Konečne primeraná náhrada za vyvlastnenie?

Foto: vyvlastnenie.sk

Práve cez vašu spálňu má viesť nový diaľničný privádzač. Roky budované vlastníctvo tak bude zrovnané so zemou a ustúpi silnejšiemu záujmu, ako je vaše vlastnícke právo. Záujmu verejnému. Vyše 10 rokov nič nenútilo štát, alebo vo verejnom záujme konajúcich investorov, uplatňovať staroveké oko za oko, zub za zub. Vyše 10 rokov tieto subjekty vo väčšine prípadov používali na ocenenie vašej nehnuteľnosti vyhlášku Min. financií 465/1991 Zb. Na vyhlášku odkázal stavebný zákon, aby sa tak vyrovnal s ústavnou požiadavkou vyvlastnenia za primeranú náhradu. A to i napriek tomu, že so samotným vyvlastňovaním a oceňovaním vyvlastňovaných pozemkov nemala vyhláška nič spoločné. A to i napriek tomu, že vyhláška bola prijatá k zákonu, ktorý bol zrušený zákonom 18/1996 Z. z. o cenách. Práve ten zákon v §1 ods. 3 výslovne ustanovil, že sa nevzťahuje na náhrady pri vyvlastnení.

Od roku 1996 sa tak ceny pri vyvlastňovaní riadia predpisom, ktorý, hoci stále súčasťou právneho poriadku, už nemal praktickú záväznosť. Ceny z vyhlášky sa počas tohto obdobia ani raz nezmenili, možnosť zvýšiť cenu pozemkov výnimkou udelenou na ministerstve sa podarilo len zriedkavo. Cena, ktorú ste dostali pri vyvlastnení, často nestačila na to, aby ste sa mali kam presťahovať. A to je práve najvýraznejší negatívny prejav zásahu do vlastníckeho práva. Verejný záujem zaiste existuje, otázne je, či sa má uplatňovať aj za predpokladu, že pošliapeme záujem súkromný. Ak vám investor ponúkne za váš dom a pozemok čiastku, za ktorú sa budete môcť presťahovať do bytu na sídlisku, primeranosť náhrady je iluzórna. A keďže to príslušný rezort životného prostredia a jeho úradníkov vyše desať rokov netrápilo, museli sa do riešenia zapojiť osoby, ktorých sa vyvlastňovanie dotklo osobne. Aktivita občianskej iniciatívy Za spravodlivú zmenu právnej úpravy vyvlastňovania vo verejnom záujme napokon dosiahla aspoň to, že v novele stavebného zákona vypustil parlament odkaz na predmetnú vyhlášku. Namiesto neho sa do novely zákona 417/2003 Z. z. dostala formulácia, podľa ktorej sa primeranosť peňažnej náhrady posudzuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Trhovou cenou potom bude pri vyvlastňovaní cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Od 1. novembra 2003 by sa tak verejný a súkromný záujem mali dostať, aspoň pri vyvlastňovaní, do akej-takej rovnováhy. Možno malý krok pre ľudstvo, ale významný krok pre pár jedincov, ktorí dokázali tento nepriaznivý pomer zmeniť.

Kým k tejto aktivite musel byť rezort životného prostredia, už druhé volebné obdobie spravovaný SMK, vyslovene dokopaný, iný rezort v pôsobnosti strany je súkromnému záujmu naklonený viac než dosť. Práve minulý týždeň schválil parlament v treťom čítaní návrh zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva o navrátení vlastníctva k pozemkom.

Za pôsobenia minulej vládnej koalície bola práve pôda tzv. neznámych vlastníkov predmetom koaličného sporu medzi SDĽ a SMK. Etnický rozmer sporu dodali tvrdenia o tom, že pôda, ktorá v súčasnosti patrí štátu, bude prevedená do vlastníctva predovšetkým obciam na južnom Slovensku. Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Františka Hideghétyho pre SME (25.10. 2003) je na Slovensku „578 535 hektárov poľnohospodárskej pôdy nezistených vlastníkov, z toho na juhu krajiny asi 150-tisíc hektárov“.

Podľa návrhu zákona, ktorým sa ešte bude zaoberať prezident, budú môcť pozemky, ktoré sú v poľnohospodárskom, resp. lesnom pôdnom fonde a na ktoré neboli uplatnené vlastnícke nároky v stanovenej lehote, získať ich pôvodní majitelia. Za podmienky, že sú občanmi SR, majú tu trvalý pobyt a ich majetok prešiel na štát (inú PO) v období rokov 1948 až 1990 zo zákonom vymenovaných dôvodov. V prípade, že tieto osoby svoje právo do konca roku 2004 nevyužijú, mala by zvyšná pôda vo vlastníctve štátu, ktorá nie je potrebná na výstavbu objektov a infraštruktúry celospoločenského významu, prejsť do vlastníctva obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádza.

Oba zákony ilustrujú rozporuplné pôsobenie SMK. Na jednej strane, v prípade reštitúcií pôdy a jej prevodu do vlastníctva obcí je strana natoľko aktívna, že ich prijatie bolo podmienkou vstupu do vládnej koalície, v druhom prípade ju k aktivite v prospech občanov musia dotlačiť občianski aktivisti spolu s Legislatívnou radou vlády. Po schválení zriadenia „maďarskej“ univerzity v Komárne sa tak SMK podarilo naplniť ďalšiu významnú volebnú prioritu. Zostáva jediná. Bojovať až do krvi za záujmy poľnohospodárov.