Kedy sa oplatí nechať sa vyvlastniť?

V januári 2003 som dostala rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov, lebo som nepodpísala kúpnu zmluvu. Nakoľko išlo o líniovú verejnoprospešnú stavbu, v prípade neuzavretia zmluvy Slovenská správa ciest (v zastúpení: SSC - Investorský útvar Banská Bystrica) podľa §108, odst. 2 písm. a) a f) zákona č. 50/76 Zb. v znení neskorších predpisov mohla nechať vyvlastniť dotknuté pozemky.

Nepodpísala som zmluvu, lebo som nesúhlasila s cenou odkupovaných nehnuteľností (14,- Sk/m2). Okrem toho som mala  dať na 8-ich zmluvách overiť podpis u notára za príslušný poplatok. Neponúkli ani výmenu ornej pôdy z katastra za adekvátnu rozlohu ornej pôdy v inej časti pôdneho fondu, ako v prípade výkupu pozemkov v Trnave (významná investícia). Niektorí vlastníci dostali za vyvlastnenú rozlohu pôdy napr. 52,- Sk a platili notárom za overovanie podpisov na kúpnej zmluve zhruba 250,- Sk. Nevedeli, že aj bez podpisu kúpnej zmluvy dostanú rovnakú sumu. Ušetrili štátu 3000,- Sk za jeden návrh na vyvlastnenie nehnuteľnosti. Neboli informovaní, že vlastník pozemku, ktorý sa má vyvlastniť, neplatí žiadne správne poplatky. Podľa sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch (zák. č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov), položky 62 písm. b) (jeho V. časť), je spoplatnený iba návrh na vyvlastnenie nehnuteľnosti, a to v sume 3000,- Sk. Návrh na vyvlastnenie nehnuteľnosti podáva orgán štátnej správy, fyzická alebo právnická osoba, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť, teda nie doterajší vlastník.

Bez ďalšieho komentára každý pochopí, že zákony diskriminujú vlastníkov. Poľnohospodár kupuje ornú pôdu za trhovú cenu a vyvlastnia mu za pár korún bez jeho súhlasu. Niečo mi to pripomína.

Ema

Naša čitateľka presne opísala okolnosti okolo spoplatnenia procesu vyvlastnenia a jeho porovnanie so situáciou, keď vlastník podpíše kúpnu zmluvu. V drvivej väčšine prípadov je navrhovaná kúpna cena rovnaká ako náhrada za vyvlastnenie, pretože je v obidvoch prípadoch určená podľa vyhlášky ministerstva financií č. 465/1991 Zb.

Ak vám hrozí vyvlastnenie, v niektorých prípadoch sa oplatí nechať sa vyvlastniť. Najmä ak vám vyhovuje ponúkaná kúpna cena, prípadne nevidíte žiadnu možnosť získať vyššiu cenu za nehnuteľnosť alebo vám nebude chýbať, prípadne sa nechcete z rôznych dôvodov o svoj majetok súdiť. V tomto prípade nepodpisujte s investorom žiadnu kúpnu zmluvu. Investor vám totiž spravidla návrh kúpnej zmluvy posiela iba preto, lebo je povinný mať vo vyvlastňovacom konaní dôkaz, že urobil krok k dohode.

Ak vám totiž ponúkaná cena z nejakého dôvodu vyhovuje, podpísaním kúpnej zmluvy by ste v podstate "prerobili". Keďže ide o kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, musí byť podpísaná pred notárom. Zaplatíte teda notárske poplatky za overenie podpisu na každom exemplári zmluvy. Prirátajte si aj poštovné poplatky za doručenie zmlúv späť investorovi. Navyše vám to zaberie nemálo času. V niektorých prípadoch sa stáva, že na poplatkoch zaplatíte viac ako vám investor vyplatí za odkúpenú nehnuteľnosť. Stáva sa to najmä vtedy, ak ste iba podielovým spoluvlastníkom, prípadne ide o záber malej časti pozemku. V popisovanej situácii ešte musíte rátať s tým, že peniaze dostanete spravidla až po dosť dlhej dobe od povolenia vkladu v katastri. V nepriaznivom prípade, ak sa investor pri vytváraní zmluvy pomýli alebo je zmluva neakceptovateľná katastrom, čaká vás ďalšie kolo poplatkov.

Na porovnanie, ak na zmluvu nezareagujete (čo nie ste povinná a stojí to ďalšie peniaze na poštových poplatkoch), dostanete čoskoro predvolanie na ústne konanie vo veci vyvlastnenia vašej nehnuteľnosti. Ak nezareagujete a neprídete, je aj bez vašej prítomnosti vydané rozhodnutie o vyvlastnení. Rozhodnutie vám príde poštou. Či ho prevezmete alebo nie, je jedno. Tak či tak nadobudne právoplatnosť a potom spravidla do 30-tich dní dostanete avízo o platbe za vyvlastnenú nehnuteľnosť.

Prečo je niekedy výhodnejšie nechať sa vyvlastniť? Po podpise kúpnej zmluvy s investorom už prakticky neexistuje cesta ako sa dostať späť k predanému majetku. Naproti tomu, ak je váš majetok vyvlastnený a vy sa odvoláte, po zamietnutí vášho odvolania sa v lehote dvoch mesiacov môžete obrátiť na súd. Tiež platí, že ak sa v stanovenej lehote (môže byť dlhá najviac dva roky) nezačne s využívaním vyvlastnenej nehnuteľnosti na účel pre ktorý bola vyvlastnená, musí byť vyvlastňovacie rozhodnutie na žiadosť pôvodného vlastníka zrušené. Takú žiadosť však možno podať len do dvoch rokov od uplynutia stanovenej lehoty a ako pôvodný vlastník musíte samozrejme vrátiť prijatú náhradu od investora - čiže si navzájom usporiadať vzťahy.

Za návrh na vyvlastnenie sa platí tzv. správny poplatok. Platí ho ten, kto potrebuje vyvlastnením získať nehnuteľnosť. Ak ide o štátnu organizáciu, je od platenia poplatkov oslobodená. Vyvlastňovaný vlastník neplatí vo vyvlastňovacom konaní žiadne správne poplatky.