Má moja dospelá dcéra nárok na výživu od otca?

Som rozvedená 20 rokov. Moja dcérka (27ročná) vážne ochorela, ma ťažkú psychózu, je predpoklad, že ostane na invalidnom dôchodku. Ja som tiež na invalidnom dôchodku a poberám 165 eur. Môžem žiadať od otca dcéry aby prispieval na živobytie? On je ženatý a má novu rodinu, príjem na to má dobrý.

Dobrý deň,

na Vašu otázku, či je otec Vašej dcéry povinný sa spolupodieľať na jej výžive, pretože v dôsledku vážneho ochorenia stratila schopnosť pracovať a predpokladá sa, že jej bude priznaný invalidný dôchodok, zaujímam toto stanovisko.

Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je ich zákonná povinnosť ustanovená v § 62 a nasl. zákona NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

V otázke uvádzate, že ste matkou 27 ročnej dcéry, ktorá ochorela na ťažkú psychickú diagnózu a predpokladáte, že jej bude budúcim rozhodnutím sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok. Absentuje mi však informácia, či dcéra do doby utrpenia ťažkého ochorenia bola schopná sa sama živiť a či bola pracovne činná, prípadne nečinná, alebo sa ešte pripravovala na budúce etablovanie sa na pracovnom trhu sústavnou prípravou na zamestnanie (štúdiom).

Ďalej uvádzate, že ste rozvedená od roku 1992.

Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) platného aj pre uvedený rok, spolu s rozvodom manželstva muselo prebehnúť adhézne konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Súd sa v tomto konaní musel vyporiadať so skutočnosťou, že ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti a druhého rodiča súčasne zaviazať vyživovacou povinnosťou. Touto skutočnosťou sa však v otázke nezaoberáte a tak mi zostáva sa len domnievať, že uvedeným súdnym rozhodnutím bola vtedy ešte maloletá dcéra zverená (7 ročná) do Vašej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť na ňu výživné v pravidelnom mesačnom plnení k určitému dňu mesiaca vopred k Vašim rukám.

Adhézna časť rozsudku o zániku manželstva v merite úpravy rodičovských práv a povinností k dieťaťu v časti vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu (vrátane prípadných zmien o zvýšení alebo znížení) je jeho súdom posilnené hmotné právo ex lege, ktoré trvá až do preukázania objektívnej skutočnosti, že oprávnené dieťa je schopné sa samo živiť. Na zánik tohto práva nemá vplyv skutočnosť, že oprávnené dieťa nadobudlo plnoletosť a ani skutočnosť, že povinný otec sa medzitým oženil a vykonáva faktickú starostlivosť o druhú rodinu, prípadne o ďalšie vlastné dieťa.

V poradí druhá menovaná skutočnosť však zakladá dôvod na zmenu pomerov na strane otca, čím je naplnená dikcia § 78 ods. 1 ZR a povinný otec získava dispozíciu aktívne legitimovanej osoby na podanie návrhu o zmenu rozhodnutia o výživnom a navrhnúť súdu jeho zníženie; pri maloletých deťoch je možné v rámci kompetencie starostlivosti súdu o maloletého toto konanie zahájiť uznesením ex officio.

Na zániku vyživovacej povinnosti sa môžu povinný otec s už plnoletou oprávnenou dcérou dohodnúť písomne. Ak k takej dohode nedôjde, treba zánik vyživovacej povinnosti iniciovať návrhom súdu. Nakoľko sa už nejedná o maloleté dieťa, miestne príslušným súdom je súd, v obvode ktorého má odporca bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje (ďalej len „všeobecný súd odporcu“ určený v § 84 O.s.p.). Táto miestna príslušnosť podľa zásady perpetuatio fori trvá až do skončenia konania vo veci samej.

Súd po vykonaní dokazovania a preukázania skutočnosti, že dieťa je schopné sa samo živiť túto povinnosť rodiča zruší aj so spätnou účinnosťou.

Upozornenie: Ak súd zruší vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu so spätnou účinnosťou, oprávnené plnoleté dieťa, ktoré odo dňa svojej plnoletosti začalo s výživným nakladať samo ako so svojím príjmom, sa dostáva do pozície dlžníka voči otcovi a je povinné pohľadávku, ktorú bude tvoriť zročenie mesačných platieb výživného za obdobie, za ktoré súd priznal zrušenie vyživovacej povinnosti so spätnou účinnosťou ku dňu rozhodnutia, vrátiť platiteľovi naspäť.

Tip: Uvedené neplatí ak ide o maloleté dieťa, u ktorého sa spotrebované výživné nevracia (§ 78 ods. 2 ZR). Dikciou zákona o nenávratnosti plnenia spotrebovaného výživného však nie je dotknutá aktívna legitimácia platiteľa výživného sa domáhať jeho vrátenia návrhom na súde. Ak však protistrana v konaní preukáže spotrebovanie výživného v prospech maloletého, tento návrh bude v zmysle uvedeného zamietnutý.

