Je to jasne verejný záujem

Dva pohľady na výkup/vyvlastnenie pre Kia

Dovoľte mi zareagovať na "Vyhlásenie skupiny umelcov a intelektuálov k výkupu pozemkov pre KIA" (časti zverejnenej v SME 30. 7.): Do roku 2002 platila Vyhláška 465/91 Zb. v znení Vyhlášky 608/92 a 265/93. Tam sa cena ornej pôdy pohybovala od 0,50 po 12,10 Kčs/m2 podľa bonity. Ešte predtým platila vyhláška, podľa ktorej sa tá istá cena pohybovala v desiatkach halierov. Štát bol vždy povinný vykupovať za vyhláškovú cenu. Preto pre jej nízkosť sa ceny v poslednej vyhláške z roku 2002 podstatne zvýšili na trhovú úroveň, a treba sa tešiť, že oficiálne to vyšlo do 150 Sk/m2.

Treba sa preto opýtať, odkiaľ berie petičný výbor cenu vyše 300 Sk/m2? Tri posudky najpovolanejšej inštitúcie Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline hovoria iné. Spolu s Ústavom súdneho znalectva v Bratislave tieto vyhlášky tvoria (na rozdiel od minulosti, keď ich tvorili právnici), a teda ich i najadekvátnejšie aplikujú. Bolo by však zaujímavé predložiť posudok na vyššiu cenu, porovnať ich a oponentúrou dospieť ku kompromisu (vzorce by mali byť rovnaké, len vložené hodnoty, koeficienty rôzne).

Naša vláda už dávno - v medzištátne dohodnutom termíne - mala začať s vyvlastňovaním a finančnou úhradou. Argumenty ako "či je to verejný záujem", "či je to ústavné", "o tom rozhodne Ústavný súd, prípadne Brusel", sú obyčajnou byrokratickou obštrukciou. Keď niečo slúži na "získanie chleba" pre tritisíc ľudí a ďalších pätnásťtisíc subdodávateľov ako priemyselný park, je to jasne verejný záujem. Verejný záujem nemusí slúžiť 5 miliónom Slovákov či 6 miliardám ľudí na svete. Pri každej stavbe nemocnice alebo školy sa môžem pýtať, prečo sa stavia z mojich daní, keď práve túto ja nikdy nenavštívim. Prečo musia prispievať daňami na diaľnicu ľudia, čo nemajú auto? To je tzv. bezbrehá demokracia.

Čo sa týka argumentu "slúži to ziskom zahraničnej - privátnej firme": Kórejčania nejdú len zachraňovať Slovensko z biedy. Oni sem idú podnikať za účelom zisku - z čoho kvapne i nám. Argument "občania sú nútení prevziať náhradnú pôdu": Len kto chce farmárčiť, dostane pôdu, kto nie, dostane peniaze. Argument "my nie sme proti odpredaju, my len požadujeme vyššiu cenu" znamená, že keby sa predaj neuskutočnil, bolo by to pre dotyčných dokonca nevítané.

Najšpekulatívnejšia je myšlienka cenu stanoviť za stavebný pozemok, a nie za ornú pôdu, ale túto premenu urobí až kupujúci: výstavbu infraštruktúry, zástavbu, atď. Teoreticky by tam Kórejčania mohli pestovať obilie. Dúfajme, že patričný orgán takúto zmenu kultúry a priori neprijme.

V predminulom storočí Česi (asi národ na vyššej etickej úrovni) chceli vybudovať Národné divadlo. Skladali sa po korunkách zo svojho, nie len boháči, ale i tí najchudobnejší, lebo mali národnú hrdosť. Pritom ešte stále nešlo o takú nevyhnutnosť, akou je zamestnanosť. Čo tak tento príklad národu servírovať? Okrem obdivu k pánu ministrovi hospodárstva a primátorovi Žiliny (a ostatným zúčastneným) za vybavenie akcie radím, nech aspoň v ďalšom počkajú, až tento národ vyzrie k väčšej občianskej statočnosti.

IVAN RUPPELDT

bývalý súdny znalec