Ľudia nie sú solidárni so spoluobčanmi, ktorým stavba diaľnic škodí

Výstavbu ciest na Slovensku často sprevádzajú spory obyvateľov so štátom a investormi. Najnovšie Najvyšší súd zrušil rozhodnutia stavebných úradov o výstavbe rýchlostnej komunikácie pri Žiari nad Hronom. Dôvodom je prakticky neexistujúce informovanie občanov o tom, kade bude cesta viesť. Pozastavená je aj výstavba diaľničnej prípojky v Prešove, stavba diaľnice cez Považskú Bystricu je na súde.

Výstavbu ciest často sprevádzajú spory občanov so štátom aj preto, že štátne úrady nie vždy dodržia zákon.

Bratislava - Výstavbu ciest na Slovensku často sprevádzajú spory obyvateľov so štátom a investormi. Najnovšie Najvyšší súd zrušil rozhodnutia stavebných úradov o výstavbe rýchlostnej komunikácie pri Žiari nad Hronom. Dôvodom je prakticky neexistujúce informovanie občanov o tom, kade bude cesta viesť. Pozastavená je aj výstavba diaľničnej prípojky v Prešove, stavba diaľnice cez Považskú Bystricu je na súde.

V prípade Žiaru sa začalo pripomienkovanie vplyvu stavby na životné prostredie v polovici roku 1998. Prvá informácia o tom sa objavila až v marci 2000 v miestnej televízii a približne 500 občanov založilo združenie SOS. Po rokoch sporov im dal Najvyšší súd za pravdu, že neboli dostatočne informovaní. "Verejnosť sa po dlhých rokoch mlčania začína ozývať," hovorí advokátka združenia Eva Kováčechová, ale dodáva, že takýto ľudia sú často pranierovaní.

Mária Simanová zo združenia SOS to potvrdzuje. Združenie vinia, že sa stavba odkladá, "ale skutočných vinníkov, ktorí sa podpisovali pod rozhodnutia, sa nikto nedotkne". V Žiari už rozbehli petíciu za čo najrýchlejšiu dostavbu diaľnice, v ktorej sa aktivizujú aj vysokí mestskí činitelia a na internetovej stránke mesta v diskusnej sekcii občania SOS tvrdo kritizujú, že mesto pripravili o cestu a investície.

Podobné skúsenosti má aj aktivista Jaroslav Dunaj z Považskej Bystrice. Tam má diaľnica viesť ponad mesto, s čím veľa ľudí nesúhlasí.

Aktivistom sa často vyčíta, že uprednostňujú vlastné záujmy a mali by sa radšej obmedziť v prospech väčšiny. Dunaj je presvedčený, že "štát má dostatok prostriedkov na to, aby tej malej skupine dal dobrú náhradu," vyhlásil.

Kováčechová hovorí, že sporov pri výstavbe bude menej, "keď budú procesy prebiehať zákonným spôsobom".

Hovorca ministerstva výstavby Ján Pálffy upozorňuje, že od roku 2004 je v platnosti rozšírenie oznamovacej povinnosti. "Je na jednotlivcoch, aby zverejnené informácie sami vyhľadali a aj v budúcnosti sa zaujímali o existujúce informačné zdroje," dodal. (rp)

Prípady sporov pri plánovaní diaľnic

Považská Bystrica

Občianske združenie Diaľnica a ľudia plánovanej výstavbe diaľnice ponad centrum mesta okrem iného vyčíta:

• posudzovaný variant výstavby diaľnice cez stred mesta sa pri posudzovaní vplyvov stavby na životné prostredie neumiestnil ani medzi prvými tromi riešeniami, v niektorých ohľadoch, ako napríklad zaťaženia imisiami v centre mesta je horší, ako keby sa diaľnica nepostavila vôbec,
• nastalo by zhoršenie životného prostredia,
• presadzovaný variant predpokladá v porovnaní s ostatnými najväčší rozsah asanácií,
• zníži sa hodnota nehnuteľností v blízkosti novej diaľnice,
• v júni 2005 bola podaná žaloba na Krajský súd v Trenčíne proti územnému rozhodnutiu, pojednávanie zatiaľ nebolo vytýčené.

Prešov

V tomto prípade ide o nesprávny spôsob, akým sa občanov vyvlastňoval ich majetok v záujme stavby diaľničnej prípojky v Prešove:

• za vyvlastnenie nebola poskytnutá primeraná náhrada,
• nebola dodržaná podmienka nevyhnutného rozsahu vyvlastňovania,
• vyvlastňovanie sa uskutočnilo na základe iného dokladu, ako bol ten, na základe ktorého bolo vydané územné rozhodnutie,
• nebola preukázaná existencia verejného záujmu,
• vyskytli sa pochybenia procesného charakteru,
• po rozhodnutí Ústavného súdu Krajský súd v Prešove zrušil prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie, vec bola vrátená na ďalšie konanie Krajskému úradu v Prešove, odvtedy sa nekonalo.

Žiar nad Hronom

• nedostatočná informovanosť verejnosti čo do použitia informačných kanálov a rozsahu poskytnutých informácií,
• nedostatky variantného riešenia,
• nastal nesúlad s územnoplánovacou dokumentáciou,
• Najvyšší súd zrušil prvo- aj druhostupňové rozhodnutie stavebných úradov a vec vrátil na nové rozhodovanie o veci, stavebné úrady zaviazal, aby uskutočnili nový proces posudzovania vplyvov rýchlostnej komunikácie na životné prostredie.