Kúpim mestskú chatu. Zn.: Výhodne. Čo s tenisovými kurtami?

Keď sa predstavitelia samosprávy rozhodnú predávať prebytočný mestský majetok, malo by sa to diať transparentne a tak, aby výnos pre mestský rozpočet bol čo najvyšší.

Nemožno povedať, že predaj majetku samosprávy je automatický zlý alebo automaticky dobrý.

Ak ide naozaj o prebytočný majetok, ktorý samospráva na výkon svojich cieľov nepotrebuje, ktorý naozaj nevie využiť v súčasnosti a ani v budúcnosti, ktorého dŕžba pohlcuje peniaze, alebo svoje ciele vie dosiahnuť inak lacnejšie a kvalitnejšie, je myšlienka na predaj takého majetku určite na zváženie.

Budem teraz hovoriť o dvoch konkrétnych mestských nehnuteľnostiach, pri ktorých konkrétni záujemcovia doručili radnici žiadosti na ich odkúpenie.

Pri jednej nehnuteľnosti zastupiteľstvo už rozhodlo, že zváži jej predaj.

Pri druhej žiadosti o kúpu oveľa atraktívnejšej nehnuteľnosti sa zatiaľ ešte len spracovávajú podklady pre rozhodnutie poslancov, hoci o dlhodobý prenájom (nie kúpu) tej istej nehnuteľnosti má záujem niekoľko ďalších záujemcov.

Obidve však vyvolávajú otázky.

Nekúpite chatu?

Radnica vlastní rekreačnú chatu a pozemok v rekreačnej zóne na Sigorde. Neslúži obyvateľom mesta. Za zvýhodnených podmienok sa v nej mohli rekreovať zamestnanci mestského úradu, ich rodinní príslušníci a známi.

Na sklonku roka prišla od konkrétneho obyvateľa požiadavka, že by chcel túto chatu odkúpiť. Rokovala o tom komisia pre nakladanie s majetkom mesta, potom mestská rada a následne zastupiteľstvo schválilo takzvaný zámer priameho predaja.

Samospráva totiž nemôže svoj majetok predávať (a prenajímať) svojvoľne, ale musí dodržiavať isté zásady. Stanovuje ich zákon o majetku obcí.

Takzvaný priamy predaj sa využíva vtedy, ak chce samospráva predať nejaký majetok konkrétnemu, vopred určenému záujemcovi.

To sa v nedávnej minulosti dosť zneužívalo. Mestské či obecné majetky sa občas predávali takpovediac za korunu.

Doslova stačilo bez akéhokoľvek upozornenia nejaký predaj navrhnúť hoci aj priamo na zasadnutí zastupiteľstva a keď sa zdvihol potrebný počet poslaneckých rúk a uznesenie odobril podpisom primátor, majetok bol predaný.

Kamarátske výpredaje spoločného majetku nadobúdali obludné rozmery, preto národná rada stanovila, že vopred určenému záujemcovi môže byť "priamo" majetok predaný len po splnení troch podmienok:

• Prvá podmienka je, že kúpna cena musí byť aspoň podľa znaleckého posudku.
• Druhá podmienka je, že zámer predaja musí byť zverejnený na úradnej tabuli a v prípade tých samospráv, ktoré majú internet, aj na internetovej stránke mesta aspoň 15 dní.
  Ak sa prihlási niekto ďalší s vyššou ponukou, mal by mať v prípade súhlasu poslancov s predajom nárok na kúpu ten, kto ponúkol najviac.
• Tretia podmienka je, že cena takto predávaného majetku nesmie presiahnúť hranicu 40 000 eur. Toto číslo je uvedené priamo v zákone. Nad túto sumu už radnica musí uskutočniť riadnu verejnú súťaž s vopred určenými podmienkami alebo dražbu.

Formálny proces pri "priamom predaji" prebieha v dvoch krokoch. Najprv zastupiteľstvo vyjadrí uznesením vôľu, že je odhodlané konkrétny majetok v budúcnosti predať.

V tom okamihu sa právomoci poslancov končia a nasledujúci proces je až do okamihu jeho vrátenia na konečné schválenie v zastupiteľstve už len v rukách primátora a úradu.

Na konci procesu je druhé rozhodnutie zastupiteľstva, v ktorom poslanci rozhodnú o predaji tomu, kto (zjednodušené povedané) ponúkol najviac.

Oznámenie zámeru predaja

Na internetovej úradnej tabuli mesta sa popri iných oznamoch objavil aj oznam o zámere predaja mestskej chaty na Sigorde.

Ide o chatu a k tomu takmer 700 m² pozemkov.

