Kauza Latkovci: martýrium domu v Čadci, ktorý zbúrali pre stavbu diaľnice D3

Manželia Iveta a Peter Latkovci sa roky sporia s Národnou diaľničnou spoločnosťou o vyvlastnenie svojho domu. O kysuckom prípade písal aj nemecký Der Spiegel. Národná diaľničná spoločnosť priznáva, že podobný spor na Slovensku v súčasnosti nevedie.

Ide o ďalší prejav arogancie štátnej moci voči občanom? Alebo skôr o nereálne finančné nároky jednej rodiny pri vyvlastňovaní?

Dom v stráni, no nie ten Kukučínov

„Odtiaľto náš pôvodný dom neuvidíme, iba ak by sme vyšli na strechu,“ povie Peter Latka, ktorý pracuje ako konštruktér obrábacích strojov v nemeckej firme. S manželkou si „cez údolie“, na inej strane mesta, v roku 2015 kúpili stavebný pozemok, na ktorom vybudovali trojpodlažný dom s piatimi bytmi.

Dodnes sa však nezmierili s cenou a okolnosťami vyvlastnenia svojho pôvodného domu z roku 1973.

Išlo o rodinný dom s veľkou záhradou a príslušenstvom, ktorý stál na protiľahlom svahu blízko centra Čadce. Budovatelia 5,6 kilometra dlhého úseku kysuckej diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec ho tento rok 26. februára zbúrali. Ako posledný na trase.

Manželia Latkovci sa za dramatických okolností vysťahovali koncom roka 2017, pričom vo vyvlastnenom dome do poslednej možnej chvíle, do 26. februára tohto roku, bývala mama pani Ivety Anna Rebrošová.

„Preboha, čo je s maminými sliepkami?“ zvolá manželka Iveta, keď spoločne pozorujú čulý stavebný ruch desať dní nato z parkoviska pri Tescu, odkiaľ najlepšie vidno stavbu estakád.

Pani Iveta tvrdí, že NDS ich neinformovala včas o tom, čo sa stalo so sliepkami, ktoré v dome ostali aj počas demolačných prác. Búrať začali okolo jednej na obed v inkriminovaný februárový deň. O dve a pol hodiny neskôr ich právnej zástupkyni prišlo emailom stručné oznámenie investora, že hydina „bola príslušníkmi Policajného zboru Čadca umiestnená do skleníka“.

Mimoriadne dôležitý úsek cesty, na ktorom sú pravidelne rozsiahle kolóny, začalo konzorcium Strabag, PORR a Hochtief budovať v roku 2017 s tým, že ho dokončia v roku 2020. Už dnes je podľa analytického inštitútu INEKO jasné, že ide o nereálny termín. Výstavba diaľnice s 19 mostmi a tunelom v komplikovanom teréne si vyžiadala búranie 22 rodinných domov. Jediný, ktorý pre spory nestihli zdemolovať v stanovenom termíne, je ten, ktorý patril Latkovcom.

Diaľničiari sa pre komplikácie vyhrážali Latkovcom, že im dajú nahradiť niekoľkomiliónové náklady na pretrasovanie diaľnice. Tí si však naďalej stoja za svojím a tvrdia, že cena za vyvlastnenie je neférová.

Posudok podľa známostí?

Keď za socializmu, v roku 1975, začal otec pani Ivety stavať rodinný dom, išlo o lukratívnu, na juh orientovanú lokalitu pri centre mesta. Nikto netušil, že raz – presnejšie v roku 2006 – tade budú trasovať diaľnicu.

Nešlo o maličkosť. Bolo to 1313 štvorcových metrov záhrady a okolo 900 štvorcových metrov stavebného pozemku s agátovým hájom a slivkami. Rodina tu vybudovala veľký dvojpodlažný dom s hospodárskou budovou, ktorá mala dve miestnosti a pivnicu, nad tým stála dvojgaráž. Ďalšími stavbami boli oporné múry, altánok, vodovodné prípojky a železobetónové plochy so zámkovou dlažbou. Nikto zo susedov nič podobné nemal.

A to je prvá príčina sporov manželov s NDS. Znalec, ktorého štátna firma najala, podľa nich nezohľadnil pri vyvlastňovaní všetok ich majetok.

NDS sa bráni tým, že Latkovci znalca do domu nepustili.

