Lipšic: Urýchlenie výstavby diaľnic? Vidím tam problém!

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť veľmi stručne k možným právnym problémom návrhu zákona.

D. Lipšic, poslanec, vystúpenie v rozprave pléna NR SR, 23. marec 2007:

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť veľmi stručne k možným právnym problémom návrhu zákona. Chcem na jednej strane privítať, že došlo k pomerne dobrej zmene v ustanovení § 8 ods. 4, to znamená pri samotnom procese vyvlastňovania a musím povedať, že ten model, ktorý je navrhnutý, ktorý doznal mnohých zmien, podľa mňa spĺňa ústavné kritériá ochrany vlastníckeho práva.

Čiže tam problém nevidím ústavnoprávny. Ústavnoprávny problém ale vidím v inom ustanovení.

A ten sa týka bodu 12 novely, konkrétne § 4a ods. 2, ktorý odcitujem: "Odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice do dňa skončenia jeho platnosti sa vzťahuje na diaľničný stavebný pozemok stavebná uzávera." Myslím si, že takáto stavebná uzávera na pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, nepochybne predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva. To je ale možné vykonať podľa našej ústavy iba na základe zákona, teda nie priamo zákonom a za náhradu. Žiadna z týchto dvoch podmienok tu podľa mojej mienky nie je splnená.

Čiže som toho názoru, že v tomto znení ustanovenie v návrhu § 4a ods. 2 je v rozpore s naším článkom ústavy, ktorý chráni vlastnícke právo, článkom 20 ústavy. To je problém ústavnoprávny.

Druhý je problém komunitárny a ten sa týka navrhovaného článku 3 novely, podľa ktorého sa zainteresovaná verejnosť stáva z účastníka konania, dostáva postavenie zúčastnenej osoby. Ja chápem, že mnohé organizácie, ktoré sa angažujú v tejto oblasti, spôsobujú určité prieťahy v konaní. Faktom ale je, že smernica Európskych spoločenstiev, Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní vplyvov na životné prostredie rovnako ako je Aarhuský dohovor, priamo vyžaduje postavenie účastníka konania.

Nechcem v prvom čítaní dlho zabávať snemovňu rozdielom medzi účastníkom konania a zúčastnenou osobou, to vám sem tam určite porozpráva pani poslankyňa Tóthová, ale v každom prípade postavenie zúčastnenej osoby v zmysle § 15a správneho poriadku pre zainteresovanú verejnosť by v žiadnom prípade nspĺňalo požiadavky smernice Aarhuského dohovoru. Ja pevne verím, že budeme mať možnosť v druhom čítaní o tom detailne hovoriť v zmysle ustanovení nášho správneho poriadku, ale aj Aarhuského dohovoru a smernice.

Poviem len na ilustráciu, Aarhuský dohovor aj predmetná smernica zakotvujú, že zainteresovaná verejnosť musí mať v konaní o povolení činnosti vymenovaných v prílohe dohovoru a smernice viaceré práva účasti na konaní.

Právo byť informovaný o konaniach, o povoľovaní, právo podávať pripomienky, právo byť informovaný o výslednom rozhodnutí a dôvodoch , a úvahách z ktorých rozhodnutie vychádza. To sú všetko procesné práva, ktoré náš vnútroštátny právny poriadok priznáva len účastníkovi konania.

Zaujímal by ma názor pána ministra, do akej miery, aj keď chápem že to vecný problém je, ale no dovoľte mi trošku aj možno politickú poznámku. Nedávno sa premiér vyjadril o našej ochote diskutovať o harmonizácii daní, teda oblasti kde nie sme nijako viazaní. Nijako viazaní ničím. Proste, to je naše slobodné rozhodnutie.

A pritom návrhy, ktoré vláda predložila v tomto prípade svedčia o tom, že nie sme schopní plniť ani platné záväzky, ktoré máme z komunitárneho práva, ktoré môže byť ťažko splniteľné, vytvárajúce problémy, ale sú platné. Čiže by sme možno že skôr ako byť ústretový pri prijímaní nových povinností, mali určite svedomitejšie plniť už tie, ktorým podliehame.

Takže, zrekapitulujem. vidím tam jeden problém ústavný pri stavebnej uzávere. Vidím tam problém súladu so smernicou.

A som rád, je to môj názor, že sa podarilo vyriešiť problém pri vyvlastnení a ten model, ktorý je navrhnutý vládou v § 8 ods. 4 si myslím, že spĺňa parametre čl. 20 ods. 1 a ods. 4 našej ústavy. Ďakujem pán predsedajúci.