Každý by mal poznať "svojho" policajta a vidieť ho na ulici. Aj na bicykli

Keď som pred časom kandidoval na primátora mesta, tvrdil som, že každá ulica by mala mať svojho konkrétneho prideleného mestského policajta a obyvatelia by ho mali poznať.

Témou z toho istého súdka je, či by mestskí policajti mali v priaznivom počasí jazdiť po meste na bicykloch alebo nie. Myslím si, že áno.

Nestačí totiž len pocit, že na niektoré miesta v meste dozerá polícia cez kamery a ak je to potrebné, tak prídu na aute. Preventívna prítomnosť policajta v teréne má svoj význam a naviac, výkonu policajnej služby je na prospech, ak policajt svoj rajón nepozná len zo sedadla policajného auta, ale má aj priamy každodenný kontakt s obyvateľmi, prehodí s nimi pár slov. Tak sa dozvie o bezpečnostnej situácii aj to, čo inak nie. Naviac, moja skúsenosť so stretnutí s občanmi je, že mnohí neradí telefonujú policajtom. Prečo je to tak, by vydalo na samostatné zamyslenie.

Z mojich viacerých diskusií s náčelníkom našej mestskej polície som si urobil záver, že nie je priaznivcom myšlienky policajtov na bicykoch. Má na to všelijaké dôvody, no mňa zatiaľ nepresvedčil ani jeden.

Inde s policajtmi na bicykloch nemajú problém

Zaujal ma preto dnešný článok (odkaz na úplný text je na konci) v Košickom Korzári, kde tamojší primátor Richard Raši hovorí:

„Noví príslušníci by mali pracovať priamo v teréne, na najviac vyťažených miestach, čiže v centre mesta a častiach sídlisk so zvýšeným pohybom problémových ľudí. Chceme zvýšiť počet kamier na minimálne 65, nakúpili sme už 12 nových bicyklov pre cyklohliadky. Peniaze dáme aj na oblečenie pre policajtov, bude to z financií pridelených vládou SR na podporu mestskej polície.“

Nasadenie niektorých policajtov na bicykloch má v Košiciach zmysel a malo by aj v Prešove. Jednoducho preto, že do niektorých lokalít sa policajt na aute nedostane a pešo by nestihol toľko, ako na bicykli.

"Poznaj svojho policajta" už funguje, ale nie v Prešove

Mestskú políciu považujem za jeden z kľúčových prvkov pri zabezpčeovaní pocitu bezpečnosti v meste.

Ako som spomenul, obyvatelia by mali poznať svojho policajta, aby presne vedeli, na koho sa môžu obrátiť, s kým môžu konzultovať svoje obavy, postrehy, komu môžu adresovať sťažnosti.

Z pravidelných stretnutí poslancov s obyvateľmi, za účasti zástupcu mestskej polície viem, že u mnohých obyvateľov by záujem o užší kontakt s mestským policajtom bol - a najradšej by sme však policajtov videli v uliciach.

V tomto nás zasa predbehlo Humenné. Tam napĺňajú heslo "Poznaj svojho policajta" doslova.

Propagujú a na mestskej stránke propagujú brožúrku s fotografiami a kontaktami na svojich policajtov.

Ruku na srdce, poznáte tvár a meno aspoň jedného nášho mestského policajta? Nie? Tak pomôcka je v odkaze na konci tohto textu, no mená a ani tváre našich pochodzkárov tam žiaľ nenájdete.

Prešov stagnuje, no dá sa to zmeniť

Mestská polícia je len jednou z oblastí, kde naše mesto stagnuje.

Neprejavuje sa, že náčelník mestskej polície je prezidentom Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska.

Príklady z iných miest ukazujú, že to ide a nestojí to veľa. Len sa tomu treba venovať a chcieť.

Po príklad nemusím ísť ďaleko. „Meniť sa bude v mestskej polícii všetko,“ tvrdí primátor Košíc v dnešnom Korzári. A čo náš primátor?

Bezpečnosť v meste je pre mňa prioritou, viac ako 1,5 milióna eur na prešovskú mestskú políciu nie je práve málo.

"Právne okienko"

Vnímam, že u verejnosti v znalosti kompetencií medzi primátorom a mestským zastupiteľstvom sú medzery.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o obecnej polícii je to presne takto:

"Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo."

§ 3 ods. 1 písm e):

"Obecná polícia vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu."

§ 7 ods. a):

"Príslušník obecnej polície pri plnení úloh je povinný najmä dodržiavať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a v ich rámci sa riadiť pokynmi náčelníka, prípadne pokynmi starostu."