Jaduš: Slovensku hrozí, že sa stane smetiskom Európy

Bratislava - Extrémne vysoké ceny za skládkovanie odpadov v západných krajinách Európskej únie a skončenie prechodného obdobia na cezhraničnú prepravu odpadov na budúci rok môže podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Jaroslava Jaduša spôsobiť, že Slovensko sa stane smetiskom Európy. "To nesmieme dopustiť," konštatoval v rozhovore pre TASR s tým, že treba jasne nastaviť nový systém odpadového hospodárstva.

Zmeny v tejto oblasti s dôrazom na zhodnocovanie odpadov, si dala za cieľ aj vláda vo svojom programovom vyhlásení. Ako však objasnil Jaduš, Program odpadového hospodárstva, ktorý by mal byť nosným materiálom pri tvorbe novej legislatívy, doteraz neexistuje. Príkaz na jeho vypracovanie dal až štvrtý šéf rezortu za uplynulé štyri roky Jozef Medveď.

Jaduš vysvetlil, že nízke ceny za ukladanie odpadu do zeme prinieslo zameranie odpadového hospodárstva na skládkovanie v minulosti. Poznamenal, že to je na jednej strane pozitívne pre ľudí, ktorí nemusia platiť vysoké poplatky, na druhej strane to ale chcú zneužiť staré členské štáty Európskej únie. V nich sú ceny za skládkovanie vysoké aj v dôsledku toho, že únia kladie dôraz na materiálové či energetické využívanie odpadov, pričom do zeme by sa mal ukladať iba odpad, ktorý nie je možné využiť.

Na likvidáciu odpadu chýbajú financie

Aj Slovensko je viazané európskymi normami, ktoré majú za cieľ znížiť množstvo odpadu, ktorý skončí na skládkach, podľa Jaduša však realizáciu tohto kroku brzdili chýbajúce financie. Za pomoci Recyklačného fondu sa podarilo rozbehnúť zhodnocovanie niektorých komodít, napriek tomu však nie sú stále všetky pokryté a chýbajú aj prostriedky na budovanie spaľovní a iných zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov.

"Bohužiaľ treba povedať, že ešte máme obrovské rezervy," povedal s tým, že treba jasne stanoviť, akým spôsobom sa bude nakladať s odpadmi od ich vzniku až po ich environmentálne vhodnú likvidáciu, čo mal určiť Program odpadového hospodárstva.

Pripustil, že kritika miest a obcí, ktoré majú odpadové hospodárstvo ako hlavnú ťarchu, za nevypracovanie tohto materiálu je oprávnená podobne ako v prípade nestanovenia cieľov a priorít. Zdôraznil, že je potrebný nielen nový systém, ale aj investície, ako aj zvyšovanie environmentálneho povedomia občanov. "Ak budeme stále tlačiť pred sebou predstavu, že zodpovedné za odpad sú mestá a obce, zásadným spôsobom problematiku odpadového hospodárstva nevyriešime," zhrnul s dôvetkom, že v Európskej komisii sa uvažuje o prenesení zodpovednosti na povinné osoby. V cene tovarov by si tak ľudia platili aj za environmentálne zhodnocovanie, čím by sa mohli zrušiť aj poplatky za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu pre občanov.

Potvrdenky o recyklovaní sa falšovali

Okrem programu odpadového hospodárstva chýba od roku 2004 aj stratégia nakladania s bioodpadom, kvôli čomu komisia podala voči Slovensku aj žalobu na európsky súdny dvor. Táto problematika by sa podľa Jaduša mala riešiť v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva pri budovaní siete bioplynových staníc na likvidovanie biologického odpadu z poľnohospodárskej výroby.

Myslí si, že ak bude táto snaha pôdohospodárov úspešná, prinesie to pozitíva aj pre mestá a obce, ktoré majú od tohto roku povinnosť separovať aj biologicky rozložiteľný odpad. "Bolo chybou, že sme sa orientovali predovšetkým na kompostárne, tie by mali byť len poslednou alternatívou pre obce, kde ekonomika nakladania s bioodpadom ho nedovolí prepravovať do zariadení na energetické zhodnotenie," uzavrel s tým, že ak vieme získať z odpadu energiu, treba sa vydať touto cestou. Zároveň by tento krok mohol pomôcť naplniť záväzky voči EÚ vyplývajúce z klimaticko-energetického balíčka.