Hovorkyňa NDS Michaela Michalová argumentuje: „To, že znalec Marián Mrázik zistil skutkový stav vyvlastnených nehnuteľností externou obhliadkou, teda z ulice a priľahlého terénu, zapríčinila Iveta Latková, keďže neustále bránila jeho vstupu.“

S touto skutočnosťou sa podľa NDS vyrovnal Okresný úrad Žilina ako vyvlastňovací orgán v rozhodnutí o vyvlastnení, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Pani Latková podľa Národnej diaľničnej odmietla poskytnúť znalcovi akúkoľvek súčinnosť pri vypracovaní znaleckého posudku, dokonca mu v priebehu vyvlastňovacieho konania písala listy, v ktorých mu zakazovala sa čo i len priblížiť k územiu vyvlastnených nehnuteľností

„Pani Latková sa dokonca pokúšala ovplyvňovať znalca, aby vypracoval znalecký posudok nadhodnotene v tom smere, že východisková hodnota nesmie byť nižšia ako 400-tisíc eur, čo aj sám znalec uviedol vo výpovedi na súde,“ dodáva Michalová.

NDS tvrdí, že peňažná náhrada za vyvlastnenie vo výške 260 407,93 eura je primeraná a Latkovcom nedajú nijakú ponuku na ďalšiu kompenzáciu – oni pritom požadujú o 140-tisíc či dokonca o 185 153 eur viac.

Manželia ostro oponujú. Tvrdia, že externému znalcovi, ktorého si najala NDS, z princípu nedôverovali. Pretože vraj videli, ako táto firma používa rozdielny meter. Susede, bývalej parlamentnej poslankyni za KDH (jej švagor bol poslancom za HZDS), vykúpili podľa manželov nehnuteľnosť za výhodnejších podmienok, aké ponúkali im a iným susedom.

„Išlo to po známostiach a cez politické konexie. Do domu sme znalca NDS nepustili najmä preto, lebo k tomu by nás mohlo zaviazať iba nariadenie Stavebného úradu Žilina ako správneho orgánu. Také rozhodnutie však vydané nebolo,“ tvrdí Peter Latka s tým, že aj podľa rozhodnutia ministerstva spravodlivosti, o ktoré následne požiadali, by bola samotná obhliadka vynútiteľná iba správnym orgánom na to určeným.

Aj tak nás vyvlastnili

Mrázikov znalecký posudok z roku 2015 Latkovci namietajú s rozsiahlymi pripomienkami ako neúplný, na čo aj NDS dvakrát upozornili. Napriek tomu ich na základe tohto posudku vyvlastnili.

„Z NDS nám odkázali: ak bude nová skutočnosť, požiadajte cez právnika o obnovu konania. Ministerstvo spravodlivosti nám potvrdilo, že takou novou skutočnosťou je zlý znalecký posudok, podľa NDS to však nie je nová skutočnosť. Veď je to absurdné. Ombudsmanka Jana Dubovcová dala v našej veci podnet na generálnu prokuratúru, aj poslanec a právnik Peter Kresák (Most-Híd) konštatoval porušenia zákona v náš neprospech. Nič nepomohlo,“ pokračuje Peter Latka.

Keď zúfalí manželia videli, že prvý znalec najatý NDS Marián Mrázik (ktorého nepustili dnu) „opomenul“ v posudku napríklad uviesť pivnicu, zle vypočítal vek stavieb a nesedeli mu ani stavebné materiály, v dôsledku čoho cenu podľa nich výrazne podhodnotil, rozhodli sa, že sami oslovia iného znalca.

„Nikto nám však nechcel urobiť nový znalecký posudok, všetci sa báli konfrontácie s NDS. Až sme cez jedného právnika našli znalca Vladimíra Kubinca z Makova, ktorého posudok je výrazne, asi o 100-tisíc eur vyšší ako ten prvý,“ pokračuje Peter Latka.

NDS argumentuje, že Mrázikov prvý posudok je naďalej relevantný, zákonný, a teda platný.

„Latkovci až rok po tom, ako prijali peňažnú náhradu za vyvlastnenie nehnuteľnosti, požiadali znalca Kubinca o vypracovanie nového znaleckého posudku. Bol značne nadhodnotený, obsahoval markantné chyby a nezrovnalosti. Tie sa vysvetlili tretím, kontrolným znaleckým posudkom, ktorý dala v roku 2018 vypracovať NDS. Jeho závery potvrdzujú, že peňažná náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti bola primeraná, spravodlivá a zákonná,“ uvádza hovorkyňa NDS Michalová.

