Koalícia s opozíciou predĺžili úsek, na ktorom môžu diaľničné buldozéry rozryť súkromné pozemky, o ďalších 300 kilometrov

Opakované „jednorazové“.

Do nového zákona o cestnej premávke sa dostali ustanovenia, ktoré sú stelesnením najhorších tradícií slovenského parlamentarizmu. Zákonodarná perfídnosť tu nadobudla podobu čistého svinstva.

Keď v máji vyšlo najavo, že minister Vážny pripravuje novelu zákona, ktorou sa mali z „jednorazových mimoriadnych opatrení“ v príprave diaľnic stať opatrenia opakované, vzbudilo to pozornosť. Vládna moc vtedy pochopila, že tadiaľ cesta nevedie. A povolala do akcie poslanca Pelegriniho, aby svoj cieľ presadila jeho pozmeňovacím návrhom. Ako Pelegrini priznal, predložil ho „na základe dohody s ministerstvom dopravy“.

Jeho pozmeňovacím návrhom sa do zákona o cestnej premávke dostalo ustanovenie, ktorým sa dopĺňa „zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest“. Ide o návrh, o ktorom je ťažké povedať, či má odpudzujúcejší obsah, alebo formu, v akej sa uplatnil.

„Vďaka“ zákonu č. 669/2007 sa môžu stavať diaľnice aj na pozemkoch, ktoré patria občanom tohto štátu, a to na úseku dlhom 157 kilometrov. „Vďaka“ Pelegriniho návrhu zákon o cestnej premávke jeho pôsobnosť predĺžil o dve tretiny, lebo úsek, kde môžu vojsť buldozéry na súkromné pozemky, natiahol o ďalších 300 kilometrov. Toľko k obsahu a teraz k forme.

To, čo by slušná vláda nikdy neurobila, vláda Roberta Fica urobila za priťažujúcich okolností. Všetci sa ešte pamätáme na výstrahu prokurátorov, že poslanci by nemali prijímať rovnaký zákon, akým sa už zaoberá Ústavný súd a ešte o ňom nerozhodol. Výstrahu, ktorú vzala koalícia vážne, keď sa mala zaoberať ústavným zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, nemala ani v päte, keď o stovky kilometrov predĺžila svoje „jednorazové“ opatrenie. Nemožno si nevšimnúť, že svoje dielo vykonala spôsobom, ktorý nepatrí medzi prijateľné legislatívne praktiky. Zákonom o cestnej premávke totiž zmenila zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach. Podľa ministra Vážneho vraj „zákon umožňuje, aby sa cez jeden zákon vstupovalo do druhého“. Český Ústavný súd už takúto legislatívnu prax označil za protiústavnú.

Napokon treba povedať, že parlamentná opozícia v tomto prípade totálne zlyhala. V stenografickom zázname schôdze je zapísané, že na vystúpenie poslanca Pelegriniho reagoval faktickou poznámkou bývalý minister vnútra Pado. Exminister teda počul pozmeňovací návrh vládneho poslanca, ale z obsahu jeho poznámky vyplýva, že mu vôbec nedošlo, čo vlastne obsahuje. A nedošlo to ani poslaneckým klubom SDKÚ a SMK, ktoré prakticky kompletne (okrem neprítomných a nehlasujúceho poslanca Janiša či poslanca Pásztora, ktorý sa zdržal) hlasovali za Pelegriniho pozmeňovací návrh. Z KDH zaň hlasoval „iba“ predseda Hrušovský, ostatní sa zdržali.

Obsah Pelegriniho návrhu i spôsob, akým ho koalícia presadila, je hanebný. Za to, ako zo seba opozícia nechala urobiť spolok hlupákov, sa môže iba hanbiť.