Kam smeruje Smer

Pre Smer môže byť čoraz väčším problémom fakt, že mu chýba hodnotová výbava, jasne formulovaný a pozitívny cieľ. Zmyslom takejto strany je vládnutie samotné.

Príbeh populistických strán má typické črty: vzostup na vrchol, bod zlomu a potom pozvoľný, prípadne aj strmý pád.

Ťažko usúdiť, v ktorom bode krivky sa nachádza Smer. No svoje hviezdne chvíle má skôr za sebou než pred sebou, hoci jeho príbeh nie je krátky.

Od svojho vzniku čakal sedem rokov, kým sa mu podarilo zostaviť vládu. Triumfálnych 44 percent a štvorročná samovláda prišli až v roku 2012. Aj z toho je zrejmé, že úspech a kondícia Smeru vždy záviseli predovšetkým od neúspechov a zlyhaní jeho súperov. V tomto ohľade sú jeho šance ešte vždy sľubné.

Na druhej strane sa Smer ocitol v novej a zložitejšej pozícii: v širokej koalícii aj s dosiaľ opozičnými stranami. V koalícii, ktorej sa nedobrovoľne ušla nálepka „proeurópskej“ či civilizovanejšej (v skutočnosti skôr jedinej možnej) alternatívy.

Čo s touto nálepkou? Voličstvo Smeru bolo dosiaľ masírované odporom k migrantom, žalobou na EÚ, populistickými heslami a sľubmi. Má si Smer zachovať takúto tvár? Alebo by mal zmeniť svoj obsah a priblížiť sa k sociálnej demokracii západného typu, ktorou dosiaľ nebol?

Pre Smer môže byť čoraz väčším problémom fakt, že mu chýba hodnotová výbava, jasne formulovaný a pozitívny cieľ. Zmyslom takejto strany je vládnutie samotné. A z neho vyplývajúce naplnenie obchodných záujmov ľudí, ktorí stoja v pozadí. To kvôli nim – nie kvôli voličom – sa stavajú diaľnice, obchvaty, štadióny a kupujú sa informačné systémy.

Prípadom, ktorý pôsobenie Smeru výstižne charakterizuje, je kauza pezinskej skládky: ľudia blízki tejto strane roky presadzovali obludný a neobhájiteľný projekt smetiska pár krokov od mesta, ktorý sa neuskutočnil najmä vďaka autorite európskeho súdu. Katastrofa sa neudiala, no jazva a otrávený vzduch ostali.

Špekulácie o tom, či Fico ostane vo funkcii po pol roku slovenského predsedníctva v EÚ (podporené jeho zdravotným stavom, ale aj, na to nezabudnime, pokusom ujsť z exekutívy do prezidentského kresla v roku 2014) podporujú dojem, že päťcípa červená hviezda Smeru slabne.

Zásadnou otázkou je, či ju nahradí populista sulíkovského typu, alebo extrémisti... Alebo má Slovensko šancu mať stranu, ktorá vznikne na objednávku voličov a nezanechá za sebou smetisko ani otrávený vzduch?