Problémom v odpadovom hospodárstve bolo aj falšovanie potvrdeniek o recyklácii, ako aj neregistrovanie sa povinných osôb do registra. Potvrdenky preto po novom môžu vydávať už iba koncový recyklátori a nie jednotliví účastníci celého procesu. "Sľubujeme si od toho zníženie miery nelegálnych potvrdeniek," povedal Jaduš, pričom však poznamenal, že pokiaľ nebude prísna legislatíva, nebude ani poriadok. Otázku tých, ktorí nerešpektujú zákon a neregistrujú sa ako dovozcovia a výrobcovia tovarov, ministerstvo vyriešilo zákazom umiestňovania týchto tovarov v obchodnej sieti.

Brusel obmedzil čerpanie eurofondov

Envirorezortu sa počas uplynulého obdobia okrem odpadov neporadilo doriešiť ani náhrady pre súkromných vlastníkov chránených území za obmedzenie hospodárenia. Ministerstvo v roku 2008 predstavilo riešenie problému v novom zákone o ochrane prírody. Obmedzenie hospodárenia sa nemalo riešiť už iba náhradou za obmedzenie, ale aj nájmom pozemkov, zmluvnou ochranou, výkupom alebo výmenou pozemkov. Po množstve pripomienok však ministerstvo materiál stiahlo. "Otázka náhrad nefinančným spôsobom je alfou a omegou na vybudovanie chránených území na štátnych pozemkoch," uviedol Jaduš s tým, že treba ale sledovať aj záujmy jednotlivých skupín na výmene pozemkov tak, aby takáto zámena nikoho neohrozila.

Do súčasnosti pretrváva aj problém s budovaním environmentálnej infraštruktúry na vidieku. "Ja mám trošku problém s naším záväzkom voči EÚ, ktorý sa týka odkanalizovania obcí nad 10.000 obyvateľov do roku 2010 a nad 2000 obyvateľov do roku 2015." Priblížil, že vzhľadom na nenaplnenie predstáv Bruselu o čerpaní eurofondov v predchádzajúcom období sa ich využitie v súčasnosti prísnejšie obmedzilo. Malé obce, ktorých je na Slovensku väčšina, tak nemôžu čerpať európske zdroje na budovanie environmentálnej infraštruktúry. Jedinou šancou pre obce, ktoré neboli zaradené do pólov rastu, tak ostal program rozvoja vidieka ministerstva pôdohospodárstva, kde je možné čerpať prostriedky na budovanie tejto infraštruktúry.

Fungovanie rezortu ovplyvnili kauzy

Štátny tajomník upozornil, že spomínaný záväzok si pritom Slovensko stanovilo samo pri vstupe do EÚ. Za výzvu pre budúcu vládu preto považuje práve dobudovanie vodovodov a kanalizácií na vidieku. V tejto oblasti sa bude treba vysporiadať aj s veľkou rozostavanosťou infraštruktúry. Poukázal, že treba urýchlene dokončiť rozostavané stavby, pripustil však, že to pri súčasnom systéme prerozdeľovania zdrojov z Environmentálneho fondu môže trvať aj 15 rokov. Považuje preto za potrebné zapojiť do riešenia tohto problému aj vodárenské spoločnosti, ako aj zaviesť povinnosť pre občanov pripájať sa na kanalizácie.

Napriek tomu, že sa ministerstvo životného prostredia v médiách často prezentovalo kvôli rôznym kauzám, Jaduš svoje pôsobenie v rezorte neľutuje. "Išiel som sem so zápalom, veľkými predstavami a musím povedať, že som bol veľmi sklamaný z koaličných vzťahov a z toho, že sa nám nepodarilo nadviazať odborný dialóg so všetkými, ktorí mohli ovplyvňovať veci." Mrzí ho, že mnohé dobré veci sa nepodarilo urobiť, ako aj to, že problémy životného prostredia odsunuli do ústrania rôzne kauzy.

Za pozitíva, ktoré naopak sa podarili, považuje navýšenie prostriedkov na protipovodňovú ochranu, dobrú prípravu na čerpanie eurofondov, ako aj vyriešenie niektorých právnych konaní voči Slovensku zo strany Európskej komisie. Poukázal tiež na to, že SR je lídrom v znižovaní emisií skleníkových plynov, pričom si tento trend naďalej drží.