Liečebný dom Machnáč môže zachrániť jeho vyvlastnenie

Liečebný dom Machnáč môže zachrániť jeho vyvlastnenie.

Na obnovu liečebného domu existuje už i architektonická štúdia, ktorá vychádza z pôvodnej podoby pamiatky.

Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach by malo zachrániť jeho vyvlastnenie vo verejnom záujme. Národná kultúrna pamiatka je v havarijnom stave, jej obnova má do ponúknuť obyvateľom regiónu umelecký, sociálny aj ekonomický rozvoj. Informovali o tom vo štvrtok na tlačovej konferencii v Trenčianskych Tepliciach zástupcovia Spoločnosti Jaromíra Krejcara (SJK), ktorá sa o záchranu pamiatky snaží.

„Celú aktivitu robíme preto, aby poskytla priestor na riešenie toho najvážnejšieho problému, ktorý v spojitosti s Machnáčom pretrváva, a to je netransparentné majetkové pozadie a dlhodobý nezáujem majiteľov riešiť tento stav,“ povedal riaditeľ SJK Martin Zaiček. Po tom, ako podľa neho stroskotali akékoľvek snahy o komunikáciu s majiteľom i o odkupnej cene, je jediným riešením iniciovať vyvlastnenie budovy.

„Verejným záujem je v prvom rade ochrana a obnova národného kultúrneho dedičstva,“ podčiarkol Zaiček. Zámer podľa Bohunky Koklesovej, rektorky Vysokej školy výtvarných umení a predsedníčky správnej rady SJK, podporujú okrem rezortu kultúry i ďalší partneri zo súkromného sektora či miestnej samosprávy.

„Machnáč chátra, neustále mení majiteľov a skutočný majiteľ takmer oň nejaví žiaden záujem, preto sa dostávame vďaka iniciatíve SJK do bodu zlomu,“ spomenula primátorka Trenčianskych Teplíc a členka správnej rady SJK Zuzana Frajková Ďurmeková. Tá je podľa svojich slov pripravená podporiť akúkoľvek iniciatívu na záchranu budovy. Potenciál jej obnovy vidí i v chýbajúcom kultúrnom zázemí pre mesto.

Podpora z verejných zdrojov

Na obnovu liečebného domu existuje už i architektonická štúdia, ktorá vychádza z pôvodnej podoby pamiatky.

„Chceme, aby z Machnáča bolo otvorené centrum, ktoré bude prístupné širokej verejnosti. Bude medzinárodným centrom, ktoré bude umelecké aktivity do seba spájať,“ priblížila Zuzana Jakalová, kurátorka Galérie mesta Bratislavy. Jedným z prvkov by podľa nej malo byť dokumentačné centrum modernej a súčasnej architektúry, Machnáč by si mal zachovať i ubytovanie a liečebnú funkciu.

Náklady na obnovu Machnáča odhadli na hranicu 12 až 15 miliónov eur, čo podľa neziskovej organizácie nie je možné zrealizovať bez podpory verejných zdrojov či finančnej pomoci zo zahraničia. Záujem o pomoc prejavilo i mesto Trenčín, ktoré chce riešiť, ako zahrnúť obnovu do projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2026.

Na tlačovú konferenciu prišli i zástupcovia občianskeho združenia Machnáč, ktoré vzniklo koncom septembra. Dostavil sa tam s nimi i Milan Baláž, konateľ českej spoločnosti Keorlen Trade, ktorá je právoplatným nájomcom budovy. Tú chcú podľa svojho zámeru obnoviť a prestavať na domov sociálnych služieb. Odmietajú vyvlastnenie a tvrdia, že komunikujú s mestom aj Ministerstvom kultúry (MK) SR, čo primátorka dementovala. Poukázala na to, že sa ozvali až minulý týždeň po tom, čo neprebrali zásielky, neplatili dane či pokutu od pamiatkarov.

Okresný súd Trenčín vydal na základe požiadavky MK SR opatrenie, ktorým zakázal ďalej nakladať s majetkom. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.