Keď cesta nespája, ale rozdeľuje

„Domy si nedáme, cesty v tesnej blízkosti nechceme“, asi taký bol záver stretnutia obyvateľov dotknutých lokalít, kadiaľ by mala prechádzať diaľnica. Teda ľudí z osád U Ševca, U Manči, Z Bukova či od Špindli.

„Domy si nedáme, cesty v tesnej blízkosti nechceme“, asi taký bol záver stretnutia obyvateľov dotknutých lokalít, kadiaľ by mala prechádzať diaľnica. Teda ľudí z osád U Ševca, U Manči, Z Bukova či od Špindli.

Niektoré domy by sa mali asanovať, niektoré byť doslova zovreté ako v kliešťoch medzi diaľnicou a dvojprúdovou príjazdovou cestou smerom na Žilinu. Tak to totiž predpokladá takzvaný červený variant. Práve ten bol jablkom sváru na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo minulú stredu v čadčianskom dome kultúry. Zúčastnili sa na ňom okrem samotných obyvateľov aj generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Igor Choma, zástupcovia ŽSK, dotknutých firiem a organizácií. Ľudia apelovali na to, že v minulosti sa hovorilo stále o modrom variante, ktorý by ich domy, obrazne povedané, „obišiel“.

Druhá strana poukázala na to, že o tej výhodnejšej trase mohlo v minulosti rozhodnúť mesto. To však tento akoby horúci zemiak hodilo do rúk Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácii SR. A to rozhodlo. Zúčastnení obyvatelia zdôraznili, že nie sú proti výstavbe diaľnice, no sú proti červenému variantu. Zazneli aj slová, že existujú organizácie a firmy, ktoré by dokázali skĺbiť jedno i druhé. Vyjsť občanom v ústrety a viesť diaľnicu tak, aby čo najmenej zasahovala do ich života.

Pripomenuli, že súčasné trasovanie môže značne narušiť statiku ich domov, veď v niektorých lokalitách, napríklad U Manči, boli už niekoľkokrát zosuvy pôdy. Rokovalo sa tiež o odškodnení obyvateľov, náhrade bývania. Vysvitlo, že ani v tomto nie je celkovo jasno. Ľudia, ktorí by z domov mali odísť, nedostali žiadne konkrétne ponuky. Doteraz sa hovorilo len o holobytoch. Obávajú sa aj toho, že prídu o svoje domovy, (ktoré stoja na lukratívnych pozemkoch, čo je však najdôležitejšie, vyrastali v nich celé generácie rodín), „ako pes o chvost“. Príkladom je, napríklad, aj odškodnenie niektorých obyvateľov U Capka, kde sa pred desiatimi rokmi začal stavať tunel.

Dnes je tunel hotový, no niektorí doposiaľ nedostali peniaze ako náhradu škôd, ktoré nastali pri výstavbe. Typickým príkladom je prípad Anny Hadidovej, ktorej značne narušili statiku domu. Na odškodnenie čaká rovných desať rokov. Kým predtým jej po znaleckom posudku mala 150-tisíc korún vyplatiť Slovenská správa ciest, pred pár mesiacmi jej oznámili, že tak má urobiť Národná diaľničná spoločnosť. Anna Hadidová však doposiaľ z týchto peňazí nevidela ani korunu, pričom dom jej doslova ide spadnúť na hlavu. Igor Choma z NDS prisľúbil, že s niektorými obyvateľmi, ktorí sú najviac dotknutí výstavbou, sa znovu stretne. Keďže stretnutie sprevádzali emócie a ľudia ostro kritizovali postup, ako sa s nimi rokuje, padli aj slová, že v každom prípade treba rešpektovať zákon. Dotknutí obyvatelia sú toho istého názoru. Hovoria však, že ten musí dodržiavať aj druhá strana. „Sme takisto obyvateľmi tohto štátu a ten musí rešpektovať aj naše záujmy,“ zaznelo na stretnutí.