Jamy v hlavách

Kauza pezinskej skládky odpadu chvíľami vyzerá ako vzorový príklad fungovania občianskej spoločnosti, ktorá dokáže prekaziť činnosť v rozpore s jej záujmom. V skutočnosti sa z nej stáva fraška. A okrem nej aj dôkaz, prečo je na Slovensku efektívnejšie vedieť, za kým ísť či ako obísť zákon, než sa trápiť s jeho dodržiavaním. Toho, kto sa ním riadi, pričasto prevalcuje dostatočne arogantný a vplyvný protivník. V tejto kauze je to navyše súper so zjavným previazaním na politiku. Zdá sa, že Pezinčania už urobili všetko, aby im rovno za ich domami nesmrdel odpad z celého Bratislavského kraja. Dokonca dokopali k činnosti parlament, ten k nej dokopal bratislavský inšpektorát životného prostredia, ktorý po prvej inšpekcii pezinskej jamy tvrdil, že sa tam iba ťaží hlina. Až opakovaný pokus po intervencii poslancov pánom inšpektorom pootvoril oči. Byrokrati koncom mája potvrdili, čo bolo zjavné dávno predtým – na skládke sa stále stavia. Napriek tomu, že sa nemalo, lebo existuje predbežné opatrenie, ktoré tomu bráni. Investora vzápätí vyzvali zastaviť práce a hrozí mu pokuta. Nič to, stavia ďalej. Veď už vie, že úradné rozhodnutia sú v tejto krajine len na to, aby sme sa z nich úprimne zasmiali. Veď čo, nejaká smiešna pokuta nás pri miliardovom biznise nezabije a jamu nás nikto zahrabať neprinúti. Navyše konať nemôže ani prokuratúra, lebo tento typ vtipkovania s úradmi je podľa nej síce nezákonný, ale ona s tým nič nemôže urobiť.

Ak niekto vníma odpor Pezinčanov iba ako čisto regio­nálnu kauzu, mal by s tým prestať. Ak uspejú, dajú skvelý príklad iným. Nájdu však v sebe v prípade potreby podobné odhodlanie napríklad Košičania, Žilinčania či Lučenčania, ak v Pezinku opäť zvíťazia byrokratická neschopnosť a svojvôľa investora? Sotva.