Koľko je pokuta za čiernu stavbu?

Aká je v súčasnosti pokuta za čiernu stavbu?

Menila sa jej výška spolu so zmenou sadzobníka správnych poplatkov od 1.10.2012? V médiach som počula o sume 3000 EUR, oficiálne to však neviem nikde nájsť.

Dobrý deň,

na Vašu otázku ohľadom výšky sankcie za započatie stavebných prác bez stavebného povolenia (laicky často používané ako „čierna stavba“) zaujímam nasledovné stanovisko.

V otázke správne uvádzate skutočnosť, že s účinnosťou od 1. októbra roku 2012 prišlo k zmene zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch (ďalej len “Zákon”).  O nováciu sa pričinil zákon NR SR č. 286/2012 Z.z., pričom novelizácia sa dotkla aj piatej časti prílohy k Zákonu, ktorá sa zaoberá stavebnou správou v položkách 59 až 62b.
 
Obávam sa však, že nie celkom správne si daný Zákon vykladáte. Vami dotazovaná “pokuta za čiernu stavbu” nemá nič spoločné s uvedeným Zákonom a preto jeho novácia na ňu nemohla a ani nemôže mať žiadny vplyv. Venuje sa totiž iba poplatkom, ktoré ste povinný uhradiť správnemu orgánu (stavebného úradu) za žiadosti, prípadne rozhodnutia a iné listiny, ktoré potrebujete ku stavbe.
 
Pokutu za čiernu stavbu označujeme v právnickej terminológii ako sankciu pokuty za priestupok na úseku stavebnej správy a zaoberá sa ňou tretia časť zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (StZ).
 
Podľa StZ rozlišujeme dva druhy protiprávneho konania:

• § 105 priestupkový delikt, ktorého sa dopustí občan – stavebník, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom,
• § 106 správny delikt, ktorého sa dopustí väčšinou zhotoviteľ stavby, teda právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie.

Musím upozorniť, že StZ v platnom znení stále pracuje s našou predošlou menou (slovenskou korunou) a preto je potrebné si uvedené pokuty prepočítať konverzným kurzom 1 € = 30,1260 SKK.
 
Predpokladám, že Vaša otázka smerovala k pokutám udeľovaným občanom, preto budeme pracovať s § 105 StZ, ktorý uvádza:
 
(1) Priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000 Sk sa potresce ten, kto

a) uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním,
b) uskutočňuje terénne úpravy a práce podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním,
c) nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu,
d) neudržiava stavbu napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu stavebného úradu,
e) znemožňuje vstup na vlastný pozemok alebo na vlastnú stavbu oprávneným osobám (§ 134) alebo oprávneným zamestnancom orgánov štátnej správy, ktorí plnia úlohy vyplývajúce z tohto zákona a týkajúce sa tohto pozemku alebo stavby,
f) vykonáva vedenie uskutočňovania stavby a napriek výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu neplní svoje povinnosti,
g) uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez povolenia alebo v rozpore s ním.

(2) Priestupku sa dopustí a pokutou do 25 000 Sk sa potresce ten, kto

a) ako stavebník mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
b) užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním,
c) odstráni stavbu bez povolenia príslušného orgánu,
d) napriek výzve stavebného úradu predlžuje bez vážneho dôvodu dokončenie stavby nad lehotu určenú v stavebnom povolení,
e) nepredloží v určenej lehote dokumentáciu potrebnú na nevyhnutné úpravy alebo nevykoná nariadené nevyhnutné úpravy (§ 87).

(3) Priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto

a) vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takého rozhodnutia alebo v rozpore s ním,
b) ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
c) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné,
d) napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu stavebného úradu neudržiava stavbu do tej miery, že jej stav ohrozuje životy alebo zdravie osôb,
e) v určenej lehote nevykoná rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.

Občanovi stavebníkovi teda za započatie stavebných prác bez stavebného povolenia – tzv. čiernu stavbu (pokiaľ zákon neustanovuje iba ohlasovaciu povinnosť) hrozí sankcia pokuty až do výšky 1 milióna slovenských korún, čo je v prepočte 33 193, 92 €.
 
V prípade ak by stavebné práce bez stavebného povolenia boli občanom – stavebníkom započaté v chránenom území alebo v ochrannom pásme či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie (najmä na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku) pokuta by sa mohla vyšplhať až do výšky 5 miliónov slovenských korún (165 969, 59 €).
 
Informácia, ktorú ste zachytili v médiach sa teda nezakladá na pravde. Mohla byť však kľudne informáciou vytvorenou priemerom z uložených pokút za nejaké obdobie v nejakom regióne, pretože správne orgány neukladajú občanom samozrejme hneď tie maximálne sadzby z pokút.
 
Podľa §12 ods. 1 zákona o priestupkoch (analogicky vzťahuje aj na ukladanie pokút podľa StZ) totiž orgán pri určení výmery sankcie prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
 
Záverom dodávam, že zákonom NR SR č. 262/2011 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra roku 2011 prišlo k novácii Trestného zákona, ktorá by mala mať za úlohu eliminovať práve tieto stavby postavené bez stavebného povolenia, avšak na cudzích pozemkoch.
 
Podmienkou na naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a Trestného zákona je, aby stavba alebo jej časť bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom nesmie ísť o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov a aby bola takýmto počínaním spôsobená vážna ujma na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb.
 
Za tento trestný čin po dokázaní viny hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky a v prípade ak dôjde k recidíve konania behom 24 mesiacov, trestná sadzba sa zvyšuje na tri až päť rokov.
 
V uvedenej novácii Trestného zákona však vidím predsa len aj drobné negatívum, pretože keď poverený príslušník policajného zboru začne vo veci trestné stíhanie, správny orgán v zmysle zásady “ne bis in ibidem” musí priestupkové konanie zastaviť a tým pádom sa stavebník vyhne hrozbe udelenia vysokej pokuty. Bude mu však hroziť väzenie alebo alternatívny trest.
 
S úctou
 
Erik Múcska