Keď Váhostav malým firmám neplatí, zákon im pomôže málo

BRATISLAVA. Predstavte si problém, s ktorým živnostníci a dodávatelia veľkých firiem najmä v stavebníctve bojujú každodenne. Urobíte svoju prácu, ale ten, kto si ju objednal, ju niekoľko mesiacov nezaplatí.

V reťazci veľkých štátnych infraštruktúrnych stavieb ste na poslednom mieste a štát nevie zaručiť, že dostanete riadne a načas zaplatené.

Príkladom takýchto chýbajúcich platieb sú dodávatelia, ktorí pracujú pre Váhostav na stavbe diaľnice Dubná Skala – Turany.

Ich ľudia zamestnaní ako živnostníci už mesiace nedostali peniaze, a preto sa koncom minulého týždňa vyhrážali, že štrajkom ochromia stavbu.

Obštrukcie pri prehliadke

Ak by sa platilo podľa toho, čo je napísané v zmluvách, splatnosti by nemali byť dlhšie ako dva mesiace.

Advokát bnt attorneys-at-law Martin Provazník vysvetľuje, že Obchodný zákonník pripúšťa aj inú dohodu, ale iba vtedy, ak nová zmluva nie je „v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu“, ako by to bolo napríklad pri splatnosti faktúry na 1 rok.

Omeškanú platbu potom môže dodávateľ vymáhať na súde, ktorý o platobnom rozkaze rozhoduje do desiatich pracovných dní. Aj to má však z pohľadu živnostníka domáhajúceho sa svojich peňazí zádrh.

Proti rozhodnutiu sa dá podať odpor, na ktorý už súd zväčša nereaguje tak promptne.

Možnosťou je aj predbežné opatrenie na blokáciu majetku dlžníka.

Viliam Karas, partner advokátskej kancelárie Maple & Fish hovorí, že ak by bolo takéto konanie právoplatne skončené v prospech subdodávateľa, a aj napriek tomu by veľká firma nezaplatila, mohli by ju vylučovať zo štátnych tendrov.

Ešte v horšej situácii je stavbár, ak je podľa zmluvy vyplácaný až potom, ako si objednávateľ príde dielo prehliadnuť. Prehliadku možno ľahko odďaľovať či komplikovať prevzatie diela. „Potom by musel dodávateľ na súdoch prácne dokazovať, že urobil naozaj všetko pre to, aby došlo k prehliadke a prevzatiu diela,“ hovorí Provazník.

Navyše, veľké stavebné kolosy majú zväčša v zmluvách pre seba nastavené lepšie podmienky ako malé firmy, ktoré bojujú o subdodávky.

DPH ostáva na krku malým

Malých stavbárov, ktorým meškajú platby od väčších, navyše tlačí DPH, ktorú musia zaplatiť bez ohľadu na to, či im niekto faktúru preplatil.

Karas si myslí, že ak by sa zákon upravil v prospech firiem, možno by to neodporovalo pravidlám Európskej únie o dani z pridanej hodnoty.

Okrem toho, takéto uvoľnenie by sa dalo aj zneužívať.

Čo teda možno zmeniť? Menší dodávatelia zvyknú navrhovať trestnú zodpovednosť pre neplatičov. Advokát Provazník v tom vidí právnu logiku, len ak by sa prehĺbila trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb.

Trestným činom však už teraz je, ak firma má peniaze na účte, nepotrebuje ich nevyhnutne na svoje podnikanie a nevyplatí svojich kmeňových zamestnancov, vysvetľuje Provazník. Aj prax na stavbách ukazuje, že firmy dlhujú častejšie živnostníkom ako klasickým zamestnancom.

Advokáti sú však k možnosti vyriešiť problém neplatenia zmenou zákona skeptickí. „Pri fungujúcom právnom systéme by to všetko vyriešili súdy,“ hovorí Karas.

Nech to riešia iní

Za veľké diaľničné tendre zodpovedá ministerstvo dopravy. Keď sme sa pýtali na možnosti ochrany najzraniteľnejších dodávateľov v poslednej línii, odkázali nás na iné ministerstvá.

To majú byť tie, ktoré sa zaoberajú podnikateľským prostredím či verejným obstarávaním.

Ministerstvo spravodlivosti reagovalo tým, že už posledné zmeny v Obchodnom zákonníku obmedzili možnosti dohodnúť si v zmluve akúkoľvek dlhú splatnosť faktúr.

S dodatkom, že chystajú zmeny aj v Exekučnom poriadku či v rozhodcovských konaniach a celkovo komplexnú reformu systému vymáhania práva, teda aj pohľadávok.