Kamióny a kolóny na prešovských sídliskách stoja za stámiliónové diaľnice, hovorí viceprimátor Kužma

Jeden malý vnútorný obchvat Prešova sa už stavia, ušetrí šoférom asi 15 minút. Na ďalší sa podpisuje zmluva s Euroviou a tretí tiež bude. Zástupca prešovskej primátorky Štefan Kužma hovorí, prečo je to podľa neho najvýhodnejšie riešenie.

Čo dnes vidí bežný šofér v Prešove?

Prešov je jediné krajské mesto, v ktorom ide celý tranzit cez sídliská. Výrazne sa zvýšilo množstvo áut, ktoré tiahnu cez Prešov zo severu na juh, z Poľska nám tisíce áut tiahnu Prešovom smerom na Balkán a Turecko. Nákladné autá sa tu zmiešavajú s autobusmi a trolejbusmi mestskej dopravy, ktoré sú pomalé a idú po miestnych komunikáciách a po ceste tretej triedy cez mesto. Mestská hromadná doprava mešká aj pol hodiny. Čítal som, že na obchvate Bratislavy počítajú, že po ňom pôjde 30-tisíc až 35-tisíc áut denne. U nás chodí toľko áut po mestských komunikáciách. Predstavte si, že by vám po Ružinovskej ulici išiel tranzit ako po Prístavnom moste a miešal sa s autobusmi a trolejbusmi.

Čiže šofér v Prešove zažíva čo? Jazdí rýchlosťou 20 kilometrov za hodinu, pred ním autobus, za ním kamión?

Keď sa chcete dostať z najväčšieho, 30-tisícového sídliska, trvá to niekedy aj 30 minút dostať sa do práce, a to v meste, ktoré nie je veľké ako Bratislava. Najhoršie sú pondelky keď po víkende vyrazia kamióny z Poľska. Ak sa rozhodnete ísť do práce hromadnou dopravou, prídete o pol hodiny neskôr. Kto vám to uzná?

Autá prichádzajú do Prešova od Poľska aj zo západu po D1. Juho-západný obchvat Prešova je súčasťou budúcej D1 medzi Bratislavou a Košicami, ktorá je hotová súvisle od Ružomberka práve po Prešov.

Tieto dva dopravné prúdy sa u nás stretajú v centre mesta na jednom mieste pri železničnej stanici, a tam sa zaseknú, ako v lieviku.

Hovoríme o akom dlhom problematickom úseku v rámci mesta Prešov?

Keď je zápcha napríklad od severu, tak zvykne byť na štyroch až piatich kilometroch. Od západu býva kratšia zápcha. Ale zlievajú sa, lebo je to postavené na jedných semaforoch, ktoré spájajú tieto dve cesty. Ešte je tam navyše nešťastná križovatka, v ktorej má trolejbus problém otočiť sa. Ak na jednu zelenú prejde trolejbus, potom spolu s ním najviac ešte jeden nákladiak. Diaľnica, juhozápadný obchvat Prešova, ktorá sa má začať stavať, je štvrtinový obchvat Prešova, zo štyroch strán mesta rieši jednu. Pritom máme veľký nápor áut aj zo severu na juh. Tranzit zo severu na Balkán stúpol počas posledných 5 rokov asi o 50 percent a prechádza cez najväčšie prešovské sídlisko, priamo popod paneláky. Túto situáciu by mal riešiť severný obchvat, to je súčasť R4, ktorá by mala ísť od poľských hraníc na Prešov. Aj úrad Európskej komisie Jaspers súhlasí, že treba aspoň malú časť severného obchvatu, ktorá by prepojila cestu od starej Ľubovne a zviedla obrovské množstvo vozidiel.

Malá časť znamená koľko kilometrov autostrády?

Hovoríme asi o štyroch až piatich kilometroch.

Čiže najprv necelých 8 kilometrov obchvatu na juhozápade mesta, ktoré má začať stavať Eurovia za 356 miliónov eur, potom 4 kilometre na severe a potom by Prešov potreboval viac?

Áno. Aj úrad Európskej komisie, Jaspers hovorí, že na tie štyri kilometre by aj peniaze dal, lebo vidia tú situáciu. Ráno tam zvyknú byť kolóny 10 kilometrov až po mesto Veľký Šariš. Tam je podobný problém ako na ceste od Šamorína do Bratislavy, v tomto prípade ide o dochádzku ľudí do práce do Prešova.

Aký je odhad, koľko by tie 4 kilometre stáli?

Celý severný obchvat Prešova sa odhaduje asi na 400 miliónov eur (takto Kužma odhaduje reálnu cenu, maximálny odhad zo štátnej analýzy je 535 mil. eur, pozn. red.), takže táto prvá časť počítam asi 150 až 170 miliónov eur.

Celé akútne riešenie pre Prešov, čiže juhozápadný a časť severného obchvatu by stálo niečo vyše 500 miliónov eur. Platí, že D1 je hotová po Prešov, čo môže potom podporovať zápchy v meste. Zároveň je Prešov rozkopaný, stavia sa v ňom malý, vnútorný asi 4-kilometrový cestný obchvat za dokopy približne 40 miliónov eur. Do akej miery sú zápchy v meste dôsledkom tohto?

To, že súvislá D1 končí práve pred Prešovom, nie je až taký problém, čo sa týka vjazdu do mesta. Problémom je, že celá tranzitná doprava nám dôsledkom toho ide do mesta, ale najviac nás trápi roky rozkopaná cesta na výjazde do Košíc.

