Kto ryžuje na mýte? Kamionisti platia viac, štát má peňazí menej!

Peniaze z elektronického mýta sa záhadne strácajú. Hoci kamionisti platia dva razy toľko, v pokladnici zostáva menej peňazí ako pred zavedením mýtneho systému.

Nezvládol: Správa NKÚ konštatuje, že vtedajší minister dopravy Ľubomír Vážny prípravu a zavedenie mýta nezvládol a tým ho predražil. Znalec: V autách sedia aj ľudia audítora za 2,5 milióna eur a kontrolujú, či mýtny systém funguje. Do stratena: Ak kamionista nezaplatí mýto, dostane pokutu. Mýto však nemusí doplatiť, čo navrhuje NKÚ. Od buka: Pri zavádzaní mýta za prvej Ficovej vlády bol šéfom NDS Igor Choma, vľavo. NKÚ zistil, že niektoré ceny za mýto si vycucali z prsta. 

Zavedenie elektronického mýta sa ukazuje ako nie veľmi výhodné. Jediný, kto na ňom zarába, je firma SkyToll, ktorej papieroví majitelia sedia na Panenských ostrovoch. Štát je v hlbokom mínuse.

Na údržbu a výstavbu diaľnic zostáva menej peňazí, ako ich mala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) pred zavedením mýta. Mýto je v princípe také drahé, že aj keď kamionisti platia dvojnásobok, peňazí zostáva menej.

Nevýhodnosť systému skonštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojej správe. Za päť rokov fungovania každý pracujúci človek na Slovensku zaplatil za mýtny systém neuveriteľných 220 eur.

Viac znamená menej

Počty nepustia. Posledné údaje potvrdené nezávislým audítorom sú z roku 2013. Kamionisti zaplatili na mýte celkovo 158 miliónov eur, no náklady na ich výber boli 126 miliónov eur. Teda za každé vybraté euro na mýte až 80 centov odplávalo preč. Oproti tomu diaľničné nálepky pre osobné autá vyzerajú ako dokonalosť sama.

Pri nich bol výber 52 miliónov eur a náklady na známky dosiahli 3,2 milióna eur, teda za každé euro odišlo preč iba 16 centov. A to hlavnou myšlienkou zavedenia mýta bolo zvýšenie množstva peňazí na diaľnice.

Kým v roku 2009 väčšinu peňazí, ktoré zostali štátu, zaplatili kamionisti (61 percent), tak v roku 2013 vplyvom drahého mýtneho systému viac čistých peňazí priniesli pre diaľničnú spoločnosť majitelia osobných áut do 3,5 tony prostredníctvom diaľničných nálepiek - 53 percent.

Nepriaznivé čísla sa trochu zmenili za rok 2014. Po dvojtýždňových urgenciách Národná diaľničná spoločnosť zverejnila aj neauditované čísla za rok 2014. „Výnosy z mýta za minulý rok dosiahli 185 miliónov eur,“ uviedol hovorca NDS Michal Fúrik.

Náklady sa vyšplhali na 93 miliónov eur, takže efektivita sa mierne zvýšila. Výber mýta zhltne „iba“ polovicu peňazí, ktorú zaplatia kamionisti.

Najdrahšie v okolí

V porovnaní s Českom a Poľskom, kde mýtny systém budovali v podobnom čase ako Slovensko, vychádza naše mýto ako najdrahšie a najmenej efektívne. V Poľsku napríklad ročné náklady na prevádzku mýta v posledných dvoch rokoch vychádzajú zhruba na 30 percent, v Českej republike im z mýta zmizne trochu menej ako polovica vyzbieraných peňazí. NDS sa porovnávaniu s inými krajinami bráni.

„Podľa našich skúseností nie všetky krajiny zverejňujú všetky nákladové položky, preto nemusia obsahovať náklady na vybudovanie systému, prevádzku zákazníckych miest, náklady na vymáhanie nedoplatkov, náklady spojené s nákupom a prevádzkou palubných jednotiek,“ upozornil Michal Fúrik z NDS.

Práve preto sme od oslovených krajín vyžiadali kompletne všetky náklady. Údaje za Česko a Poľsko sú v rovnakom formáte, ako vyčíslil slovenský Najvyšší kontrolný úrad. „Uvedené sú kompletné náklady, ktoré zahŕňajú okrem platieb za vybudovanie a prevádzku aj poplatky za audítora a bankové poplatky,“ vysvetľuje Ján Krynicki z poľského generálneho riaditeľstva ciest a diaľnic.

Slovensko, Česko a Poľsko oproti Rakúsku pritom vyzerajú ako Pat a Mat. „V roku 2013 a 2014 sme z elektronického mýta pre vozidlá nad 3,5 tony mali výnosy 1,13 a 1,24 miliardy eur. Ročné náklady na prevádzku mýtneho systému dosahujú ročne sumu asi 23 miliónov eur,“ povedal nám Alexander Holzedl z rakúskej štátnej spoločnosti ASFiNAG, ktorá má na starosti cesty a diaľnice.

Ich náklady na mýto tak dosahujú asi dve percentá z výnosov! Pravda však je, že štruktúru výdavkov Rakúšania bližšie nešpecifikovali. Na záver už len jedno porovnanie.

Ako upozornila blogerka Veronika Remišová, Nemci zaplatili za roky 2004 až 2011 za prevádzku mýta ročne približne 15,5 percenta z vybratého mýtneho.

„V Nemecku sú vlastníkmi prevádzkovateľa elektronického mýta firmy Daimler-Chrysler, výrobca Mercedesov, Deutsche Telecom a Cofiroute, súčasť koncernu Vinci, kótovaného na burze v Paríži. Slovenský majiteľ je kótovaný pod palmou na Panenských ostrovoch.

