Má otec nárok na náhradný byt po rozvode v roku 1991?

V roku 1991 sa moji rodičia rozviedli. Otcovi pri tom bolo súdom zrušené užívacie právo bytu a následne tento byt, vtedy ešte podnikový, bol organizáciou pridelený mame. Otec sa následne odsťahoval na neznáme miesto. Krátko na to mama zomrela a ja som predmetný byt odkúpil do osobného vlastníctva (byt nebol zahrnutý do dedičstva, nakoľko išlo o štátny podnikový byt). Ubehlo vyše 20 rokov a predvolali ma na magistrát mesta s tým, že otec si poźiadal o malometrážny byt, lebo vraj nemá kde bývať, je invalidný dôchodca a mama mu nezabezpečila po rozvode bytovú náhradu. Zaujimalo by ma, či teraz pre mňa vyplývajú nejaké povinnosti zabezpečovať mu bývanie, prípadne inú starostlivosť, aj keď rodičia boli rozvedení.

Dobrý deň,

k Vašej otázke zaobstarania náhradného bytu alebo náhradného ubytovania pre Vášho otca po rozvode s Vašou matkou, jej následnou smrťou a tým získaním nájomného obecného bytu do Vášho výlučného vlastníctva, zaujímam toto stanovisko.

Z otázky predpokladám, že pod pojmom „podnikový byt“ nemyslíte byt určený ako služobný byt ani ako byt osobitného určenia prípadne byt v domoch osobitného určenia. Tieto byty totiž zo zákona nebolo v tom čase a ani nie je možné teraz prideliť do spoločného nájmu manželov (§ 709 Občianskeho zákonníka). Zrejme sa bude jednať o tzv. „obecný byt“ a ten aj pred sporným rokom 1991 mohol byť v spoločnom nájme manželov, teda Vášho otca a matky.

Ďalej uvádzate, že v roku 1991 sa rodičia rozviedli. Právoplatným zánikom manželstva (rozvodom) im však nezanikol ex lege aj spoločný nájom bytu, ktorý vznikol samotným aktom manželstva. Bolo teda na ich vzájomnej dohode ako sa s týmto spoločným právom vyporiadajú.

Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) platného aj v roku 1991: Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Rozväzovacou podmienkou spoločného nájmu manželov bol právoplatný rozvodový rozsudok súdu, ktorým ako vyplýva z otázky, Vaša matka disponovala. Po samotnom zániku manželstva sa mohol niektorý z manželov v zákonnej lehote do troch rokov od jeho zániku (spolu s ním zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - BSM) domáhať návrhom na súde vyporiadania BSM a súčasne tento návrh rozšíriť aj o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi. V poradí druhý uvedený návrh sa mohol podať aj osobitne, bez náväznosti na vyporiadanie BSM.

Uvádzate, že Vaša matka tak aj učinila a súd jej návrhu zrejme vyhovel. V súdnom rozhodnutí sa však súd musel vyporiadať aj s vyprataním daného bytu bývalým manželom. V tejto súvislosti mi však absentuje v otázke uvedenie podstatnej skutočnosti, či predmetným súdnym rozhodnutím, ktoré podľa všetkého obsahovalo aj povinnosť vypratať byt bývalým manželom, bola manželka zaviazaná povinnosťou mu zabezpečiť primeraný náhradný byt.

Ak jestvujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie.

Náhradným bytom sa na správnu interpretáciu OZ platného pre rok 1991 rozumie byt, ktorý podľa veľkosti a vybavenia zabezpečuje ľudsky dôstojné ubytovanie nájomcu (§ 712 ods. 2 veta prvá).

Náhradným ubytovaním sa rozumie byt s jednou miestnosťou alebo izba v slobodárni alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu iného nájomcu. (§ 712 ods. 3 OZ).

Váš otec nebol povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, dokiaľ pre neho nebola zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada (§ 712 ods. 6 vety prvej OZ), napriek tomu tak učinil. Faktickým vyprataním a vysťahovaním z bytu však právo na náhradný byt (náhradné ubytovanie) nestratil, ale samozrejme iba za predpokladu ak sa správne domnievam, že toto mu bolo priznané súdnym rozhodnutím.

Podľa § 706 ods. 1 OZ: Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.

Zrejme bezprostredne pred jej smrťou ste byt obývali spolu s matkou sám, preto ste sa stali po jej smrti nájomcom ex lege Vy.

Z titulu získania nájomného vzťahu a zároveň takzvaného „hlavného užívacieho práva“ k bytu, tento ste mali právo odkúpiť do výlučného osobného vlastníctva za zostatkovú hodnotu, čo ste aj využili.

Byt nemohol byt zahrnutý do dedičského konania po smrti Vašej matky, pretože nepatril do portfólia jej aktív. Obávam sa však, že právo náhradného bytu (náhradného ubytovania) rozvedeného manžela pokiaľ nebolo uspokojené Vašou matkou, prešlo na Vašu osobu v mase pasív dedičstva. Nededíte totiž iba majetok, ale aj záväzky poručiteľa.

Podľa § 110 ods. 1 vety prvej OZ: Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Zmena z osobe povinného pritom nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Keďže právo bolo priznané dvadsaťjeden rokov dozadu súdnym rozhodnutím, ktoré aj nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom predpokladám, že v zákonnej lehote 10-tich rokov nebol uplatnený výkon rozhodnutia, toto právo je už preklúzne.

Prekluzita práva však nezakazuje oprávnenému (Vášmu otcovi) sa ho domáhať priamo u legitímnej osoby alebo núteným výkonom rozhodnutia, pokiaľ si ju táto dobrovoľne nesplnila.

Toto právo prináleží Vášmu otcovi ako oprávnenému in personam, takže ho nie je oprávnený uplatňovať magistrát mesta. Uvedené predvolanie na magistrát teda nebolo v súlade so zákonom a ak Vám tou návštevou vznikli nejaké trovy, uplatnite si ich na magistráte ako náhradu spôsobenej škody jeho nezákonným počínaním.

Nakoľko je právo už preklúzne, po právnej stránke pre Vás neplynú žiadne povinnosti na jeho faktický výkon. Ak by bolo voči Vám uplatnené legitímnou osobou (Vašim otcom), upozornite ho na desaťročnú prekluziu. V prípade ak by bolo uplatnené výkonom rozhodnutia, dovolajte sa na súde premlčania a súd oprávnenému toto právo nesmie priznať (§ 100 ods. 1 veta druhá OZ).

Záverom dodávam, že vec má aj morálnu stránku a je teda čisto na Vašom rozhodnutí vysporiadať sa po morálnej stránke so skutočnosťou, že Váš otec je invalidný dôchodca a nemá kde bývať. Ak je to vo Vašich silách, skúste mu byť aspoň nápomocný k tomu, aby si zaobstaral adekvátne bývanie svojim príjmom a platobným možnostiam. Predsalen je to osoba, ktorá Vám darovala život!

S úctou

Erik Múcska