Keď bude tento malý vnútorný obchvat dostavaný, čo by malo byť o necelý rok, čo sa zmení v Prešove?

Tie dve tepny tranzitu zo severu a zo západu sa nám nestretnú pri stanici, ale stretnú sa až na novom kruhovom objazde, ktorý sa teraz robí. Čiže ten hrozný bod, ktorý máme pri stanici, nám vypadne.

Keď bude hotový malý obchvat, o koľko skráti cestu šoférom?

Malý obchvat cestu podstatne skráti, ak zostane tranzit taký, ako je dnes, počítam, že 10 – 15 minút šoférom ušetrí. To platí, ak zostane tranzit taký, ako dnes je, ale on rastie.

Inak, ak dnes trvá cesta von z Prešova v pondelok takmer hodinu, po novom to bude koľko?

Možno 20 minút. Bude to v Prešove lepšie, len nám to nevyrieši to, že nám tranzitná doprava ďalej pôjde cez sídliská. Kamióny pôjdu plynulejšie ale stále sa budú pliesť s trolejbusmi, čo však vyrieši dobudovanie diaľničného úseku a vybudovanie R4.

V rozpočte máme na diaľnice ročne 300 miliónov eur a eurofondy sú už na konci. Na ministerstve financií prišli s nápadom hodnotiť, ktoré diaľnice sa nám oplatí stavať, ktoré sú urgentnejšie, ktorá z nich akú hodnotu za peniaze prináša. Pri Prešove takáto analýza nie je a ani nebude. Tamojšie obchvaty dostali výnimku, ich výhodnosť sa posudzovať nebude.

To nie sú dva obchvaty ale dokopy pol obchvatu.

Nie je to predsa len vhodný moment popremýšľať, ako mestu Prešov čo najlepšie a najlacnejšie pomôcť? Reč je o takmer miliarde eur, ktoré majú cesty pri Prešove stáť a kritickou analýzou alternatív a priorít neprešli.

Analýza je v územnom pláne. Vytvorila sa aj pracovná skupina, ktorá hľadala riešenie, ktoré by bolo čo najefektívnejšie a najlacnejšie a vyriešilo aspoň najväčšie boľačky. Analýzy sa samozrejme robia. Čo je u vás analýza?

Napríklad to, o čom hovoria analytici ministerstva financií. Povedzme, čo chceme dosiahnuť v doprave a poďme rozmýšľať čo všetko sa s tým dá robiť. Spočítajme, ktoré diaľnice sa nám oplatia najviac a tie stavajme najprv.

Všetky možné riešenia boli analyzované, sedeli dopravní inžinieri, postupovalo sa po dôkladnom zvážení, čo mesto musí urobiť, čo treba zmeniť v územnom pláne.

Keď sa debatovalo o obchvate Bratislavy, ktorý sa nakoniec bude stavať a bude to stáť takmer 2 miliardy eur, súhlasili ste s týmto projektom?

Bratislavský obchvat je absolútne nutný, lebo doprava v hlavnom meste bude len rásť.

Nikto nikdy neanalyzoval, či sa Bratislave nedá uľaviť aj inak, lepšie a lacnejšie. Dokonca existuje riziko, že obchvat doprave uprostred mesta môže aj priťažiť.

Nie je pravda, že nie sú analýzy, analýzy sa robili už od 80-tych rokov. Samozrejme, opozícia vždy kričí, že nie sú v poriadku ale reálne si neviem predstaviť iné riešenie pre Bratislavu. Dokonca si myslím, že sa nemal zrušiť ani PPP projekt Višňové – Dubná skala, keď minister dopravy Ján Figeľ vtedy vyjednal tretinovú zľavu (rozpracovala ho prvá vláda Roberta Fica, išlo o 30 kilometrov diaľnic, vláda Ivety Radičovej ho zrušila, samotný tunelový úsek, o ktorom hovorí Kužma je dlhý vyše 10 kilometrov, pozn. red.), a to sme boli vtedy vo vláde, ja som bol poslanec. Ale vstúpila do toho SaS, ktorá bola proti projektu.

Na celý tento PPP projekt za Fica vyjednali cenu približne 9 miliárd eur. Toľko sme mali počas 30 rokov splácať za diaľnicu, ktorej súčasťou bol úsek, o ktorom hovoríte.

Ja nehovorím o pôvodnej cene, ale o tej cene so zľavou ktorú po nástupe do vlády vyjednal na túto diaľnicu Figeľ.

Potom hovoríme možno o siedmich miliardách eur.

Ale to je cena aj s 30-ročnou prevádzkou diaľnice.

PPP na žilinskú diaľnicu sa nakoniec zrušilo a začali sa tradičné súťaže o stavbu. Ukázali úsporu oproti pôvodným projektom pri Žiline iba na stavebných nákladoch okolo miliardy eur.

Ešte nie sú dostavané.

Myslíte si, že dodatky budú také, že ešte miliardu eur na seba tieto kilometre naberú? To by bolo viac než 100-percentné navýšene oproti zmluvným cenám.

Dodatky budú, možno nie miliarda. Hovorím skôr ako technik. Uvidíme. Prirátajme ale aj stratu, ktorá vzniká z posunutia prevádzky tohto úseku diaľnice o 5 rokov,  to sú nemalé peniaze nehovoriac o tom čo nastane, keď sa teraz spustí nutná oprava cesty pri Strečne.