Kľúčovú diaľnicu v Turci zaplatí súkromná firma

Štát má pri dostavbe diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc problémy s financovaním. Najproblémovejším úsekom zostalo 13 kilometrov z Turian do Hubovej, kde po zosuve pôdy nie je jasná trasa, termíny a chýba aj celá suma vo výške asi 600 miliónov eur.

V štátnej kase financie voľné nie sú a Slovensku sa minuli aj eurofondy. Podľa informácií Pravdy rezort financií už počíta s tým, že cesta sa začne za súčasnej vlády stavať ako tretí verejno-súkromný diaľničný PPP projekt.

Takto sa postavila nitrianska R1 a ide sa stavať aj obchvat Bratislavy cez D4 a rýchlostnú cestu R7 na Dunajskú Stredu. Cestu zhotoví a zaplatí súkromný staviteľ a štát jej výstavbu, prevádzku a údržbu spláca 30 rokov cez ročné splátky. Výhodou je postupné zaťaženie verejných financií a lacnejšia prevádzka súkromníkom. Štát na druhej strane preplatí financovanie.

Nový obchvat Bratislavy, ktorého výstavbu zrejme rezort dopravy definitívne potvrdí koncom tohto týždňa, odborníci pri predpokladanej premávke 45-tisíc áut denne ako PPP projekt podporili. Po ceste prvej triedy medzi Turanmi a Kraľovanmi však v roku 2015 denne v priemere jazdilo len asi 10-tisíc automobilov. Podľa Ľubomíra Palčáka, šéfa Výskumného ústavu dopravného v Žiline, však je intenzita dopravy len jedným zo zásadných parametrov. „Pri rozhodovaní štátu hrá významnú úlohu objem celospoločenských prínosov stavby počas svojej životnosti. Všetky socioekonomické prínosy cestných projektov, s výnimkou prevádzkových nákladov správcu, sú viazané na ich užívateľov, teda vodičov a pasažierov. Vo všeobecnosti rastú užívateľské prínosy lineárne s nárastom dopravy,“ hovorí Palčák.

Podobne to vidí aj ministerstvo dopravy. „Intenzita dopravy je jedným zo základných vstupných dát, ktoré majú vplyv na socioekonomické benefity, ktoré diaľnica po svojom dokončení prinesie. V žiadnom prípade však nejde o jediný faktor, ktorý ma vplyv na celkový výsledok posúdení,“ uvádza ministerstvo.

Na porovnanie, po rýchlostnej ceste R1 medzi Tesárskymi Mlyňanmi a Čaradicami dosahujú intenzity dopravy necelých 12-tisíc vozidiel, a predsa sa aj tu zvolil PPP projekt. V prípade úseku z Turian do Hubovej navyše ide o dokončenie plynulej diaľnice z Bratislavy do Košíc. Zároveň ide o časť D1, ktorá bude zrejme hotová ako posledná. Denník Pravda ako prvý už informoval, že zosuv pôdy pri Šútove mení povrchovú trasu 13-kilometrového úseku Turany – Hubová na trasu so 6-kilometrovým tunelom Korbeľka, čím sa dostavba posúva z roku 2019 na 2024. Korbeľka by mala nahradiť pôvodne nakreslený tunel Rojkov (1,8 km). Ďalší zosuv pôdy pri Ružomberku tiež spôsobuje meškanie aj na nadväzujúcom 15-kilometrovom úseku Hubová – Ivachnová. Zvažuje sa, že tunel Čebrať pri Ružomberku bude mať až 3,6 km namiesto pôvodných 2 kilometrov a úsek sa dokončí s ročným meškaním asi v roku 2018.

Eurofondy do roku 2020 sa už vyčlenili na rozostavené úseky D1, obchvat Prešova a Košíc, kysuckú D3 a zvolenskú R2. Karty pri financovaní D1 z Turian do Hubovej ešte môžu zamiešať eurofondy po roku 2020. Slovensko lobuje, aby nám Brusel ešte eurofondy pridelil, ale isté to nie je. Úsek je navyše problematický z hľadiska dosahov na životné prostredie a pri stavbe z eurofondov by vážnejšie výhrady z Bruselu mohli spôsobiť ďalšie meškanie.

Do úvahy pripadalo ešte financovanie zo štátneho rozpočtu. Minister financií Peter Kažimír však naznačil, že nechce, aby diaľničné plány zvyšovali oficiálny verejný dlh krajiny. Minister vyvolal diskusiu o výnimke v dlhovej brzde, vďaka čomu by štát mal získať 700 miliónov eur na investície do veľkých infraštrukturálnych projektov. Zmenu ústavnej dlhovej brzdy však opozícia nateraz odmieta.

Nateraz zostal PPP projekt. „Treba zvážiť, aké úseky chceme stavať touto formou, pretože nie všetky sú na ňu vhodné a musia vykazovať nejakú návratnosť. Ak sa pozrieme na vyťaženosť jednotlivých úsekov, určite nám PPP nevyjde napríklad na tunel pod Donovalmi. Určite však vyjde na tunel pod Karpatmi,“ povedal minister dopravy Roman Brecely (Sieť). Minister však verí, že Slovensko dostane od Európskej únie viac peňazí. „Je tu šanca, že by sme dostali prostriedky z Európskej únie. Určite sa budeme usilovať o prostriedky, ktoré budeme potrebovať na zvýšené náklady. Ostatné sa uvidí. Ak bude treba, budeme presúvať peniaze aj medzi jednotlivými operačnými programami, ale v tom chceme byť flexibilní,“ uviedol.

Jednou z možností financovania diaľnic a rýchlostných ciest z európskych peňazí je použitie Nástroja na prepájanie Európy (CET). Štát však touto formou môže na cestnú infraštruktúru použiť len 87,4 milióna eur, z ktorých je už 47,6 milióna eur určených na cestný most v Komárne. Štát môže rovnako čerpať financie z tzv. Junckerovho balíčka. „Tento nástroj je vhodný najmä na lokality, ktoré sa nachádzajú v rozvinutejších regiónoch EÚ, ktoré majú obmedzený prístup k eurofondom. Členské krajiny môžu využiť aj výhodné úvery a garancie Európskej investičnej banky,“ povedal Andrej Králik, vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Štvorprúdovka medzi Turanmi a Hubovou povedie náročným geologickým územím. „Sťažené podmienky výstavby diaľničných úsekov D1 vychádzajú z geologického profilu územia, z prirodzenej stability horninového prostredia a geodynamiky pri jeho povrchovom alebo hlbinnom narušení. Územný reliéf v celom pásme trasovanej diaľnice D1 v údolnej nive Váhu je výrazne členitý, s morfologickými aktívnymi tvarmi so strmými a skalnými bralami s hlbokými eróznymi údoliami,“ dodal Palčák.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.