Spozornel som pri informácii, že cena podľa znaleckého posudku, objednaného a zaplateného radnicou, je 39 900 eur.

Je to len o 100 eur menej, ako je zakonná hranica, od ktorej už zjednodušená forma predaja nie je možná.

Už spomenutý zákon o majetku obcí v § 9a ods. 5 hovorí:

"Obec zverejní zámer predať svoj majetok priamym predajom najmenej na 15 dní. Zároveň zverejní lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov. Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom, ak všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu presiahne 40 000 eur. Nehnuteľnosť musí byť jednoznačne identifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou nehnuteľnosťou. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku obce pri priamom predaji nesmie byť v deň schválenia prevodu obecným zastupiteľstvom staršie ako šesť mesiacov."

Keby bola cena v znaleckom posudku o viac ako o 100 eur, tak už priamy predaj chaty na Sigorde nie je možný. Muselo by sa postupovať verejnou obchodnou súťažou alebo dražbou.

To sú súťažné metódy, ktoré sú prístupnejšie záujemcom a je pri nich vyššia pravdepodobnosť, že príjem samosprávy z predaja bude vyšší ako pri priamom predaji.

Možno, že cena v znaleckom posudku vyšla tentoraz akurát o stovku menej a tak okrúhlo. Môže to byť náhoda, to nie je možné vylúčiť.

Ak sa prihlási jeden jediný záujemca - ten, ktorý radnicu požiadal o priamy predaj a ponúkne uvedených 39 900 eur - tak chata a pozemok bude po schválení v zastupiteľstve jeho. Ako vieme zo skúseností, obvykle sa totiž nikto iný neprihlási, lebo o tejto možnosti sa vo všeobecnosti veľmi málo vie. Takto končí drvivá väčšina priamych predajov v Prešove.

Všetky sú však vopred zverejňované, stačí kliknúť na mestskú stránku a na nej na internetovú úradnú tabuľu mesta. Je na mestskej stránke www.presov.sk, výrazne označená v ľavom stĺpci.

Ak by záujemca alebo záujemcovia ponúkli o sto eur viac, cena by presiahla zákonom stanovenú hranicu 40 000 eur a priamy predaj by nebol možný. Preto je veľmi nepravdepodobné, ba až vylúčené, že niekto ponúkne viac. Akákoľvek ponuka nad 40 000 eur by totiž celý predaj zmarila, pretože by sa nedal dodržať zákon.

Neobvykle vyzerajúca cena v znaleckom posudku vyvoláva otázku, či by o chatu za takú cenu nebol oveľa vyšsí záujem od viacerých záujemcov a či by to napokon neviedlo k výhodnejšej cene pre mesto. Bez riadnej súťaže alebo dražby sa to nedozvieme.

Pre úplnosť treba uviesť, že poslanci v čase, keď schvaľovalí zámer priameho predaja (t. j. vyjadrili vôľu ponúknuť určitú nehnuteľnosť na predaj), nepoznali znaleckú cenu chaty.

Nenamietam teda princíp, že za určitých okolností sa mesto môže zbavovať prebytočného majetku, ktorý je naozaj prebytočný a samospráva ho nevie efektívne využiť. Keď sa tak už však deje, malo by sa to diať čo najvýhodnejšie. Pre obyvateľov mesta.

Vedenie mesta môže využiť viacero metód, ako predávať majetok. Prečo by to nemohla byť napríklad dražba, je aktuálnou témou. Poslanci totiž minulý týždeň na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva zaviazali primátora, aby konečne prestal blokovať legislatívny proces a vyvesil návrh štyroch poslancov na novelu "Zásad o hospodárení s majetkom mesta" z leta minulého roku na úradnú tabuľu, ako káže zákon, aby ju mohli pripomienkovať občania a zásady mohli byť prerokované a prípadne aj prijaté v mestskom zastupiteľstve.

Zverejnenie návrhu nariadenia pred jeho schvaľovaním na úradnej tabuli a internetovej stránke je totiž podľa zákona o obecnom zriadení (§ 6 ods. 3 a 4) zákonnou podmienkou jeho riadneho schválenia a záväznosti.

Výpredaj mestského majetku?

Na zasadnutiach zastupiteľstva neraz počuť hlasy, že chod mesta je založený na braní úverov, úvery sa musia brať na splácanie predchádzajúcich úverov a dochádza k rozpredaju majetku mesta.

Zastavím sa pri tej tretej výčitke.

Návrh rozpočtu pre tento rok 2013 z radnice, ktorý presadzoval primátor, rátal s obrovskými príjmami z predaja mestského majetku.

