Lipšic: Ústavný súd diaľnice nerieši, poškodzuje práva občanov

Košice - Od septembra minulého roku sa ústavný súd nezaoberal takzvaným vyvlastňovacím zákonom. Tvrdí to poslanec Daniel Lipšic (KDH) po včerajšej návšteve v Košiciach. Ako účastník konania využil svoju právomoc a nahliadol do spisu.

Posledným úkonom bolo podľa Lipšica zaevidovanie vyjadrenia Národnej rady SR, ktorá v spore vystupuje v úlohe odporcu, v septembri minulého roku. Odvtedy sudca - spravodajca Milan Ľalík, ktorý je zároveň podpredsedom ústavného súdu, napriek viacerým prísľubom vo veci nekonal.

Ohrozenie vlastníckych práv

Skupina poslancov podala ústavnú sťažnosť v januári minulého roku. Podľa ich názoru viaceré ustanovenia Zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest nie sú v súlade s ústavou. Po vyše roku a pol súd návrh ani predbežne neprerokoval a nerozhodol, či ho vôbec príjme na ďalšie konanie.

Kroky ústavného súdu

• 10. 1. 2008 - Doručenie návrhu poslancov na ústavný súd.
• 15. 5. 2008 - Sudca - spravodajca vyzval Národnú radu SR ako odporcu a Ministerstvo spravodlivosti SR ako vedľajšieho účastníka, aby do 30 dní doručili svoje vyjadrenia k návrhu.
• 16. 6. 2008 - Ministerstvo spravodlivosti doručilo svoje vyjadrenie.
• 8. 7. 2008 -NR SR požiadala o predĺženie termínu do 30. 9. 2008. Predseda NR SR požiadal ústavný súd, aby mu zaslal uznesenie o prijatí návrhu na ďalšie konanie.
• 25. 9. 2008 - Doručené stanovisko NR SR
• Júl 2009 - Predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková pre denník SME uviedla, že do konca septembra súd rozhodne, či prijme podnet proti tzv. vyvlastňovaciemu zákonu na ďalšie konanie

Poslanec, ktorý je jedným z navrhovateľov, je nečinnosťou súdu vážne znepokojený. Vyvlastňovací zákon totiž umožňuje stavať na nevysporiadaných pozemkoch, čím podľa navrhovateľov štát porušuje ústavou garantované práva občanov:

„Keď niekto môže kedykoľvek prísť na cudzí pozemok s buldozérmi, začať stavať a ústavný súd napriek podanému návrhu nekoná, je ohrozené vlastnícke právo každého občana Slovenskej republiky."

Postoj ústavného súdu k podnetu považuje Lipšic za zlý signál pre obyčajných ľudí. Ako uviedol, jeho nečinnosť odrádza vlastníkov pozemkov, aby za ne bojovali.

Zákon sa napriek návrhu na pozastavenie účinnosti sporných ustanovení uplatňuje v praxi a štát podľa neho postupuje voči niektorým majiteľom pozemkov pri výstavbe diaľnice D1.

Podľa Lipšica Ústavný súd musí budiť zdanie, že je nestranný a nezávislý. Poslanec pokukázal na rozdielny prístup k podaniam.

Vo viacerých prípadoch dokázal rozhodnúť vo veľmi krátkom čase, teraz, keď ide o vlastnícke práva občanov, z nepochopiteľných príčin váha: „V tomto prípade jeho konanie, či skôr nekonanie, vyvoláva veľké rozpaky."

Súd: Lipšic politikárči

„Daniel Lipšic ako advokát výkon svojho advokátskeho povolania zneužíva na politikárčenie," píše v stanovisku Ústavného súdu SR jeho hovorca Jozef Skybjak. Podľa jeho vyjadrenia sudca - spravodajca už predložil materiál predsedníčke súdu, ktorá ho zaradila na konkrétny termín neverejného zasadnutia pléna. Plénum má rozhodnúť o tom, či súd návrh prijme na ďalšie konanie, alebo nie.

„Skutočnosť, že v súdnom spise sa nenachádza prípravný materiál sudcu -spravodajcu, neznamená, že vo veci sudca - spravodajca nekonal. Pre Vašu informovanosť uvádzam, že ani samotní sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky nemajú možnosť oboznamovať sa cez interný informačný systém s prípravným materiálom sudcu spravodajcu v konkrétnej veci," uviedol Skybjak.

