Klamár predsedom parlamentu

Rozumieť súčasnej opozícii je niekedy naozaj veľmi zložité. Pred dvoma týždňami sa pokúsila kvôli Paškovi odvolať Fica a včera väčšina opozičných poslancov zahlasovala pri voľbe Paškovho nástupcu za Ficovho nominanta Pellegriniho. A zvolila usvedčeného klamára za predsedu NR SR.

Opoziční politici nemali voči Pertrovi Pellegrinimu žiadne vážnejšie výhrady ani vo svojich verejných vyjadreniach. Igor Matovič ho dokonca označil za „normálneho chlapíka“. Svojím spôsobom má pravdu. Pellegrini pôsobí dojmom milého chlapíka. Keď ho stretnete na chodbe parlamentu, usmeje sa na Vás a priateľsky Vás pozdraví, inštinktívne spravíte to isté. Keď ho počujete hovoriť, nemáte pocit, že trepe. Skrátka, nie je to žiadny arogantný paška, ani snaživý neschopný kolesík. Je pravdepodobné, že na novom poste bude lepší ako jeho predchodca, a je celkom dobre možné, že raz z neho bude nielen Paškov, ale aj Ficov nástupca. Je to však pre opozičného poslanca dostatočný dôvod voliť ho za predsedu parlamentu?

Za zvolenie Pellegriniho hlasovalo 120 zo 136 prítomných poslancov. Ak medzi nimi bolo všetkých 83 poslancov vládneho Smeru, muselo zaňho hlasovať aj 37 zo 67 poslancov opozície. Zjavná väčšina.

Hlasovanie opozície za vládneho kandidáta na post predsedu parlamentu by v inej situácii snáď mohlo byť prejavom snahy o vyššiu politickú kultúru a menej konfrontačné vzťahy na politickej scéne. Avšak po tom, čo predseda parlamentu abdikoval v dôsledku tlaku verejnosti vyvolaného korupčnou CT kauzou, je úplne absurdné, ak opozícia podporí vládneho kandidáta. Ak to nemá byť vysielanie balónikov o možnosti prisadnutia si do vládneho kočiara so Smerom po nasledujúcich voľbách, tak je to úplne nezrozumiteľné gesto. Smer má dostatok poslancov, aby si svojho predsedu parlamentu zvolil aj sám. A nešlo predsa ani o voľbu medzi Paškom a Pellegrinim. Rozhodol Fico. Prikladať ruku k dielu bola zo strany opozície nepochopiteľná nadpráca.

A keby len to. Pellegrini je problém nielen vzhľadom na Fica a Pašku, ale aj sám o sebe. V júli 2008 ako poslanec Smeru predložil pozmeňujúci návrh k novele cestného zákona, ktorým doňho zakomponoval rozšírenie pôsobnosti protiústavného zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá na ďalšie úseky diaľnic a ciest. V odôvodnení svojho pozmeňováku to zatajil a tvrdil, že ide len o previazanie dotknutých zákonov. Po slovensky povedané KLAMAL. A klamal tak presvedčivo, že mu to väčšina vtedajšej opozície zbaštila a za jeho pozmeňovák zahlasovala. Zahlasovala tak za rozšírenie pôsobnosti zákona, ktorý sama ostro kritizovala, dokonca ho napadla na ústavnom súde. A ústavný súd neskôr konštatoval, že bol naozaj protiústavný. Pritom to, že je ten zákon protiústavný, vedeli všetci úplne od začiatku. Vrátane jeho predkladateľov.

Človek, ktorý v parlamente klamal, aby pomohol rozšíriť vedome protiústavné stavanie diaľnic na cudzích, ešte nevyvlastnených pozemkoch, nemá čo robiť na čele parlamentu. To, že to inak vidia smeráci, ma neprekvapuje ani trochu. Ale že je to jedno aj väčšine opozičných poslancov, ma predsa len trochu zaráža.