KIA, KIA, tramtária

Nápad Pavla Ruska obdarovať "korektných majiteľov pôdy", ktorý masívne uvítal aj Ján Slota, posúva príbeh investície KIA k žánru nespútanej zábavy. Keby sa táto idea nekrížila s legislatívnym návrhom na podstatné oslabenie práv súkromných majiteľov pri vyvlastňovaní pozemkov, dalo by sa aj celkom dobre smiať. Ale nedá. Komická a tragická linka splývajú do celku, ktorý spája leitmotív - ak nám chcú politici dobre, pripravme sa na najhoršie.

Treba veriť, že Ivan Mikloš dnes na vláde nápor kolegu Ruska odrazí. Nielen preto, že údajne hrozí situácia, keď sa o "kompenzáciu" budú hlásiť i už finančne vyrovnaní vlastníci pôdy pod Peugeotom. Obdarovať tých, ktorí predali štvorcový meter za výkričnú, tzv. znaleckú cenu, sa totiž prieči aj spravodlivosti; skupina vlastníkov, ktorá išla do sporu so štátom, si svoj zisk poctivo zarobila, pretože niesla aj riziko. To, že za odškodnenie lobuje blok Rusko-Slota, teda tí dvaja, ktorí kedysi prisahali, že cez úradnú cenu vlak nejde, je nielen bizarná pointa, ale i dôvod sa pýtať, prečo tých 170 štvorcových metrov pod infraštruktúru, kde údajne hrozí ďalšie predraženie, nevykúpili ešte skôr než vlastníci, ktorí vydržali, zdvihli trhovú cenu.

Podpísanie zmluvy o investícii na obrovskom množstve nevysporiadaných pozemkov je lapsus, k akému by v normálnom štáte nemalo dôjsť. Nech je KIA akokoľvek lukratívny biznis, existujú princípy, ktoré presahujú počet vytvorených pracovných miest, i rast exportu a konzumu. Preto treba zásadne odmietnuť i novú vyvlastňovaciu legislatívu. Štát má dostatok času vykúpiť vopred pôdu pre všetky automobilky, ktoré ešte na Slovensku nepodnikajú. To v najhoršom prípade; stokrát rozumnejšie je však utlmiť celú investičnú psychózu, ktorú tu indukoval Pavol Rusko. Daňová reforma, lepší Zákonník práce a členstvo v EÚ sú stimuly, ktoré postačujú ešte i vtedy, ak uplácajú susedia. Je nemravné a protisystémové robiť štátnu politiku z korumpovania kapitálu a z likvidácie pilierov súkromného vlastníctva.

Podrobne monitorujeme:

Žilina, KIA