Ľudia prišli neprávnym vyvlastňovaním o tri štvrtiny z toho, čo mohli dostať

Roky vyvlastňovali za príliš nízke ceny

Bratislava - Na Slovensku sa šesť rokov vyvlastňoval majetok podľa neplatnej vyhlášky za takzvané vyhláškové ceny. Rozhodol o tom ešte v máji Ústavný súd. Jeho hovorca Štefan Németh potvrdil, že "vyhláška, podľa ktorej sa vyvlastňovalo od roku 1996, nie je platná".

Počas toho obdobia prinútil štát mnohých ľudí predať svoje pozemky napríklad pre výstavbu diaľnic. Ceny, ktoré boli podstatne nižšie ako trhové, určoval štát podľa vyhlášky z roku 1991 aj v čase, keď už podľa Ústavného súdu prestala platiť.

Celý prípad vyšiel najavo vďaka občianskemu aktivistovi Richardovi D r u t a r o v s k é m u, ktorého rodina z Prešova už roky bojuje o svoj dom. Ten im štát vyvlastnil za 677-tisíc korún pre stavbu cesty, oni tam však naďalej bývajú a súdia sa. D r u t a r o v s k ý namietal, že štát mal vyvlastňovať len v nevyhnutnom prípade a za primeranú cenu.

Prípadov takéhoto vyvlastnenia za príliš nízku cenu podľa neplatnej vyhlášky je zrejme veľa. Ministerstvo výstavby o odškodňovaní občanov neuvažuje. Podľa hovorkyne Silvie Varagyovej je to problém subjektov, "ktoré v tom čase vyvlastňovali".

Takým subjektom bola napríklad Slovenská správa ciest, ktorá pôdu a nehnuteľnosti vyvlastňovala na stavbu diaľnic. Hovorca podniku Juraj Fürst však tvrdí, že "nad takýmito vecami zatiaľ nemôžeme uvažovať, pretože nám to platná legislatíva neumožňuje". Za to, že vyvlastňovali podľa neplatnej vyhlášky, vraj podnik nemohol, lebo "chyba sa stala v legislatíve".

Príkladom, ako v minulosti veľa ľudí prišlo o peniaze, je vyvlastňovanie pre diaľničný úsek Mengusovce - Jánovce. Bolo to koncom roka 2003. Časť ľudí v tom čase súhlasila s predajom svojho majetku ešte za staré vyhláškové ceny (podľa neplatnej vyhlášky). Medzitým však už začala platiť nová vyhláška, ktorá počítala s trhovými cenami.

"Tí, čo čakali, si zmenou legislatívy vydobyli lepšie podmienky," priznáva Fürst. Trhová cena bola v tomto prípade troj- až štvornásobne vyššia. Viacerí žiadali, aby im Správa ciest spätne vyrovnala ceny, ale podľa Fürsta "my to už dodatočne nemôžeme".

Aktivista D r u t a r o v s k ý pripúšťa, že ľudia, ktorých majetok vyvlastnili pred viac ako tromi rokmi, "majú smolu" a odškodnenia sa asi nedočkajú. Podľa zákona môžu totiž protestovať len do troch rokov od vyvlastnenia.

Ostatní majú istú šancu, ak sa obrátia na prokuratúru s návrhom na podanie protestu. Ako argument môžu použiť aj májové uznesenie Ústavného súdu. Ak sa prokurátor s návrhom stotožní, podá protest a jeho výsledkom môže byť zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.