Manželia Latkovci namietajú, že tretí znalec, ktorý pre NDS vypracoval „kontrolný posudok“, ich zámerne poškodil – štyri roky po vyvlastnení totiž určil nižší koeficient polohovej diferenciácie, ktorý určuje vplyv napríklad polohy na hodnotu nehnuteľnosti. V dôsledku toho sa všeobecná hodnota znížila na podľa nich absurdných 176-tisíc eur, čo je ešte menej, ako určil prvý posudok.

Inými slovami, tretí znalec v roku 2018 nevychádzal z pôvodnej hodnoty územia a nehnuteľnosti, ale zo zníženej, ktorá je už medzičasom dotknutá výstavbou diaľnice, za čo pritom Latkovci nemôžu.

Tak trochu Franz Kafka a jeho Proces…

Tri metre od diaľnice

Aj v tomto prípade je dôležitá časová os. Podobne ako iní susedia, aj Latkovci od roku 2007 investovali do opráv domu, napríklad do nových okien. Podľa nejasných vyjadrení NDS ostávali dlho v ilúzii, že diaľnica sa im vyhne.

Totiž, z územného rozhodnutia z roku 2007, ktoré obsahovalo aj zoznam stavieb určených na asanáciu, sa nedozvedeli, že sa to týka aj ich domu. Ich pozemok sa nachádzal asi tri metre od projektovanej diaľnice. Vydýchli si? Presne naopak, zmocnili sa ich temné predtuchy.

„Boli sme to my, kto od roku 2007 tvrdil NDS, že je hlúposť myslieť si, že môžeme ostať žiť pri diaľnici. Bol by zložitý terén, hluk a podobne. Z NDS nás však spočiatku utešovali tým, že stavba môže ísť „meter popri nás“, že pre nich neexistuje ochranné pásmo a podobne. Vraj majú pripravené, že do našej záhrady tri metre od domu postavia múr. Aký? Pýtali sme sa a nedostali sme odpoveď,“ vracia sa do minulosti Peter Latka.

„Do roku 2012 nás držali v šachu, že tam ostaneme, a vtedy odrazu pretrasovali jednu obslužnú komunikáciu, ktorá už ide cez stred nášho domu,“ dodáva jeho manželka.

Tu sú prvopočiatky nedôvery manželov voči diaľničnej spoločnosti. Ako v Biblii: Dávid zápasí s Goliášom. Až na to, že ten väčší v tomto prípade nemôže prehrať, diaľnica napokon stáť musí. Náklady na vyvlastnenie tvoria síce zlomok jej výstavby, NDS však v žiadnom prípade nechce ustúpením Latkovcom vytvoriť precedens pre ďalšie podobné prípady.

Zdá sa, že všetko je jasné. Rodina z Čadce nesúhlasila s cenou za vyvlastnenie, tá podľa nich nezohľadnila všetok ich majetok, dodnes preto vedú s NDS spory. Aj keď dom už nestojí, aj keď už zaň dostali zaplatené podľa prvého znaleckého posudku.

V hre je ešte čosi iné – manželia Latkovci namietajú, že dom bol zaťažený vecným bremenom v podobe práva na jeho užívanie, ktoré v ňom mala mama pani Ivety Anna Rebrošová. Žiadajú od NDS ocenenie a finančnú kompenzáciu za zánik tohto vecného bremena. Firma sa však bráni.

„Za zánik vecného bremena v podobe doživotného užívacieho práva rodine Latkovcov nepatrí nijaká ďalšia peňažná náhrada, nakoľko prijali peňažné prostriedky za vyvlastnenie. Podľa stavebného zákona sa ďalšia peňažná náhrada poskytne pri zrušení iba takého práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, od ktorého závisí riadne užívanie inej stavby alebo pozemku. Za také právo nemožno považovať vecné bremeno v podobe doživotného užívacieho práva, ktoré vyvlastnením riadne zaniklo,“ tvrdí hovorkyňa NDS Michalová.

Okresný úrad Žilina aj okresný súd Čadca sa s tým podľa NDS vyrovnali tak, že vyvlastnené nehnuteľnosti darovala Anna Rebrošová svojej dcére Ivete Latkovej, ktorá získala za ich vyvlastnenie peňažnú náhradu vo výške 260 407,93 eura a je vecou dobrých mravov, aby poskytla ubytovanie svojej matke.

Inak povedané, podľa NDS by bolo v rozpore s právnym poriadkom vyplácať jednu peňažnú náhradu za vyvlastnenie vlastníkovi a ďalšiu osobe, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené.

Úmorný spor pokračuje 19. marca pojednávaním pred Okresným súdom Bratislava 2.