vodné lyže, paragliding, jachting.