Dokonca už v návrhu rozpočtu bol aj rozpis nehnuteľností, z predajom ktorých sa ráta, vrátane odhadovaných súm z predaja jednotlivých budov a pozemkov.

Verím, že pri pohľade na tabuľku nejeden poslanec zapochyboval, či možno chod mesta založiť na predajoch, na ktorých schválenie bude potrebné rozhodnutie zastupiteľstva a ktoré sú na prvý pohľad neisté či dokonca sporné.

Z našej mestskej časti ma v tabuľke zaujal okrem iných aj jeden riadok s tým, že v tomto roku by do predaja mala ísť budova v areáli tenisových kurtov na Nábrežnej ulici.

Áno, je to tá budova, v ktorej sa raz mesačne stretávajú poslanci a občania z našej mestskej časti.

Budova tvorí zázemie pre tenisové kurty. Sú tam šatne, sprchy a aj kaviareň na poschodí.

V návrhu rozpočtu bola už aj predpokladaná čiastka z predaja: 230 000 eur.

Materiál s návrhom rozpočtu bol zverejnený na internetovej stránke mesta, tabuľka so zoznamom nehnuteľností na prenájom je na strane, ktorá má číslo 7/113, takže každý si to môže pozrieť a zoznámiť sa aj s ďalšími nehnuteľnosťami pri ktorých primátor uvažuje nad odpredajom.

V čase písania tohto textu sa dokument nachádzal na stránke:

http://www.presov.sk/file/17283/navrh_rozpoctu_mesta_presov_na_rok_2013_s_vyhladom_na_roky_2014_-_2015.pdf

Začal sa rok 2013 a už minulý týždeň vo štvrtok sme rovnako znejúci zámer na predaj budovy tenisových kurtov dostali na vyjadrenie do výboru v mestskej časti. Pravidlá na úrade totiž hovoria, že ku väčšine predajov či prenájmov sa prikladá aj stanovisko výboru v mestskej časti.

Jeho poslanci majú za úlohu vyjadriť sa k zámeru z hľadiska toho, že by mali poznať najlepšie pomery vo svojej mestskej časti a poznať výhody či nevýhody konkrétneho predaja alebo prenájmu, následne ich tlmočiť do stanoviska pre príslušnú komisiu a zastupiteľstvo.

Konkrétny záujemca o kúpu budovy pri tenisových kurtoch vo svojej podpísanej žiadosti uvádza, že má záujem o kúpu samotnej budovy a časti priľahlých mestských pozemkov o rozlohe, ktorá mu dovolí vybudovať 15 parkovacích miest pre osobné vozidlá.

O samotné tenisové kurty a pozemky pod nimi zaujem nemá. Nepoznám zatiaľ názor všetkých kolegov poslancov, ale požadovaný odpredaj budovy by tenisové kurty v podobe, v akej ich desiatky rokov poznáme, fakticky zničil.

Hodnota areálu (nielen tá finančná) by pravdepodobne klesla a kurty by zrejme kvôli chýbajúcemu zázemiu spustli. Že by radnica vybudovala nové zázemie sa dá sotva očakávať.

Po nejakom čase by sa možno objavil nejaký záujemca, ktorý by o zanedbané pozemky prejavil záujem. Ako sa už v minulosti neraz stalo, bol by vítaný ako záchranca a zdroj plnenia mestského rozpočtu.

Trhová cena pozemkov by nebola príliš vysoká, keďže podľa územného plánu je v tejto lokalite prípustné len športové využitie, to by však už bez zázemia v podobe predanej budovy nebolo dosť dobre možné.

Prípadná zmena územného plánu a preklasifikovanie na stavebné parcely by potom bol jeden z možných scenárov.

Pre úplnosť treba uviesť, že pozemok pod budovou a určitou časťou tenisových kurtov nepatrí do vlastníctva mesta, ale je historicky v súkromných rukách.

Naozaj sú kurty prebytočné?

V súčasnosti sú tenisové kurty prenajaté za 3 eurá ročne. Dlhodobá nájomná zmluva končí v polovici tohto roku.

Na radnicu už prišli žiadosti a projektové zámery dvoch subjektov. Majú záujem o dlhodobý prenájom celého areálu, vrátane budovy. Zaväzujú sa zachovať športový charakter areálu, prevádzkovať ho a investovať vlastné prostriedky do jeho rozvoja.

Obidve ponuky sú verejne prístupné, boli už predmetom rokovania mestskej rady 3. 10. 2012. Každý si v nich môže listovať, vrátane príloh.