Asi preto zaplatili v Nemecku dodávateľovi elektronického mýta počas prvých piatich rokov zhruba 15 percent z vybratého mýta - potom ešte menej - a u nás viac ako 60 percent,“ konštatuje Remišová.

Ešte drahšie

Slovenské mýto je pritom ešte drahšie, než sme sa obávali. Ukazuje to porovnanie plánovaných a skutočných nákladov. Prvá vláda Roberta Fica pôvodne dohodla ročné platby za postavenie a prevádzku systému v rokoch 2010 až 2014 celkovo na 398 miliónov eur.

Kontrolóri NKÚ však odhalili, že skutočné platby pre Sky- Toll boli oveľa vyššie. Až o 92 miliónov eur! Národná diaľničná spoločnosť síce pravidelne zverejňuje údaje o výnosoch a sem-tam aj o nákladoch mýta, je v tom však háčik.

Do nákladov započítava iba priame platby pre SkyToll za výstavbu a prevádzku. Kontrolóri NKÚ vo svojej správe však zverejnili aj ostatné platby za mýto, ktoré celkovú cenu podstatne zvyšujú. Napríklad za poradenstvo pre mýto NDS platí od 600-tisíc eur po jeden milión ročne v závislosti od roka.

Českej firme Logica ako nezávislému audítorovi ide každý rok zhruba 2,5 milióna eur. Ich úlohou je námatkovo skontrolovať kamióny na ceste a spárovať ich v systéme, či za úsek, keď ich zachytili na ceste, naozaj zaplatili a teda, či automatický platobný systém funguje.

Parádnou položkou sú ďalej poplatky za používanie palivových kariet, okolo ktorých vznikla veľká kauza ministra dopravy Jána Počiatka. Opoziční poslanci ho chceli odvolať za to, že cyperskej spoločnosti PayWell, ktorá vznikla iba deň pred súťažou, priklepol neuveriteľný poplatok okolo šesť percent z platby za mýto.

Komerčné banky pritom za rovnakú službu pri normálnych platobných kartách účtujú okolo jedného percenta. Vtip je v tom, že už v súčasnosti až 6,22 percenta z každej platby palivovou kartou za mýto ide firme FleetPay, ktorej biznis s kartami posunul priamo SkyToll bez súťaže, čo sa nepáčilo Európskej komisii a minister Počiatek tak vypísal „transparentnú“ súťaž s dvomi personálne prepojenými firmami, kde vyhrala firma PayWell s cyperskými schránkovými koreňmi podobne ako SkyToll.

Za minulý rok pritom cez palivové karty zmizlo z mýta 8,5 milióna eur. Mimochodom, NKÚ pri kontrole konštatoval, že zmluva o palivových kartách nie je s kostolným poriadkom a dohodnutá cena 6,22 percenta z každej platby je nepreskúmateľná.

„Spôsob určenia ceny nebol podložený nákladmi dodávateľa, a teda nebol dodržaný princíp hospodárnosti - najnižšej možnej ceny,“ konštatujú kontrolóri NKÚ.

Inými slovami, ministerstvo dopravy a NDS si vysokú cenu pre cyperskú firmu za palivové karty prakticky vycucali z prsta. Keď sa k tomu všetkému pripočítajú náklady na bankové poplatky, ktoré sú podľa NKÚ takmer pol milióna eur, tak mýto je oveľa drahšie, ako uvádza NDS či ministerstvo dopravy.

Ekonomický analytik nad výnosmi a nákladmi iba krúti hlavou. „Určite to nie je v poriadku, ak výnos zo spoplatnenia asi dvetisíc kilometrov ciest pokryje splátky iba na 41 kilometrov súkromnej diaľnice okolo Nitry,“ tvrdí Radovan Ďurana z INESS.

Za rok 2014 štát za PPP diaľnicu R1 - Pribina okolo Nitry zaplatil 123 miliónov eur, pričom čistý výnos z mýta bol 143 miliónov eur vrátane diaľničných nálepiek.

Dve správy

Nášmu týždenníku sa podarilo zistiť, že existujú dve správy z kontroly. Pôvodná a potom tá oficiálna, ktorú NKÚ aj zverejnilo. Napriek tomu, že NKÚ má kritické pasáže aj v oficiálnej správe, pôvodná je ešte tvrdšia. Vzájomným porovnávaním oboch správ sme zistili, že niektoré závery alebo odporúčania boli vo zverejnenej správe „zjemnené“.

Niektoré zistenia kontrolóri pôvodne označili za vážne nedostatky, no v oficiálnej správe už také vážne neboli. Napríklad kontrolóri pôvodne navrhujú znížiť náklady na elektronické mýto, keďže sa prakticky neoplatí, no vo zverejnenej správe NKÚ už také odporúčanie nenájdete. Nevedia, za čo platia: Správa NKÚ obsahuje aj ďalšie zaujímavé zistenia.

„Kontrolou bolo preverených päť faktúr, pri ktorých bolo zistené, že NDS nedisponovala dokladmi preukazujúcimi vynaložené náklady poskytovateľa a NDS účtovala na základe nepreukázaných účtovných záznamov, ktoré neumožnili spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov,“ konštatujú kontrolóri.

V ľudskej reči to znamená, že NDS preplatila faktúry, z ktorých sa nedalo ani zistiť, za čo vlastne zaplatili. NKÚ preto diaľničiarom odporúča, aby si nabudúce lepšie skontrolovali faktúry a láskavo dodržiavali zákon.