Podľa jeho vyjadrenia ústavný súd nepovažuje uvedenú dobu za dlhú. „Boli tu omnoho staršie podania (niektoré ešte z roku 2001 medzi nimi aj tzv. „Interrupčný zákon"), ktoré ústavní sudcovia zdedili z predchádzajúceho funkčného obdobia a dnes z 993 zdedených vecí ostala už len 1 plenárna vec z roku 2005 a 2 plenárne veci z roku 2006. (Z roku 2007 je ešte 6 plenárnych vecí). A my tu hovoríme o roku 2008, ktorý sudcovia takisto priebežne vybavujú (ešte 11 nevybavených plenárnych vecí)."

Ústavný súd dôrazne odmieta tvrdenia Lipšica o rôznom prístupe k podaniam koaličných a opozičných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z hľadiska dĺžky konania. Postup sudcu - spravodajcu je podľa hovorcu v súlade so Zákonom o organizácii ústavného súdu o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení.

„Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Medializované výroky JUDr. Daniela Lipšica a spôsob ich prezentácie považuje Ústavný súd Slovenskej republiky za neštandardný postup a neprimeraný nátlak na činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky," píše sa v stanovisku.

Lipšic: Je to nebezpečný precedens

Kto a prečo môže mať záujem na tom, aby rozhodnutie ústavného súdu padlo čím neskôr?

„Môže to vyhovovať štátu, ktorý si myslí, že je múdrejší, ako občania, že vie lepšie využiť súkromné pozemky, ako občania, štátu, ktorý podceňuje ľudí a myslí si, že politici a úradníci rozhodnú za nich lepšie aj o ich vlastnom majetku."

Ako si vysvetľujete, že súd ani predbežne nerozhodol o vašom podaní?

„Nechcem špekulovať o motivácii sudcu - spravodajcu. Ale faktom je, že keď v tak vážnej veci, v ktorej je návrh na pozastavenie účinnosti zákona, ústavný súd viac ako rok neurobí žiaden, ani jeden - jediný úkon, keď žiada vládu a národnú radu o vyjadrenie, ktoré sa v zásade vždy vyžaduje až keď je návrh prijatý na ďalšie konanie, vyvoláva to obrovské rozpaky.

Nech si každý vytvorí vlastný názor, ako je možné, že v iných prípadoch, oveľa závažnejších a komplexnejších, ako je napríklad preukázanie pôvodu majetku, prípad špeciálneho súdu, a podobne, ústavný súd niekedy rozhodol o pozastavení účinnosti predpisu v priebehu dní, a teraz viac ako rok a pol sa nedeje nič."

Nemáte pocit, že nečinnosť ústavného súdu súvisí práve s vašim návrhom na pozastavenie niektorých ustanovení vyvlastňovacieho zákona, aby vláda mala voľné ruky a mohla pri výstavbe diaľnic konať?

„Faktom je, že vláda má voľné ruky. Kým ústavný súd nerozhodne, zákon je účinný a buldozéry môžu vyjsť, a aj vychádzajú, na súkromné pozemky. Nekonaním ústavného súdu môže teda dochádzať k porušovaniu ústavných práv bežných ľudí."

Predseda vlády Róbert Fico ešte pred prijatím vyvlastňovacieho zákona vyhlásil, že do roku 2010 spojí diaľnicou Bratislavu s Košicami. Aj keď je jasné, že je to nereálne, nemáte pocit, že prijatie zákona a aj nečinnosť ústavného súdu súvisí s týmto plánom?

„To nebol žiaden plán. Bol to sľub, ktorý nemá šancu byť dodržaný. Róbert Fico, ako pri mnohých iných veciach, aj v tomto prípade predstiera riešenia. Rovnako predstieral, že vie riešiť ceny potravín, či benzínu, že postaví diaľnicu. V skutočnosti to nerobí.

Len sa dostavajú úseky diaľnic, ktoré sa začali budovať za našej vlády, a nič viac. Je to skôr také divadlo na verejnosti."