(V čase písania tohto textu je dokument na stránke http://www.presov.sk/file/16443/navrh_na_schvalenie_majetkovych_prevodov.pdf - ide o časť od strany, ktorá je tam označená ako 28/40, približne v polovici dokumentu. Ide o podklady k bodu rokovania č. 24 a č. 27.)

Ak sa zámer prenájmu verejnou súťažou schváli v zastupiteľstve, do súťaže sa bude môcť zapojiť ktokoľvek.

Ťažko teda možno dospieť k záveru, že budova a areál tenisových kurtov je prebytočným mestským majetkom. Slúži presne na to, na čo by slúžiť mala a je to aj v súlade s predstavou obyvateľov o dianí v tejto príjemnej a pokojnej časti mesta medzi bytovkami na jednej strane a akousi nábrežnou promenádou na druhej strane.

O to viac je nepochopiteľné, že mestský úrad postavil svoj návrh rozpočtu na tento rok na predpoklade, že do mestskej pokladne príde nezanedbateľná čiastka práve z predaja budovy tenisových kurtov.

Pritom žiadosti o dlhodobý prenájom sú datované z júla 2011 (druhý záujemca) a z mája 2012 (prvý záujemca).

Úrad teda o týchto žiadostiach vie a zatiaľ o nich rozhodnuté nebolo, neboli zatiaľ ani predmetom rokovania v mestskom zastupiteľstve. Napriek tomu už návrh rozpočtu z radnice akoby predpokladal, že tenisové kurty po skončení súčasnej nájomnej zmluvy nebudú prenajaté, ale budova bude predaná.

Čo ak by zastupiteľstvo predaj budovy tenisových kurtov neschválilo? Aký príjem by nahradil prostriedky, s ktorými návrh rozpočtu rátal ako s istými? Veď na výdavkovej strane rozpočtu sa už s týmito prostriedkami rátalo ako so schválenými. To mnohým poslancom prekážalo.

Poslanci napokon schválili tzv. poslanecký návrh rozpočtu. Primátor argumentoval, že je protizákonný, dokonca ho nedpodpísal. O skutočných dôvodoch sa v médiách diskutovalo pomenej, nebol na to priestor. Podobných nezrovnalostí, ktoré mali za následok nedostatočnú podporu tzv. primátorskeho rozpočtu, však bolo viacero. Nepodložený predpoklad príjmu za budovu tenisových kurtov bol len jeden z mnohých príčin, prečo sa nepodarilo nájsť zhodu.

Konflikt záujmov alebo len nízka úroveň?

Pred rokom slovenská verejnosť viditeľne precitla poznaním, že politika a biznis sú nezdravo prerastené.

Podnikateľské elity žiaľ zatial nedorástli k poznaniu, že určité veci by sa robiť nemali. Nie preto, že by to bolo zakázané, ale preto, že v slušnej spoločnosti sa im z pochopiteľných dôvodov ľudia vyhýbajú. Takéto želanie neplatí len pre vysokú politiku, ale začína ho byť počuť aj pre politiku na našej mestskej úrovni.

Obchodná spoločnosť, ktorá žiada o odpredaj budovy tenisových kurtov a časti priľahlého mestského pozemku je jedným z najvýznamnejších "obchodných partnerov" mesta. Objem peňazí, ktoré v uplynulých niekoľkých rokoch faktúrovala mestu Prešov za stavebné práce rádovo prevyšuje predpokladanú cenu budovy, o ktorú má záujem. Cena budovy je len zlomkom toho, čo radnica tomuto obchodnému partnerovi v nedávnej minulosti zaplatila.

Každý tiež vidí, že členom komisie mestského zastupiteľstva pre disponovanie s majetkom mesta, ako neposlanec, je muž, ktorého priezvisko sa zhoduje s priezviskom konateľa tejto spoločnosti.

Keď už spomíname členov komisie, predstaviteľ jedného zo subjektov, ktorý má záujem o dlhodobý prenájom tenisových kurtov, je ako neposlanec členom komisie mestského zastupiteľstva pre školstvo a telesnú kultúru (šport).

Slovensko je malé a Prešov ešte menší, takže napokon takpovediac sa každý s každým pozná. S tým neurobíme nič.

Avšak snaha o honor a vážnosť pred spoluobčanmi, ktorým sa v živote až tak nedarí, by u úspešných ľudí mala viesť aj ku zodpovednosti a napovedať, že niektoré kroky by radšej mali byť tabu.

Ísť príkladom, že ak sa niekto chce dobrovoľne podielať na správe verejných veci v prospech obyvateľov mesta, tak v iných vzťahoch s radnicou je lepšie byť v tom čase radšej zdržanlivý. Inak sa z toho marazmu, ktorý dnes žijeme, sotva dostaneme.