V otázke sa ďalej nezmieňujete ani o skutočnosti, či po nadobudnutí statusu plnoletosti Vaša dcéra nadobudla aj objektívnu schopnosť sa sama živiť (bola pracovne činná, prípadne neštudovala, ale vyhýbala sa pracovnému pomeru …) alebo naopak, naďalej pokračovala v sústavnej príprave na budúce povolanie štúdiom (iným aktom sebavzdelávania sa), alebo bola na jej strane iná prekážka hodná osobitného zreteľa, ktorá jej bránila etablácii sa na pracovnom trhu a tak sa neviem vyjadriť, či vyššie uvedené súdne rozhodnutie fakticky vôbec zaniklo, alebo trvá naďalej.

V prípade ak sa na tom Vaša dcéra s otcom nedohodli písomne a otec sa nedožadoval ani návrhom na súde zrušenia tejto povinnosti, ona fakticky platí a mal by na dcéru prispievať ďalej podľa posledného rozhodnutia o výživnom.

Ak sa uvedenou chorobou dcére zvýšili náklady na jej výživu, je možné navrhnúť súdu zvýšenie výživného. Pokiaľ však vyživovacia povinnosť otca zanikla právoplatným rozhodnutím súdu o jej zrušení, alebo vzájomnou dohodou strán, je potrebné podať na súde nový návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu podľa § 62 ZR.

Dosiahnutím plnoletosti je vo všetkých konaniach týkajúcich sa výživného legitimovaná už Vaša dcéra.

Je potrebné, aby návrh návrh na zvýšenie výživného, alebo nový návrh na jeho určenie teda podávala Vaša dcéra a nie Vy a adresovala ho všeobecnému súdu odporcu – otca.

V zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. sa v konaní môže dať zastupovať advokátom, alebo aj zástupcom, ktorým môže byť ktorákoľvek fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne (§ 27 ods. 1 O.s.p.).

Odpadá teda zákonná povinnosť zastupovania opatrovníkom (spravidla ním býva pracovník úradu práce sociálnych vecí a rodiny), ktorý pri konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti vykrýval kolíziu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom zastúpeným rodičom, ktorý mal súčasne v konaní aj legitimáciu účastníka konania.

Pri podávaní nového návrhu si treba uvedomiť fakt, že vyživovacia povinnosť voči dieťaťu je zákonnou povinnosťou oboch rodičov, nielen jedného z nich – vo Vašom prípade otca dieťaťa.

Predpokladám, že Vy ako matka si ju plníte pokračovaním v starostlivosti o dieťa vo forme zabezpečovania najmä základných životných potrieb, medzi ktoré patrí napríklad zabezpečovanie bývania, stravy, ošatenia a iných vecí bežnej existenčnej povahy, podľa Vašich možností a schopností, ktoré nemáte priaznivé, keďže ako uvádzate, ste na invalidnom dôchodku. Súd na túto skutočnosť prihliadne, ale odporúčam v každom prípade, aby ste boli navrhnutá za svedka a túto Vašu situáciu súdu tlmočili práve z tejto pozície.

Naopak uvádzate, aj napriek tomu, že otec je ženatý a má druhú rodinu, ktorú vyživuje, má dobrý príjem. Môže to byť prvý impulz možného úspechu vo veci, pretože je tu z jeho strany objektívna možnosť aj schopnosť sa na výžive dcéry spolupodieľať. Druhý impulz, vo forme dôkazného bremena, spočívajúceho v nutnosti v súdnom konaní preukázať neschopnosť sa samej živiť z dôvodu objektívneho chorobného nálezu psychického charakteru, je hlavne v rukách Vašej dcéry.

V každom prípade bude dokazovanie dosť náročné, preto odporúčam sa obrátiť na advokáta vo Vašom okolí, ktorému dôverujete.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch je Vaša dcéra ako navrhovateľ v konaní o určenie výživného (prípadne jeho zvýšenia) oslobodená od súdneho poplatku.

Tip: V prípade ak momentálne dcéra nemá žiadny príjem, alebo jej príjem a príjem posudzovaných osôb nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom (momentálne je do 30. júna roku 2013 stanovené na sumu 194,58 €) a zároveň si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom, môže sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“).

Stránka centra je http://www.legalaid.sk/, kde občan nájde aj žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorú je potrebné pravdivo a komplexne vyplniť a odovzdať v kancelárii centra v meste, ktoré je občanovi najbližšie. Zoznam kancelárii je tiež možné nájsť na uvedenej stránke.

Ak sú splnené tieto zákonné predpoklady:

a) príjem občana nepresahuje 1, 4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch,

centrum rozhodnutím prizná občanovi nárok na poskytnutie právnej služby bezplatne.

Záverom si dovolím apelovať na § 75 ods. 2 ZR, ktorý neumožňuje priznať výživné v prípade, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

S úctou

Erik Múcska