Medzi prioritami budúcej vlády chýba dostavba úsekov D1 a D3

Vznikajúca vládna koalícia sa v programových prioritách v oblasti dopravy obmedzila na rozvoj dopravnej infraštruktúry.

BRATISLAVA. V programových prioritách budúcej vlády do roku 2020 nie sú viaceré dôležité témy z oblasti dopravy. Chýba v nich napríklad zámer na dokončenie úsekov diaľnice D1 medzi Žilinou a Ružomberkom a pri Prešove, či úsekov diaľnice D3 od Žiliny na Kysuce.

Ide pritom o hlavné priority ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Táto časť je v tézach vznikajúcej štvorkoalície Smeru-SD, Slovenskej národnej strany, Mostu-Híd a Siete obmedzená na "rozvoj dopravnej infraštruktúry, osobitne rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7".

Nedá sa všetkým vyhovieť

"Nová, práve sa rodiaca pravo-ľavá vláda by si mala vybrať, komu z koaličných partnerov urobí radosť. Pretože každá z nich má svoju voličskú základňu v inom regióne Slovenska. SNS chce podporiť výstavbu diaľničnej siete na severe Slovenska, naopak Most-Híd na juhu. Nedá sa totiž všetkým vyhovieť," uviedol pre agentúru SITA novozvolený poslanec parlamentu a tímlíder strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre dopravu Miroslav Ivan. Myslí si, že je to jeden z potenciálnych zdrojov prvých konfliktov v budúcej koalícii.

SaS okrem dobudovania diaľnice D1 považuje za veľmi dôležité orientovať sa na urýchlenú prípravu a výstavbu južných úsekov R2. Na rýchlostnú cestu by sa tak napojili regióny s najväčšou mierou nezamestnanosti. "A zároveň je potrebné rokovať s inými rezortmi a Európskou komisiou o možnostiach presunu niektorých finančných prostriedkov z eurofondov práve do budovania cestnej infraštruktúry," poznamenal Ivan.

Medzi prioritami budúcej vlády v oblasti dopravy nie je uvedený ani plán na využitie prostriedkov Európskej únie v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020. Ten je pritom hlavným zdrojom financovania aj výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Peniaze sú už zväčša rezervované na rozostavané a niektoré pripravované úseky, na ďalšie tak bude treba hľadať nové zdroje financovania. Priestor v prioritách koalície nedostal ani zámer na efektívne, hospodárne a najmä transparentné využívanie eurofondov, s ktorým má Slovensko dlhodobo problémy.

V dokumente, ktorý by mal byť východiskom pre programové vyhlásenie tretej vlády Roberta Fica, nie je zmienka ani o realizácii PPP projektu na výstavbu a prevádzku časti obchvatu Bratislavy na D4 a priľahlých úsekov R7 z hlavného mesta smerom na Dunajskú Stredu. Súťaž na výber koncesionára sa už síce skončila, no dosluhujúci minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD) stále nepodpísal zmluvu s úspešným medzinárodným konzorciom Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional. Na základe rozhodnutia súčasnej vlády mal tak spraviť do 4. marca. Sieť, ktorej nominant obsadí post ministra dopravy, mala v minulosti výhrady k financovaniu tohto projektu.

Nový minister sa bude musieť rozhodnúť

Nový minister dopravy bude podľa zástupcu liberálov v prípade PPP projektu stáť pred ťažkou dilemou. "Buď sa spoľahne na analýzu svojho predchodcu a terajšieho koaličného partnera a podpíše to (má to na stole pripravené), alebo si preverí celú analýzu výhodnosti sám pred podpisom. A zváži aj inú formu výstavby. Podpisom zmluvy bez dôkladnej kontroly prevezme na seba zodpovednosť," uviedol Ivan. Ak podpis zmluvy odloží, môže vyvolať konflikt so Smerom. Aj preto vyslovil počudovanie, že práve tento rezort strana Sieť prevzala.

Medzi prioritami tiež chýba plán dokončenia modernizácie zvyšných úsekov železničnej trate medzi Bratislavou a Žilinou, ako aj začatie obnovy infraštruktúry na úsekoch medzi Žilinou a Košicami. Absentuje aj podpora verejnej osobnej dopravy. V dokumente sú však sporné zámery na prehodnotenie zrušenia štátnych IC vlakov či príprava podmienok pre zriadenie národného leteckého a vodného dopravcu.

Liberáli sú proti týmto návrhom. "Štát má zabezpečovať infraštruktúru a podnikanie na nej má zabezpečovať súkromný sektor. Nevidíme žiadny logický dôvod, aby štát podnikal v leteckej alebo lodnej doprave. Prinesie to zbytočné plytvanie, ďalšie štátne nominácie do vedenia takýchto podnikov a pre štát ďalšiu byrokraciu s kontrolou," tvrdí Ivan. "Okrem toho, každé takéto podnikanie štátu narúša konkurenčné prostredie, keď súťaží so súkromným sektorom, ktorý má tak na trhu dotovaného súpera," dodal.

Medzi uvedenými prioritami nie je ani predstava o ďalšom fungovaní bratislavského letiska, ktoré by podľa ministerstva dopravy potrebovalo strategického partnera. Chýba aj zámer pripraviť a schváliť potrebný nový stavebný zákon, keďže súčasný aj s novelami má už štyridsať rokov. Pôvodný návrh stavebného zákona, ktorý mal nadobudnúť účinnosť v júli tohto roku, minister Počiatek vlani na jeseň stiahol z parlamentu pre výhrady opozície.